Tureckí pohraničiari dostali rozkaz nebrániť Sýrčanom pri prechode hranicami

Sýrsko-turecká hranica, ilustračný obrázok. [EPA-EFE/Sedat Suna]

Po intenzívnych bojoch v Idlibe sa Ankara nevedela dovolať podpory Západu. Ten však Turkov varoval, že ich aktivity v Sýrii sa nezaobídu bez následkov. Po správach o rozkaze pre pohraničnú stráž však razom počúva Únia aj NATO. Situácia na hraniciach by však nemala dosiahnuť úroveň z časov migračnej krízy.

Pre situáciu v sýrskom Idlibe, ktoré je poslednou baštou sýrskych rebelov, sa do stretu dostali doterajší partneri: Rusko a Turecko. Moskva, kľúčový spojenec prezidenta Bašára al-Asada, obviňuje Ankaru z nečinnosti proti „teroristickým skupinám v Idlibe“. Turecko obvinenia popiera a tvrdí, že je ruská hegemónia v Sýrii nebezpečná z pohľadu utečencov aj pre Európu.

Vzhľadom na to, že pomoc pre sýrsky režim prichádza vo významnej miere prostredníctvom ruskej leteckej podpory, žiada Ankara o uzatvorenie neba nad Idlibom. Moskva však ešte minulý týždeň odmietla podporiť vyhlásenie Bezpečnostnej rady OSN, ktoré volalo po ukončení bojov v trojmiliónovom meste. Turci preto hľadali podporu ďalej.

Kríza v sýrskom Idlibe postavila proti sebe Ankaru a Moskvu

Rusko aj Turecko tlačia pre krízu v Idlibe, ktoré od decembra opustilo takmer milión obyvateľov, na európske mocnosti. Kým Putin by preferoval podporu pre Assadov režim, a tým si zaistil hegemóniu v regióne, Erdoğan zvoláva summit s Francúzskom a Nemeckom.

Včerajší letecký útok v Idlibe (27. februára) si na tureckej strane vyžiadala najvyšší počet obetí za jeden deň od decembra, kedy sa boje začali. O život už prišlo viac ako 50 tureckých vojakov. A práve obete vo vlastných radoch donútili Ankaru hľadať podporu mimo regiónu u svojich ďalších partnerov. Tí podľa Turkov doteraz nepočúvali. Po rozkaze tureckých úradov svojej pohraničnej a pobrežnej stráži a polícii, aby nebránili sýrskym migrantom pri prechode hranicami do Európskej únie, partneri zbystrili pozornosť.

Pre situáciu v Sýrii a na hraniciach bude mimoriadne zasadať aj Severoatlantická aliancia. Na žiadosť Turecka sa stretnú veľvyslanci 29 krajín už dnes (28. februára). Viacerí predstavitelia členských štátov Aliancie však už v minulosti Ankaru varovali, že ak sa na vlastnú päsť pokúsi o výboje v Sýrii, len málokto jej bude ochotní podať pomocnú ruku.

Humanitárnu krízu komplikuje počasie

Od konca minulého roka sýrsky Idlib opustilo takmer milión obyvateľov. Až 60 percent z nich sú deti, približne polovica ostatných ženy. Väčšina sa presídlila do priľahlých oblastí, ďalší smerovali na sever a do tzv. bezpečnej, približne 30 kilometrovej zóny, ktorú kontrolujú prevažne turecké vojská.

Humanitárne organizácie ale varujú, že kvôli veľmi chladnému počasiu a faktu, že desiatky tisíc utečencov prespávajú pod holým nebom, je situácia veľmi nebezpečná.

Vy nás nepodporíte v Sýrii, my vás v Pobaltí: Turecko pokračuje v blokáde plánov Aliancie

Ani po stretnutí lídrov na londýnskom summite Ankara neustúpila zo svojej požiadavky. Turecko bude blokovať zámer Aliancie posilniť obranu vo Východnom krídle dovtedy, kým nedostane taký návrh, ktorý by bol  v súlade s ich pohľadom na kurdské milície v Sýrii.

Keďže asi 50 kilometrov vzdialená hranica s Tureckom bola do posledných dní uzatvorená, Sýrčania sa cez ňu v tejto vlne presídlenia nemohli dostať. To sa však malo zmeniť v ostatných hodinách. Zatiaľ neoficiálne informácie hovoria o tom, že Turci otvoria niektoré prechody na sýrskej hranici na 72 hodín a umožnia ľudom voľný prechod krajinou až do Európy.

Turecká hraničná a pobrežná stráž dostala navyše rozkaz nebrániť postupujúcej vlne prejsť aj cez západné turecké hranice.

Podľa medializovaných informácii je na turecko-gréckej hranici niekoľko desiatok Sýrčanov. Pravdepodobne však nejde o tie isté osoby, ktoré opustili v ostatných dňoch aj Idlib. Ten je totiž od turecko-gréckej hranice vzdialený viac ako 1 500 kilometrov. Turecká televízia NTV informovala, že miestne úrady už dali migrantom k dispozícii autobusy na presun z mesta Edirne na hranicu.

Niekoľko osôb sa podľa tureckých médií sústreďuje do mesta Çanakkale, odkiaľ by sa loďami mali chcieť dostať na grécky ostrov Lesbos.

Turecko odstupuje od migračnej dohody s Úniou

Turecko sa rozhodlo využiť kontrolu migrácie ako nástroj, prostredníctvom ktorého vyvýjalo tlak na Brusel. Dohoda o výmene utečencov medzi Tureckom a EÚ sa však za tri roky svojej existencie priamo dotkla menej ako 14 tisíc migrantov.

Experti však upozorňujú na to, že hranica má nielen tureckú, ale aj schengenskú stranu. Grécke jednotky a pohraničná stráž ďalších susediacich európskych krajín už oznámili, že posilňujú svoje počty v oblasti, uviedol Reuters. Atény sú v intenzívnom v kontakte s Bruselom. Navyše, posilnená stráž a spolupráca s Frontexom by mali zabrániť tomu, aby sa situácia z rokou 2015 na schengenských hraniciach opakovala.

Naplnené vyhrážky?

To, že Turecko otvorí svoje hranice s Európskou úniou, bola už niekoľko rokov hlavnou vyjednávacou taktikou voči Bruselu. Najmä prezident Erdoğan ju využíval v časoch, keď sa medzi Bruselom a Ankarou objavovali názorové nezhody najrôznejšieho charakteru.

Dohoda o výmene utečencov medzi Tureckom a Úniou sa za tri roky svojej existencie priamo dotkla menej ako 14 tisíc migrantov. Podpísaná bola v roku 2016, návratová politika začala platiť 20. marca 2016.

Na jej základe všetci noví migranti, ktorí sa po tomto dátume dostali na grécke ostrovy či územie z Turecka, mali prejsť registráciou. Pokiaľ by nepožiadali o azyl, prípadne ho nezískali, mali sa vrátiť naspäť do Turecka. Náklady na návraty mala niesť Únia.

Po uvedení dohody do praxe sa počet migrantov, prichádzajúcich z Turecka do Grécka drasticky znížil. Pôvodný počet utečencov klesol zo 150 tisíc v roku 2015 na približne 3 tisíc v roku 2018.

Turecko od migračnej dohody odstúpilo jednostranne ešte v júli minulého roku.

Turci už do partnerských krajín Aliancie vrátili 20 teroristov

Po tom, ako Ankara získala kontrolu nad oblasťami v Sýrii a s nimi aj nad množstvom teroristov, začali Turci s ich repatriáciou. Na summite v Londýne chce Erdoğan svojim náprotivkom pripomínať, že v tureckej väzbe sú stále stovky ich krajanov.

Turecko a Rusko sa na deeskalácii a vytvorení bezpečnostnej zóny v Idlibe dohodli ešte v roku 2018 v ruskom Soči. Od vtedy však o život prišlo takmer dve tisíc civilistov. Práve 3,6 miliónové mesto Idlib sa stalo akousi nárazovou zónou v súvislosti s regionálnou utečeneckou krízou.

Turecko je v súčasnosti domovom vyše 3,5 milióna Sýrčanov. Niektorí sa už v krajine usídlili, mnohých láka perspektíva návratu do vlasti. Koľko Sýrčanov by ale malo záujem o príchod do Európy nie je jasné a takmer nemožné odhadnúť.