Turecká invázia v Sýrii: Bulharský premiér bráni Erdoğana

Maďarský premiér Viktor Orbán s bulharským premiérom Bojkom Borisovom na bulharsko-tureckej hranici v roku 2016 [visegradpost.com]

Európski ministri zahraničných vecí vyzvali Ankaru, aby zastavila vojenský zásah v Sýrii. Bulharský a maďarský premiér sa však Turecka zastávajú.

Tureckú inváziu v Sýrii cez víkend kritizovalo viacero európskych lídrov.

Zásah proti kurdským organizáciám v pondelok (14. októbra) v spoločnom vyhlásení skritizovali aj európski ministri zahraničných vecí na zasadnutí Rady EÚ. Naliehavo vyzvali Turecko, aby zastavilo svoje jednostranné vojenské akcie v severovýchodnej Sýrii a stiahlo svoje sily.

Macron, Merkel, Tusk

Francúzsky prezident po nedeľňajšom (13. októbra) stretnutí s nemeckou kancelárkou Angelou Merkel povedal: „Sme presvedčení… že táto ofenzíva hrozí, a prvé znaky už pozorujeme, vytvorením neudržateľnej humanitárnej situácie na jednej strane, a na strane druhej pomáha opätovnému rastu IS (Islamského štátu) v regióne.“

Merkel vyhlásila, že s tureckým prezidentom hovorila asi hodinu a povedala mu: „Musíme ukončiť túto tureckú inváziu. Sú na to humanitárne dôvody. Nemôžeme už akceptovať túto situáciu voči Kurdom. Bezvýhradne sa musí nájsť iné riešenie.“

Neutralizácia nepriateľa alebo demografické inžinierstvo? Po čo idú Turci do Sýrie?

Ozbrojená operácia nikdy nevyriešila komplexný a historicky zakorenený konflikt. Turecký zásah v Sýrii je ale treba vidieť aj v kontexte domácej politiky a pokračujúcej finančnej krízy. Väčšina Turkov totiž ešte stále počúva na protikurdský naratív.

Turecký prezident Erdoğan reagoval na kritiku hrozbou, že ak budú európski lídri nazývať operáciu na severe Sýrie naďalej „inváziou“, pošle do Európy 3,6 milióna utečencov.

Stály predseda Rady Donald Tusk považuje takéto vyhrážky za neprijateľné. „Turecko musí pochopiť, že našou hlavnou obavou je, že ich aktivity budú viesť k ďalšej humanitárnej katastrofe, čo je neprijateľné,“ povedal počas návštevy Cypru.

Protestoval proti využívaniu utečencov ako zbrane, na vydieranie Európy.

Bulharský záujem

Ostrú výmenu názorov sa snaží chladiť bulharský premiér Bojko Borissov. „Požiadam kolegov v Bruseli, aby prestali s útokmi,“ povedal cez víkend. „Brusel je ďaleko a turecká hranica je blízko, sú tam takmer štyri milióny utečencov a žiaden plot, armáda, žiadne opatrenie nezastaví migrantov, keď začnú v stovkách tisícov prichádzať.“

Bulharský premiér bol Erdoğanovým obhajcom v EÚ už v minulosti. V roku 2018, počas Bulharského predsedníctva Rady EÚ, zorganizoval summit EÚ-Turecko vo Varne, ktorý síce nepriniesol žiaden konkrétny výsledok, no pre tureckého prezidenta bol dobrým PR.

Borissov sa tiež s Erdoğanom dohodol, že do Turecka vydá akýchkoľvek „Gülenistov“ – ľudí obvinených zo zapojenie do neúspešného pokusu o prevrat v 2016 – ktorí by sa pokúšali hľadať v Bulharsku azyl. Výmenou za to Turecko akceptuje naspäť všetkých utečencov, ktorí prejdú do Bulharska cez ich spoločnú hranicu.

Ankara sa môže spoľahnúť aj na podporu maďarského premiéra. Vďaka maďarskému tlaku sa napríklad v európskej odpovedi na tureckú inváziu nespomína slovo „Kurdi“.

O tureckom útoku proti územiam kontrolovaným Kurdami v Sýrii má rokovať summit EÚ koncom tohto týždňa.

Rôzne názory na vývoz zbraní

Diplomati EÚ v pondelkovom spoločnom stanovisku odsúdili vojenskú akciu Turecka v Sýrii, ktorá „vážne podrýva stabilitu a bezpečnosť celého regiónu“, čo vedie k utrpeniu a ďalšiemu vysídľovaniu civilistov a vážnemu obmedzovaniu prístupu k humanitárnej pomoci.

Upozornili, že táto ofenzíva výrazne sťažuje vyhliadky politického procesu vedeného OSN na dosiahnutie mieru v Sýrii a oslabuje aj doterajší pokrok, ktorý globálna koalícia dosiahla v porážke Islamského štátu, ktorý je stále hrozbou pre európsku bezpečnosť.

Američania rozhodnutím stiahnuť sa zo Sýrie zaskočili najmä spojencov

Americký prezident Donald Trump nepočúvol rady svojich poradcov pre národnú bezpečnosť, veliteľov pozemných síl americkej armády ani zákonodarcov. Svojim rozhodnutím stiahnuť americké jednotky zo Sýrie a obrátiť tak naruby americkú politiku pre Blízky východ ale najviac zaskočil spojencov.

„Európska únia aj naďalej vyjadruje svoj záväzok voči jednote, zvrchovanosti a územnej celistvosti sýrskeho štátu,“ uvádza sa v dokumente z Luxemburgu.

Diplomati pripomenuli, že Turecko je kľúčovým partnerom EÚ a dôležitým aktérom pri riešení sýrskej krízy a situácie v danom regióne, avšak bezpečnostné obavy Turecka spojené so severovýchodnou Sýriou by sa nemali riešiť vojensky, ale politickými a diplomatickými prostriedkami, v súlade s medzinárodným humanitárnym právom.

V tejto súvislosti a so zreteľom na skutočnosť, že vojenské akcie Turecka s dramatickými dôsledkami stále trvajú, ministri pripomenuli rozhodnutie niektorých členských štátov EÚ o okamžitom zastavení vydávania povolení na vývoz zbraní do Turecka a vyzvali všetky krajiny EÚ, aby konali rovnako. Pokiaľ ide o vývoz zbraní do Turecka, členovia EÚ sa riadia vnútroštátnymi pozíciami, avšak koncom tohto týždňa sa stretne príslušná pracovná skupina Rady EÚ, aby koordinovala a preskúmala ich stanoviská v tejto veci. EÚ zároveň oznámila, že nebude poskytovať stabilizačnú ani rozvojovú pomoc v oblastiach, v ktorých Ankara ignoruje alebo porušuje práva miestneho obyvateľstva.