Turci majú nový plán na riešenie finančnej krízy, pomoc zvažujú aj Nemci

Vľavo minister financií a prezidentov zať, Berat Albayrak. [EPA-EFE/STR]

Turecká vláda pod vedením prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana pokračuje v hľadaní riešení miestnej finančnej a menovej krízy. Najnovší ekonomický plán, ktorý má povzbudiť investorov a zastaviť voľný pád miestnej meny, je síce realistickejší, ako bol jeho predchodca, no podľa analytikov nadmieru ambiciózny.

Z pôvodne predpokladaného ekonomického rastu na úrovni 5,5 percenta na roky 2018 aj 2019, by rast v budúcom roku mal podľa očakávaní ministerstva dosiahnuť nakoniec len 2,3 percenta. Znížiť by sa mali aj výdavky štátu, a to o vyše 8 miliárd eur. Klesať bude aj zamestnanosť.

Líra, ktorá od začiatku roka stratila voči americkému doláru takmer 40 percent svojej hodnoty, na nový plán zatiaľ pozitívne nezareagovala, dokonca mierne oslabila. Ankara sa preto neustále obzerá po ideologicky vhodných, doma obhájiteľných, ale najmä majetných partneroch.

Finančná kríza v Turecku sa už začala

Ekonomika, ktorá minulý roka zaznamenala 7,4 percentný rast, vykazuje všetky známky rastúcej krízy, ktorú pocíti aj Európa. Dôvodom je neustále oslabujúca mena, obrovská inflácia, ale aj zadlžený súkromný sektor.

Hlboko do vrecka obyvateľov

Keď uprostred leta predstavoval minister financií a zať prezidenta Erdoğana prvý ekonomický program, ktorý mal rozšíriť dôveru investorov a zastaviť voľný pád tureckej líry, americký prezident tweetoval. Zapotený Berat Albayrak nevedel, že uprostred jeho prejavu Donald Trump na sociálnej sieti oznámil, že pre spor s Tureckom zdvojnásobuje tarify na oceľ a hliník. Líra po jeho prejave výrazne oslabila a trhy reagovali úplne inak, ako si to vláda predstavovala.

Na druhý pokus sa na začiatku svojho prejavu (20. septembra) Albayrak uistil, že funguje klimatizácia aj jeho Twitter. Program zhrnul do troch najzásadnejších bodov: ekonomická rovnováha, fiškálna disciplína a transformácia.

„Je to proces, ktorý bude naštarovaný v mnohých oblastiach nášho hospodárstva a predpokladá najmä udržateľnosť,“ uviedol.

Minister predstavil v druhom, strednodobom pláne očakávané prospekty rastu tureckej ekonomiky, ale aj znižovanie výdavkov štátu, čo od vlády požadovali aj investori a navrhovali ekonómovia.

Do konca tohto roka chce Turecko ušetriť približne miliardu dolárov. Ďalších takmer 200 miliónov plánuje dodatočne vybrať na daniach, čo už teraz pociťujú aj bežní občania.

Eurozónu ani Slovensko by zatiaľ turecká kríza nemala ovplyvniť

Turecká finančná kríza sa postupne prelieva aj na starý kontinent, a to najmä v sektore bankovníctva. Vláda v Ankare sa ale s opatreniami neponáhľa.

Rýchlosťou, ktorou padala uprostred roka líra, nerástli ani platy, no mierne rýchlejšie ceny spotrebných tovarov a služieb v krajine. Preto bol najmä počas letnej sezóny nákup pre turistov v Turecku veľmi výhodný. Horšie sú na tom obyvatelia, nakoľko hodnoty, najmä dovážaných tovarov, sa postupne prispôsobili výške líry.

Intenzívne sledovaným bolo napríklad obrovské zdražovanie ceny papiera, ktoré donútilo mnohé periodiká zmenšiť alebo skrátiť svoj formát. V tejto súvislosti Turkov rozohnili aj nevídane vysoké ceny toaletného papiera, ktoré sa stali virálnou témou v krajine.

Výstavba bude pokračovať

Turecká vláda od ambície rastu neustupuje, jeho výšku ale prispôsobila realistickejšiemu formátu a pomerne udržateľne ho aj vybalansovala.

Jedným z najväčších problémov, ktorému turecké hospodárstvo čelí, je narastajúca inflácia. Medziročne poskočila na takmer 18 percent, pričom ide o rekordnú výšku, ktorú Ankara zaznamenala naposledy uprostred ochromujúcej krízy v roku 2003.

Albayrak, ktorého média začali označovať ako tureckého Jareda Kushnera, v prezentácii potvrdil, že tohoročná inflácia by sa mala zastaviť na 20,3 percentách, no v budúcom roku poklesnúť na 15,9 percent. V roku 2020 sa má znížiť na 9,8 percenta.

Nízke úrokové sadzby, na ktorých udržanie centrálnou bankou autokraticky tlačil aj prezident, by nemali rásť prudko. Erdoğan od začiatku krízy odmietal sadzby upravovať, hoci podľa ekonómov išlo o jeden z najvýraznejších nedostatkov balansovania štátneho rozpočtu. Minulý týždeň sadzby centrálna banka nečakane, napriek prezidentovým vyhláseniam, zvýšila.

V snahe udržať rozbehnutý trh s výstavbou a nehnuteľnosťami koncom augusta predstavil minister výstavby Murat Kurum „dvojmesačnú zľavovú kampaň“.

„Hlavnou témou celej kampane bude zníženie predajných cien všetkých nehnuteľností o 10 percent,“ informoval minister. Banky vrámci nej ponúkajú na 120 mesiacov úrok vo výške 0,98 percenta. Kritici ale tvrdia, že zľavy opäť pomôžu najmä stavebnému priemyslu, obchodníkom s nehnuteľnosťami a bankám. Obyvatelia sa totiž veľkých nákupov v momentálnej situácii na trhu stránia.

Európska komisia karhá Turkov: Namiesto progresu vydala správu o regrese

Turecko od Európskej komisie obdržalo svoje každoročné hodnotenie predvstupového progresu. Ide o najkritickejšiu správu, akú kedy exekutíva EÚ krajine odovzdala. Turecká vláda v ten istý deň oznámila, že zváži presun prezidentských volieb už na toto leto.

Turci sa nechystajú zastaviť výstavbu najväčších plánovaných projektov, napríklad kanálu, ktorý ma z Istanbulu vytvoriť ostrovné mesto. „Mega projekty budú financované prostredníctvom priamych zahraničných investícií a (ďalšieho) medzinárodného financovania,“ povedal minister financií. Práve podobné obrovské plány výstavby ostávajú v centre pozornosti najmä prezidenta, ktorý takto upokojuje a teší najmä svojich voličov.

Podľa agentúry Bloomberg ide v prípade nového plánu o „ďalšiu zmeškanú príležitosť“. „Hospodárska ašpirácia vlády je síce ďalekosiahla, no úsečná na detaily,“ napísal komentátor Marcus Ashworth. Na chýbajúce podrobnosti a konkrétne kroky vlády na ceste s ozdravovaním ekonomiky upozorňuje aj The Financial Times.

Nemecká, katarská alebo ruská podpora

Ankara v čase finančnej krízy hľadá partnerov aj mimo krajiny. Pôžička od Medzinárodného menového fondu, ktorú mnohí ekonómovia navrhovali, sa v miestnej vláde nestretla s pochopením. Pri agresívnej proti-západnej rétorike prezidenta, ktorý za krízou tureckej líry videl práve spiknutie veľmocí a liberálneho trhu, by takýto krok bolo ťažké pred domácimi podporovateľmi obhájiť.

Pri súčasnej konštelácii vzťahov medzi Washingtonom a Ankarou by ale IMF nemusel byť ochotný takúto pôžičku podporiť.

Objavili sa však špekulácie o iných druhoch zahraničných podpor. Minister Albayrak po včerajšej (20. septembra) prezentácii odcestoval do Berlína, kde sa stretne so svojim náprotivkom Olafom Scholzom.

Nemecká vláda už v auguste viackrát avizovala, že uvažuje o pomoci pre Turecko, čo by teoreticky mohlo byť akceptovateľné aj politicky, a to pre obe strany. Na návštevu Nemecka sa koncom budúceho týždňa chystá dokonca samotný prezident.

Podmienky Berlína, ktoré by súviseli s intenzívnejším uplatňovaním občianskych a demokratických práv a slobôd v Turecku, ale s najväčšou pravdepodobnosťou spomalia možné finančné injekcie z Európy.

Rozpočet EÚ pre rok 2018: Menej peňazí pre Turecko a rozvojovú pomoc

Najväčšia časť peňazí pôjde na rast a tvorbu pracovných miest, strategické investície a konvergenciu. Slovenské ministerstvo financií vníma dohodu členských štátov a Európskeho parlamentu pozitívne.

Hoci sa v súvislosti s Tureckom v Európe stále odkazuje na jeho dôležitú úlohu pri balansovaní migračnej krízy a prílivu utečencov do Únie, najnovšie štatistiky hovoria o spomalení tohto toku. V minulom roku do Turecka prišlo zo Sýrie len 7,7 percent zo všetkých prisťahovalcov. Naopak, prudko – až o 42,5 percenta oproti roku 2016 – stúpol počet Turkov, ktorí v minulom roku z krajiny odišli.

Menšie zdráhanie sa voči odpore Turecku prejavil napríklad Katar. Emir Tamim bin Hamad Al-Thani prisľúbil, že jeho krajina v najbližšom období prinesie do krajiny viac ako 15 miliárd dolárov v investičných projektoch. Turecké médiá tvrdia, že podpora tureckej ekonomiky voči americkým sankciám prišla aj zo Senegalu, či od irackých Turkménov, Libanončanov a Pakistancov.

Posila pre Turecko sa zvýrazňuje aj zo strany Kremľa, a to najmä v súvislosti s konfliktom v Sýrii, ktorý z oboch strán vytvoril výrazných diplomatických partnerov. Začiatkom týždňa sa už po tretíkrát v tomto mesiaci Vladimír Putin a Tayyip Erdoğan stretli a dohodli na ďalšom spoločnom postupe v tejto vojnou zmietanej krajine.