Turci reagujú na zlú ekonomickú situáciu: Erdoğan prišiel vo voľbách o veľké mestá

Ankara oslavuje víťazstvo opozičného kandidáta. [EPA-EFE/STR]

Po štvrťstoročí sa novým primátorom Ankary stane sekulárny kandidát a zdá sa, že rovnaký osud čaká aj Istanbul. Napriek nerovnému boju v Turecku si opozícia zaistila v lokálnych voľbách významné víťazstvá. Miestni hovoria o tureckej jari.

Lokálne voľby v Turecku sú vždy dôležitým politickým vodítkom a ich význam v ostatných rokoch zásadne narastá. Účasť na nich včera (31. marca) dosiahla vyše 84 percent.

Voľby v krajine mali napokon viac ako dramatický priebeh, a to najmä v priemyselnej metropole Istanbul. Pri 98 percentách a v čase, keď bol rozdiel len niekoľko tisíc hlasov totiž štátna agentúra zastavila počítanie. Dvadsaťmiliónový Istanbul teda stále naisto nevie, kto bude jeho novým starostom.

Pravé takéto zvraty a nejasnosti vysielajú do sveta zmiešane signály, hoci prezident v povolebnom príhovore ocenil demokraticky priebeh volieb.

Na Turecko netreba zabúdať. Cez víkend čakajú krajinu ďalšie voľby

V Turecku sa budú konať lokálne voľby, zahraničie si však viac všíma údajné špekulácie na finančných trhoch, ktoré držia miestnu menu nad hladinou. Ceny potravín v priebehu roka narástli o tretinu a ekonómovia očakávajú ďalší prudký prepad hospodárstva.

Výsledky volieb naznačujú, že podpora vládnej strany AKP padá, a to napriek obrovskej mediálnej a finančnej prevahe, zastrašovaniu a väzneniu opozície, ale najmä ovládaniu takmer každej zložky štátnej moci. Erdoğan prišiel o najdôležitejšie metropoly a jeho strane sa podarilo získať 44 percent hlasov, čo je omnoho menej, ako očakávala.

Dráma v Istanbule

Podozrenia z manipulácie volebných hlasov nie sú v Turecku ničím novým, no tentokrát boli výsledky v Istanbule či meste Bursa viac ako otázne. Napriek veľkosti 20-miliónovej tureckej priemyselnej metropoly sa hlasy v Istanbule rátali najrýchlejšie. Mnohí komentátori televíznych staníc, či experti na sociálnych sieťach vyjadrovali znepokojenie a upozorňovali na možnosti machinácií. V tom čase o niekoľko percent viedol kandidát vlády.

Situácia sa zdramatizovala najmä po tom, ako štátna tlačová agentúra začala zverejňovať výsledky s viac ako 90 percentami zrátaných hlasov. Rozdiel medzi bývalým premiérom , predsedom parlamentu a najbližším spolupracovníkom prezidenta Erdoğana, Binalim Yıldırımom a kandidátom opozície, Ekremom Imamoğluom, sa zmenšil na niekoľko tisíc hlasov a každým zrátaným percentom sa rozdiel zmenšoval.

Pri 98 percentách zrátaných hlasov, keď do úplného zrátania chýbali ešte hlasy z okrskov, ktoré sú jasnou dŕžavou opozície, sa online počítanie zastavilo. Yıldırım deklaroval pred médiami víťazstvo, no Imamoğlu a predstavitelia opozície odmietali uznať porážku a tvrdili, že víťazmi v Istanbule sú oni.

Do skorých ranných hodín sa situácia nezmenila, no po meste sa začali objavovať obrovské billboardy, ktoré v mene prezidenta a Binaliho Yıldırıma ďakovali Istanbulu za voľbu a výhru. V čase obeda však prevahu v počte hlasov u opozičného kandidáta potvrdila aj štátna tlačová agentúra a opozícia začala oslavovať.

Strata Istanbulu bude pre súčasného prezidenta bolestivá. Sám sa stal jeho starostom v roku 1994, a práve jeho zvolením sa začala významná transformácia krajiny z výrazne prozápadne orientovanej sekulárnej na krajinu ovládanú náboženskou ideológiou a de facto jedným lídrom.

Víťazstvá a prehry

Prezident Erdoğan v tradičnom príhovore v Ankare uviedol, že jeho strana s pomocou koaličného partnera, nacionalistickou stranou MHP, voľby vyhrala, nakoľko si zabezpečila 51,7 percent hlasov. Faktom však je, že Erdoğanova strana zaostala, keďže hlasy pre ňu samotnú tvorili 44 percent všetkých hlasov.

Zároveň strana AKP prišla o najvýznamnejšie veľkomestá, čo je rovnako zásadným víťazstvom opozície.

Najdôležitejším ziskom pre najsilnejšiu opozičnú stranu CHP je výhra ich kandidáta Mansura Yavaşa v hlavnom meste. Podobne ako Istanbul, aj Ankaru už štvrťstoročie viedol vždy starosta, ktorý bol príslušníkom jednej z islamistických strán. CHP obsadí aj Izmir, Antalyu, Adanu, Mersin, či Eskişehir.

Tradične si Erdoğanovci zaistili podporu v menej rozvinutých a silnejšie nábožensky založených regiónoch. Dôvodom je zloženie mestského obyvateľstva, čiastočne vyššie vzdelanie a prístup k pestrejším zdrojom informácii. Zároveň tento fenomén ukázal na fakt, že vládna strana AKP nemá dostatok lídrov, ktorí by zaujali Turkov minimálne tak, ako charizmatický prezident.

Finančná kríza v Turecku sa už začala

Ekonomika, ktorá minulý roka zaznamenala 7,4 percentný rast, vykazuje všetky známky rastúcej krízy, ktorú pocíti aj Európa. Dôvodom je neustále oslabujúca mena, obrovská inflácia, ale aj zadlžený súkromný sektor.

Nemenej zanedbateľným faktorom je ekonomika. Turecká mena je od začiatku finančnej krízy z leta minulého roku nestabilná a stráca hodnotu. Ceny služieb, tovarov, ale najmä potravín výrazne narástli rovnako ako nezamestnanosť.

Prezident aj včera v noci sľúbil štrukturálne reformy a zlepšenie stavu zamestnanosti. Ekonómovia ale varujú pred zdramatizovaním situácie, ktorá môže miestne hospodárstvo čakať kvôli údajným trhovým machináciám nedávneho obdobia.

Ani straty v lokálnych voľbách ale nebudú znamenať, že Turecko sa zásadne demokratizuje. Prezidentovi sa po minuloročnej konsolidácii moci a zmeny režimu na prezidentskú republiku podarilo ovládnuť už každú zložku správy štátu. Sám ešte pred voľbami varoval, že regióny, ktoré prídu o priame prepojenie s vládou, môžu čakať ťažké časy.

Po hektickom období plnom plebiscitov čakajú Turkov najbližšie voľby až v roku 2023.