Turecko a Čierna Hora – rozdielne cesty do EÚ

zdroj: EK

Parlament Turecku v uznesení hodnotiacom prístupový proces komunikoval viacero  zásadných výhrad. Na vrchole zoznamu sú vzťahy s Cyprom, ktorý je členským štátom EÚ, problematický dialóg na tureckej politickej scéne a prípady porušovania ľudských práv.

Podobne ako Komisiu aj Parlament znepokojuje stav slobody tlače v Turecku. Komisia sa v oficiálnom stanovisku venovala zadržaniu niekoľkých tureckých novinárov zo začiatku marca. Podľa miestnej tlače mali zatknutia súvisieť s vyšetrovaním údajného pokusu o islamistický vojenský prevrat, ktorý malo zosnovať organizácia pod názvom Ergenekon.

Zmeny ústavného charakteru, ku ktorým po referende v Turecku minulý rok došlo, poslanci ocenili, hovoria ale zároveň o potrebe celkovej ústavnej reformy. Kritika europoslancov smerovala aj nedostatočnej ochrane práv žien, vysokému počtu tzv. vrážd zo cti a nútených manželstiev ako aj k nedostatočnej ochrana náboženských menšín.

EÚ a Turecko medzičasom ukončili rokovania o tzv. readmisnej dohode, ktorá by mala, okrem iného, viesť k tomu, že bude pre niektoré skupiny tureckého obyvateľstva liberalizovaná vízová povinnosť pre vstup do EÚ.

Boj politických skupín

Pri formovaní textu uznesenia na seba natrafili dve problematické formulácie. Stredo-pravá skupina Európskych ľudovcov žiadala, aby text obsahoval výzvu na preskúmanie možnosti ponúknuť Turecku privilegované partnerstvo ako alternatívu k plnému členstvu v EÚ. Výmenou za stiahnutie takéhoto pozmeňovacieho návrhu bolo, že sa Socialisti a demokrati (S&D) vzdali formulácie o „spoločnom cieli“, ktorým má byť plné členstvo Turecka v EÚ. Prijatý text namiesto toho opakuje formuláciu, že prístupové rokovania sú procesom s otvoreným koncom.

Čierna Hora sleduje macedónsky scenár

Rozhodnutie Rady, udeliť Čiernej Hore štatút kandidátskej krajiny Parlament privítal. Spravodajca EP k uzneseniu, Brit Charles Tannock ale nepovažuje za šťastné oddeliť udelenie kandidátskeho štatútu od začiatku prístupových rokovaní, ktorý je zatiaľ v nedohľadne. Podobná situácia je s Macedónskom, ktoré je kandidátskou krajinou už šesť rokov bez toho, aby začalo s EÚ rokovať. Dôvodom je spor o názov krajiny s Gréckom.

Parlament ocenil konsenzus, ktorý v otázke integrácie Čiernej Hory do EÚ vládne medzi koaličnými a opozičnými stranami, pokrok tvorby právneho a ústavného rámca a ochotu k zavádzaniu hospodárskych reforiem. Pochválil úroveň všeobecnej ochrany práv menšín a dobré medzi-etnické vzťahy. Napriek tomu ale spomína prípady diskriminácie voči príslušníkom rómskej, aškalskej a egyptskej komunity.

Problémom krajiny podľa pléna EP ostáva korupcia, najmä v oblasti stavebníctva, privatizácie a verejného obstarávania, organizovaný zločin, najmä však pranie peňazí a pašeráctvo.  Podobne ako v prípade Turecka EÚ monitoruje oblasť slobody médií a novinárov, kde vidí nedostatky.

Pozície

Slovenský europoslanec Miroslav Mikolášik (EĽS, KDH) v pléne k správe o Turecku uviedol: „Transformácia Turecka na skutočnú pluralitnú demokraciu založenú na ochrane ľudských práv a základných slobôd sa javí ako pretrvávajúca výzva. Turecko nezaznamenalo za uplynulý rok žiadny významný pokrok v uskutočňovaní reforiem a napĺňaní kodanských kritérií, ktorých súlad je nevyhnutný pre vstup do Európskej únie. Nedostatky pretrvávajú predovšetkým v oblasti súdnictva, kde stále nie je zabezpečené práva na spravodlivý a rýchly proces, taktiež v otázkach práv žien a v otázkach slobody vierovyznania, prejavu, slobody tlače a boja proti korupcii. Obzvlášť náboženská nesloboda je očividná. Turecko musí zlepšiť koordináciu zahraničnej politiky s politikou EÚ a prejaviť tak zdieľanie spoločných hodnôt a záujmov s EÚ. Napríklad podpora úsilia EÚ zabrániť Iránu získať jadrové zbrane a podpísanie štatútu Medzinárodného trestného súdu, ktoré Turecko naďalej očividne odkladá. Očakávam od Turecka, že vyvinie oveľa väčšiu aktivitu za účelom vyriešenia cyperskej otázky, po slovensky povedané, stiahnutie svojej vojenskej sily z tohto okupovaného územia.“

Slovenská europoslankyňa Katarína Neveďalová (S&D, SMER-SD) na margo pokroku Čiernej Hory  v pléne povedala: "Návšteva komisára pre rozširovanie Štafana Füleho ukázala, že oddanosť Čiernej Hory k EÚ je naozaj úprimná. Podľa nej pokrok a reformy v krajine ocenil aj UNDP, podľa ktorého bude Čierna Hora schopná splniť Miléniové ciele OSN už do roku 2015. „Verím v skorú budúcnosť tejto krajiny v Európskej únii“.

Europoslanec Eduard Kukan (EĽS, SDKÚ-DS): "Čierna Hora dosiahla podstatný pokrok v Európskom integračnom procese, čo sa odzrkadlilo  v dnešnej správe prijatej Európskym Parlamentom. Chcel by som týmto povzbudiť vládu Čiernej Hory k tomu, aby pokračovala v reformách a v svojom integračnom smerovaní. Dúfam, že toto  úsilie bude čoskoro ocenené otvorením prístupových rokovaní" povedal Eduard Kukan, predseda Delegácie Európskeho parlamentu pre vzťahy s Albánskom, Bosnou a Hercegovinou, Srbskom, Čiernou Horou a Kosovom.

“Vítam tiež odhodlanie vlády Čiernej Hory rýchlo postupovať v integračnom procese o čom svedčí prijatie akčného plánu na monitorovanie implementácie odporúčaní Európskej komisie. Čierna Hora sa bude musieť sústrediť na kľúčové oblasti, ktoré boli jasne označené: právny štát, boj proti korupcii a organizovanému zločinu, sloboda médií, posilňovanie inštitucionálnych kapacít a širšie zainteresovanie občianskej spoločnosti do spolupráce s vládou. Implementácia a uplatňovanie legislatívy vo všetkých týchto oblastiach je nevyhnutnosťou," povedal Eduard Kukan.

“Čierna Hora zohráva konštruktívnu rolu v udržiavaní regionálnej stability, spolupráce a upevňovaní dobrých susedských vzťahov s ostatnými krajinami Západného Balkánu a krajinami Európskej Únie. Čierna Hora je stabilizačným faktorom v regióne a dúfam, že jeho pokrok bude motivovať tiez ostatné krajiny k urýchleniu svojich integračných snáh".