Turecká novinárka: Sloboda médií v krajine hovorí o demokracii veľmi veľa (VIDEO)

Banu Güvenová, Kristian Brakel a Zoltán Egeresi. [Lukaš Krist, Štefan Bako]

Ak sa média stávajú voči vláde nekriticky, potom časť spoločnosti úplne stráca záujem o to, čo sa v krajine deje, hovorí jedna z najznámejších redaktoriek v Turecku, ktorá sa nikdy neprestala pýtať.

Ak chcete merať úroveň demokracie, jedna z vecí, ktoré je potrebné sledovať, sú médiá, hovorí skúsená novinárka, ktorá v Turecku na vlastnej koži zakúsila ostrosť režimu.

Banu Güvenová je jednou z najznámejších spravodajkýň a redaktoriek na tureckej mediálnej sfére. Po tom, ako ju v roku 2011 prepustili z prvej spravodajskej televízie v Turecku po tom, ako priniesla rozhovory s kurdským režisérom a kurdskou političkou, začala pracovať pre ďalšie, najmä k vláde kritické médiá. Známu internetovú televíziu, IMC TV, zrušili úrady na základe nariadení počas núdzového stavu. Ten v krajine platil bezmála dva roky od pokusu o prevrat v júli 2016. Viac ako 140 tisíc osôb prišlo počas neho o práce, takmer 200 médií boli nútených ukončiť svoju prevádzku a publikovanie.

Podľa novinárky sú dnes takmer všetky mainstreamové médiá v Turecku nekritické voči vláde. Problémom však je aj nedostatočná pluralita, nakoľko sa znížil aj počet tlačových agentúr, či distribútorov periodickej tlače.

„Ak sa média stávajú takto homogénne a nekriticky voči vláde, potom časť spoločnosti úplne stráca záujem o to, čo sa v krajine deje,“ hovorí Banu Güvenová, ktorá v súčasnosti pôsobí ako novinárka na voľnej nohe, aj ako korešpondentka pre Deutche Welle.

Turecko je v indexe Reportérov bez hraníc o slobode médií na 157. mieste zo 180 krajín sveta.

Riaditeľ HBS Istanbul: Autoritárske tendencie rastú

Oblasti demokracie a dodržiavania ľudských práv sa v krajine venuje aj Heinrich-Böll-Stiftung. Podľa riaditeľa jej kancelárie v Istanbule je situácia v krajine náročná v tom zmysle, že aktivisti vidia „rastúce autoritárske tendencie vo vláde už po dobu niekoľkých rokov a predovšetkým od neúspešného prevratu v roku 2016 vo forme brutálneho zásahu proti opozičných hlasom z rôznych kútov politického spektra“.

Kristian Brakel, ktorý v Turecku pôsobí od roku 2015, hovorí, že Európska únia sa v súvislosti s Tureckom dostala do mŕtveho bodu. Ak by sa prístupový proces krajiny zastavil, prezident by podľa neho našiel zámienku viniť zo zlyhania Európu. V Únii však pretrváva obava, že by sa Turecko buď priblížilo viac k Rusku, alebo že by sa z Turecka stal nespoľahlivý hráč, čo by v konečnom dôsledku zaťažilo najviac samotnú Úniu.

Migračná kríza však už podľa Brakela nie je najdôležitejším putom, ktoré prepája Ankaru a Brusel.

„Keďže Turecko už podľa oficiálnych správ neprijíma nových ľudí a uzavrelo pre Sýrčanov svoju hranicu, tak je to len veľmi malý trik v porovnaní so situáciou v roku 2015.“

Analytik: Európa potrebuje Turecko pre vlastnú bezpečnosť

Maďarský analytik a turkológ Zoltán Egeresi rovnako tvrdí, že Turecko je jedným z najdôležitejších „depozitných priestorov pre bezpečnosť Európskej únie“.

„Z Turecka sa stala akási nárazníková zóna medzi Blízkym východom a Sýriou a rozličných konfliktoch a momentálne tiež usídľuje viac ako 3 milióny sýrskych utečencov, čo je veľmi dôležité pre Európsku úniu,“ pripomína výskumník Centra pre strategické a obranné štúdia Národnej univerzity verejných vied v Budapešti.