Trump vs. Biden: Čo od amerických volieb očakáva Európa?

Ilustračný obrázok. [EPA/Robert Ghement]

Európske krajiny sú pri podpore dvoch prezidentských kandidátov nejednotné. Najhlasnejšie podporuje súčasného prezidenta Viktor Orbán, Janez Janša a Boris Johnson, no tichú podporu nachádza Trump aj v Taliansku, Poľsku, či Srbsku.

Nástup prezidenta Donalda Trumpa do čela Spojených štátov otriaslo euroatlantickými vzťahmi. Počas jeho štvorročného vládnutia bola Európa svedkom stretov medzi Washingtonom a Bruselom vo viacerých oblastiach – od zahraničnej politiky cez ochranu klímy, až po digitálnu politiku či poľnohospodárstvo.

Európa teraz s napätím očakáva výsledky prezidentských volieb. Väčšina členských štátov ticho podporuje demokratického kandidáta Joea Bidena, ale nájdu sa aj otvorení fanúšikovia Donala Trumpa.

AMERICKÉ VOĽBY V OČIACH ČLENSKÝCH ŠTÁTOV

BERLÍN

Nemecko sa v Bielom dome často považuje za hlavného ideologického protivníka. „Čína ma nechce. Irán ma nechce. Nemecko ma nechce,“ odkázal Trump svojím podporovateľom počas nedávnej zástavky v Pensylvánii v rámci volebnej kampane. Reakcia Nemecka prišla okamžite. „Hneď po voľbách sa spojíme s Washintonom a navrhneme ‚novú transatlantickú dohodu’,“ uviedol nemecký minister zahraničia Heinko Mass pre Tagesspeigel.

Nemeckí politický lídri a verejnosť podporujú viac Bidena a Trump je v Nemecku nepopulárny. Vypláva zo z čerstvého prieskumu Pew Research.

Bez ohľadu na to, kto v prezidentských voľbách zvíťazí, Nemecko a Európa sa budú musieť pripraviť na „menšiu americkú účasť vo svete,“ spomenul nedávno Mass.

PARÍŽ

Mesiac po zvolení Emmanuela Macrona za prezidenta v máji 2017, Trump oznámil, že Spojené štáty odstúpia od Parížskej dohody, ktorá je symbolom úspechu francúzskej diplomacie. Európa preto dúfa, že pokiaľ Trump nevyhrá voľby, tak Spojené štáty znovu pristúpia k Dohode.

Spojené štáty naďalej ostávajú „hlavným spojencom Francúzska v boji proti terorizmu,“ uviedlo francúzske ministerstvo zahraničných vecí. Rezort však potvrdil, že pomyselná priepasť medzi oboma krajinami sa zväčšuje napríklad v otázkach multilateralizmu a európskej obrany.

Francúzsko ďalej znervózňujú vzťahy Trumpa s tureckým prezidentom Recepom Tayvipom Erdoğanom. Joe Biden sa preto javí ako lepšia možnosť, čo sa odráža aj vo francúzskych médiách, ktoré sú voči Trumpovi skôr kritické.

LONDÝN

Britská vláda by preferovala, keby Trump svoj post znovu obhájil. Trump totižto otvorene podporuje brexit a opakovanie prisľúbil Spojenému kráľovstvu ambicióznu obchodnú dohodu. Naopak, Joe Biden a Demokratická strana kritizuje britské legislatívne kroky v podobe zákona o vnútornom trhu, ktorý umožnil Londýnu porušiť niektoré časti brexitovej dohody s EÚ. Podľa niektorých britských diplomatov Johnson čaká, ako dopadnú americké prezidentské voľby, a podľa toho sa rozhodne, či bude naďalej jednať s EÚ o dohode o budúcich vzťahoch.

DUBLIN

Od nástupu Trumpa do Bieleho domu v roku 2016 zažilo Írsku už troch premiérov. Ani  jednému z nich sa nepodarilo „ťažiť“ z historických väzieb so Spojenými štátmi tak, ako si to predstavovali. Súčasný premiér Micheál Martin vyhlásil, že by to rád zmenil a plánuje navštíviť amerického prezidenta, Trumpa alebo Bidena, budúci rok na deň svätého Patrika.

MADRID

Španielska politická scéna je rozdelená v otázke podpory kandidátov na amerického prezidenta. Členovia progresívnej koalície sú všeobecne za Bidena, zatiaľ čo pravicová strana Partido Popular a krajne pravicová strana VOX viac-menej otvorene podporujú Trumpa. Obe strany znepokojujú clá, ktoré predstavila Trumpová administratíva. Obchodné sankcie predstavujú, na základe odhadov, skoro jedna a pól miliárd eur v exporte. Týkajú sa hlavne vína, olív a ďalších potravinárskych produktov.

Španielsky potravinársky sektor sa chce vyhnúť ďalším americkým sankciám. Výhra Bidena by preňho predstavovala aspoň dočasnú úľavu.

HELSINKI

Pre malú krajinu, ako je Fínsko, je medzinárodné prostredie, ktoré je založené na dodržiavaní dohôd, zásadné. Jeho dôvera v multilaterálny systém preto posledné roky utrpela. Pre Fínsko ide preto v týchto voľbách o veľa.

Víťazstvo Trumpa by mohlo ďalej zväčšovať priepasť medzi Amerikou a západnou Európou, čo by malo neblahý dopad na fínsku bezpečnostnú politiku. Fínsko síce nie je členom NATO, ale dlhodobo úzko spolupracuje s jeho členskými štátmi. Fínsky zbraňový systém je do veľkej miery kompatibilný so systémom NATO.

Fínsku by určite nevadilo, keby do prezidentského kresla zasadol Biden, ktorý plánuje presadzovať alianciu Spojených štátov a Európskej únie proti rastúcemu vplyvu Číny.

RÍM

Talianska politická reprezentácia nevyslovila podporu ani jednému z kandidátov. Taliansky premiér Guiseppe Conte pár mesiacov dozadu proklamoval, že nezáleží, kto vyhrá. Na druhú stranu nedávno deklaroval, že praje veľa šťastia Donaldovi Trumpovi. Trump sa teší podpore skôr pravicového politického spektra, zatiaľ čo Biden je favoritom stredu a ľavice.

ATÉNY

Americké prezidentské voľby nepatria v Grécku medzi populárne témy. Väčšina grécky politikov ticho podporuje Biden, a to hlavne kvôli vrúcnym vzťahom Trumpa a tureckého prezidenta Erdoğana. Gréci vyčítajú Spojeným štátom ich „mlčanie“ v medzinárodnom spore o východne Stredomorie.

VARŠAVA

Poľsko vníma Spojené štáty ako pilier medzinárodnej bezpečnosti. Varšava dlho dúfala, že Washington na území Poľska vybuduje novú americkú základňu „Fort Trump“. Sľúbený projekt sa však doteraz nerealizoval.

Poľsko si napriek tomu pochvaľuje dobré vzťahy s Trumpovou administratívou. Svoj podiel má na tom aj ostrá rétorika Trumpa voči novému plynovodu Nord Stream 2, proti ktorému Poľsko dlhodobo vystupuje.

PRAHA

Český premiér Andrej Babiš je často označovaný za „českého Trumpa“, no nie na základe politických názorov, ale kvôli svojmu majetku a skúsenostiam z biznisu. Babiš sa k prezidentským voľbám zatiaľ nijako nevyjadruje.

Na druhej strane, minister zahraničia Tomáš Petříček uviedol, pre slovenský denník  Pravda, že má ako sociálny demokrat oveľa bližšie k americkým demokratom, teda k Bidenovi.

BRATISLAVA

Spojené štáty zostávajú pre Slovensko strategickým partnerom, hoci za posledné štyri roky sa aj najtvrdší transatlantisti na Slovensku medzi diplomatmi a politikmi museli prispôsobiť novej realite americkej vlády. Mnohí sa dokonca k prezidentovi Trumpovi postavili otvorene kriticky a začali poukazovať na to, že Európa by sa mala začať spoliehať sama na seba.

Novozvolená vláda Igora Matoviča sa ešte v programovom vyhlásení zaviazala vstúpiť do Medzinárodnej aliancie náboženskej slobody pod vedením Spojených štátov. Pred dvoma týždňami sa Slovensko pripojilo k ďalším krajinám strednej a východnej Európy a podpísalo s Washingtonom Spoločnú deklaráciu o bezpečnosti 5G. Otvorená podpoda voči Trumpovi však zo strany vlády nezaznela.

Zaujímavý vhľad do volieb v USA ponúkajú aj slovenské stávkové kancelárie. V súčasnosti si 62 percent slovenských tipujúcich myslí, že novým prezidentom sa stane Joe Biden, keďže je na jeho víťazstvo vypísaný kurz 1,55. Kurz na Trumpa je momentálne 2,30.

Podľa prieskumov slovenská populácia vníma Spojené štáty najkritickejšie spomedzi krajín V4.

BUDAPEŠŤ

Maďarský premiér Viktor Orbán otvorene praje Donaldovi Trumpovi víťazstvo. Pre Reuters dokonca poznamenal, že má s Trumpom výnimočne dobré vzťahy. Víťazstvo Bidena by mohlo viesť k ochladeniu vrelých maďarsko-amerických vzťahov. Orbán takisto zdôraznil, že Trump podobne ako Maďarsko vníma EÚ iba ako spoločenstvo európskych štátov.

“Ak niekto chápe EÚ ako centralizovanú moc, ktorej ducha a srdce reprezentujú inštitúcie – potom Trump nie je najlepšou voľbou,” uviedol maďarský premiér. „Ak však niekto verí, že EÚ nie je nič iné ako komunita členských štátov – Trump je jednoznačne najlepšia voľba.“

ĽUBĽANA

Slovinsky premiér Janez Janša zastáva podobný postoj ako je maďarský náprotivok. Podľa Janšiho by bol Biden jedným z najslabších prezidentovom v americkej histórii, a to práve v časoch, keď svet potrebuje Spojené štáty v ich plnej sile.

ZÁHREB

Chorvátsky prezident Zoran Milanović má vo vzťahu k Trumpovi jasno. „Donald Trump zničil všetko. Podnecuje nenávisť a rozoštváva ľudí,“ prehlásil na adresu amerického prezidenta. Chorvátsky premiér Andrej Plenković sa doposiaľ k americkým voľbám nevyjadril.

Vzťahy Chorvátska s Spojených štátov sa v ostatnom období zameriavajú hlavne na vojenskú spoluprácu (Washington je jedným z uchádzačov v chorvátskom tendri na nové bojové lietadlá) a regionálne záležitosti. Biden podľa miestnych médií regiónu rozumie, takže sa dá predpokladať, že bude lepšou voľbou pre Chorvátsko.

SOFIA

Bývalá bulharská veľvyslankyňa v Spojených štátoch Elena Poptodorová uviedla, že pre jej krajinu aj pre EÚ bude pozitívnejšou správou zvolenie Joea Bidena, pretože ten by podľa nej „hľadal spoločný záujem so spojencami“. Poptodorová, ktorá je v súčasnosti predsedníčkou Združenia pre atlantickú zmluvu (ATA), uviedla, že „Európa Ameriku stále potrebuje“.

„Joe Biden je človek, ktorý pozná svet, vyzná sa v zahraničnej politike, chápe význam Ameriky vo medzinárodných vzťahoch a nie je izolacionistom.“

Varovala však, že aj keď bude Biden zvolený, „nič sa mávnutím prútika nevráti späť do predchádzajúcich čias“. Podľa jej slov je reálne očakávať že sa za Bidena vrátia späť k dohodám s Iránom či Parížskej dohode o klíme.

BUKUREŠŤ

Rumunská vláda sa neprikláňa ani k jednému kandidátovi. Na druhej strane, niekoľko členov jej vládneho kabinetu sa krátko pred voľbami vydalo na cestu do Washingtonu, čo možno vnímať ako podpora súčasnej administratívy. Rumunsko sa zároveň nedávno rozhodlo podpísať dohodu so Spojenými štátmi o výstavbe dvoch nových jadrových reaktorov v elektrárni Cernavoda, o ktorú prejavovala záujem Čína.

BELEHRAD

Srbsko ticho podporuje Donalda Trumpa. Verejnosť stále neodpustila demokratom bombardovanie Srbska, o ktorom v roku 1999 rozhodla vtedajšia demokratická vláda pod vedením prezidenta Billa Clintona. Spojené štáty sa navyše významne angažujú v srbsko-kosovskom dialógu.

AMERICKÉ VOĽBY A EURÓPSKA POLITIKA

Zahraničná politika

Európa sa nesmie spoliehať na Spojené štáty, nech vyhrá voľby ktokoľvek. Európska únia túži po silnejšom svetovom ohlase a „strategickej autonómii“. Jej diplomati sa zhodujú, že by mala smerovať k tomuto cieľu bez ohľadu na to, kto sedí v oválnej pracovni.

Pred Úniou stojí výzva posilniť svoju bezpečnosť a vyriešiť komplikované vzťahy s Čínou. Zvolenie Bidena môže pomôcť Európe získať späť svojho stabilného partnera, ktorý podporuje multilaterálny systém, ale spoliehať sa na to rozhodne nemôže. Zvolenie Trumpa by naopak mohlo byť pre EÚ potrebným stimulom k väčšej akcieschopnosti a sebestačnosti.

Obchod a ekonomika

Na programe je obchodná vojna. Prezidentské voľby by mohli priniesť zmenu do dnešných napätých obchodných vzťahov medzi Spojenými štátmi a Európskou úniou. Brusel je totižto pripravený uvaliť na americký tovar clá vo výške štyroch miliárd dolárov ako pomstu za to, že Washington podporuje amerického výrobcu lietadiel Boeing.

Nový eurokomisár pre obchod a podpredseda Komisie Valdis Dombrovskis je ochotný urobiť hrubú čiaru za týmito spormi a začať s čistým štítom, nakoľko si Únia veľmi dobre uvedomuje, že v časoch koronakrízy je obchodná vojna to posledné, čo potrebuje. Záleží, ako sa k obchodnému sporu postaví americká administratíva a či zmení svoj doterajší tvrdý prístup.

Klimatická politika

Od Bidena sa očakáva väčší dôraz na klimatickú politiku. Trumpová administratíva počas posledných štyroch rokov otočila smerovanie americkej klimatickej politiky. Európe dodnes ľutuje jeho rozhodnutie odstúpiť od medzinárodnej Parížskej klimatickej dohody, ktorej cieľom je spomaliť globálne otepľovanie. Spojené štáty sa takto ocitli na okraji globálneho spoločenstva, ktoré sa usiluje o klimatickú neutralitu a ktorého súčasnou je okrem Európy aj Čína, Japonsko a Južná Kórea.

Nech už voľby dopadnú akokoľvek, Spojené štáty sa musia pripraviť na postupný odklon od uhoľnej energie smerom k zeleným zdrojom. Kapacity uhlia dochádzajú a svetové trhy nahrávajú nízkoulíkovej ekonomike.

Poľnohospodárstvo

Spojené štáty sú voči európskej poľnohospodárskej stratégii skeptické. Americký minister poľnohospodárstva Sonny Perdue vyjadril znepokojenie nad dopadmi Zelenej dohody pre Európu, ako aj jej novej poľnohospodárskej stratégie „Od výrobcu k spotrebiteľovi“. Európa chce skrátiť dodávateľský reťazec potravín a nastaviť prísnejšie ekologické štandardy. Perdue je voči tomuto postupu skeptický a označuje ho za protekcionistický.

Digitálna agenda

Boj proti americkým gigantom pokračuje. Výkonná podpredsedníčka Komisie pre digitálnu agendu a spravodlivú hospodársku súťaž Margrethe Vestager je tŕňom v oku Trumpa, keďže je známa svojím tvrdým prístupom k americkým internetovým gigantom, ako je Google, Facebook či Amazon. Trump ju dokonca označil zao osobu, ktorá „nenávidí Spojené štáty viac, ako hocikto iný“. Na druhej strane, rola internetových spoločností je kontroverzná aj na americkom trhu.

Ďalšou výzvou pre transatlantické partnerstvo je budovanie 5G siete. Spojené štáty sa aktívne snažia zabrániť, aby sa na ich výstavbe v Európe podieľali čínske spoločnosti. Zatiaľ sa im to darí a čím ďalej, tým viac európskych krajín sa pripája s americkej iniciatíve pre bezpečné siete. Dá sa očakávať, že v podobnom duchu budú Spojené štáty postupovať aj po voľbách, bez ohľadu na ich víťaza. Je zrejmé, že Trump bude pristupovať voči Číne oveľa ostrejšie ako Biden.

Zdravotníctvo

Súboj o vakcínu proti covid-19 pokračuje. Oba kontinenty sa snažia vyvinúť bezpečnú vakcínu proti ochoreniu COVID-19. Trump avizoval, že ak sa Spojeným štátom podarí vynájsť vakcínu, najskôr pokryje potreby Američanov a až potom dovolí jej predaj do zahraničia. Európska komisia pre to automaticky  vyradila zo svojho hľadáčika látky vyrábané v Spojených štátoch.