Turecko hovorí o diplomatickej vojne s Parížom

Francúzski senátori po takmer šesťhodinovej debate schválili v pondelok (23.1.) návrh zákona, ktorý zakazuje popieranie genocídy. Dolná snemovňa tento zákon podporila v decembri. Turecko reagovalo rušením naplánovaných ekonomických, politických a vojenských stretnutí s Parížom a rozhodli sa povolať svojich veľvyslancov na konzultácie.

Znenie zákona je všeobecné a odsudzuje odmietanie akejkoľvek genocídy, čiastočne v nádeji, že tak uchlácholí Turecko. Ankara však odsúdila jeho schválenie a uviedla, že spraví trvalé kroky proti Francúzsku, ktoré je členom NATO.

Zákon ešte čaká ratifikácia prezidentom Nicolasom Sakrozym. Turecko tvrdí, že podpis zákona je snahou Sarkozyho zaistiť si hlasy 500 tisíc etnických Arménov žijúcich vo Francúzsku v nadchádzajúcich prezidentských voľbách, ktoré majú dve kolá a budú sa konať 22. apríla a 6. mája.

„Turecko je odhodlané prijať všetky potrebné kroky proti tomuto nespravodlivému usporiadaniu, ktoré redukuje základné ľudské hodnoty a verejné svedomie na nič,“ uviedol turecký minister zahraničných vecí vo svojom vyhlásení.

Tahsin Burcuoğlu, turecký veľvyslanec v Paríži, sa vyjadril, že toto hlasovanie povedie k „úplnému pretrhnutiu“ vzťahov medzi týmito dvoma krajinami. Ankara môže obmedziť svoju diplomatickú prítomnosť v Paríži.

„Keď hovorím o úplnom pretrhnutí, myslím tým aj to, že môžem odísť definitívne,“ povedal reportérom. „Môžete tiež očakávať, že diplomatické vzťahy budú teraz na úrovni chargés d’affaires, a nie veľvyslancov.“

Chargé d’affaires je najnižší stupeň diplomatického predstaviteľa podľa Viedenského dohovoru o diplomatických vzťahoch.

Arméni v Osmanskej ríši

Arménsko, podporené mnohými historikmi a parlamentmi, uvádza, že počas prvej svetovej vojny bolo v súčasnom východnom Turecku zavraždených 1,5 milióna kresťanských Arménov, na príkaz Osmanskej vlády.

Osmanská ríša sa rozpadla koncom vojny, no nasledujúce turecké vlády a drvivá väčšina Turkov pociťuje označenie genocída za priamu urážku svojho národa. Ankara argumentuje veľkými stratami na životoch na oboch stranách počas bojov v tejto oblasti.

„Tento deň bude zapísaný zlatým písmom nielen v histórii priateľstva medzi Arménmi a Francúzmi, ale aj v historických análoch ochrany ľudských práv,“ povedal arménsky minister zahraničných vecí Edward Nalbandian.

Ešte predtým ale podpredseda tureckej vlády Bülent Arınç reportérom v Rade Európy v Štrasburgu povedal, že Ankara prijme nové a trvalé opatrenia pokiaľ sa tento zákon neodvolá. Situáciu prirovnal ku stredovekej inkvizícii.

Arınç sa tiež vyjadril, že Turecko by mohlo tento prípad predložiť na Európsky súd pre ľudské  práva.

Zákon stnovuje pokutu vo výške 45.000 eur a rok vo väzbe pre tých, ktorí ho porušia. Francúzsko prijalo zákon, ktorý označuje vraždenie Arménov ako genocídu ešte v roku 2001.

„Vyfackujte Sarkozyho“

Pred senátom protestovalo počas hlasovania približne 200 francúzskych Turkov, celkovo sa v uliciach Paríža na pokojných protestných pochodoch zišlo asi 15 tisíc Turkov aj z okolitých krajín. Mávali svojimi volebnými kartami a transparentmi, na ktorých boli slogany, ako „Politici nevymýšľajú históriu.“

Veľkým hitom posledných dní sa v Turecku stala nová online hra, v ktorej hráči pomocou ruky na obrazovke môžu nečakane vyfackovať francúzskeho prezidenta, ktorý stojí pred Eiffelovou vežou. Hra je vo viacerých jazykových mutáciách, okrem francúzštiny. Vývojári hry uvádzajú stručný popis udalostí vedúcich k schváleniu francúzskeho zákona a pýtajú sa: „Nemyslíte si, že si Sarkozy zaslúži dobrú facku po tvári?“

Turecká pobočka britskej televízie BBC navyše odvysielala reportáž o tom, ako francúzska vláda cenzurovala vydanie historickej správy o násilnostiach páchaných Francúzmi na Alžírčanoch počas vojny za nezávislosť, o čom pred nedávnom informoval britský denník The Times.

Riaditeľ francúzskych národných archívov Hervé Lemoin priznal, že udalosti v Alžírsku sú príliš citlivou záležitosťou na to, aby ich bolo možné skúmať objektívne a že autor spomínaného článku Guy Perville narazil na cenzúru. Perville uviedol, že jeho práca sa zmenila na príbeh oslavy pre Francúzov.

Socialistická strana, ktorá má v hornej snemovni väčšinu a Sarkozyho strana UMP, ktorá predložila zákon, podporila túto legislatívu.

Sarkozy apeluje na spoločné záujmy

Nezáväzné odporúčanie Senátu z minulého týždňa hovorí, že zákon by bol protiústavný. Odporcovia v Senáte tvrdia, že zákon nebude motivovať Turecko, aby uznalo Arménsku genocídu a nepomôže ani zlepšiť vzťahy medzi týmito dvoma národmi.

„Je to neznesiteľný zákon, ktorý si vyžaduje  historický výskum,“ povedal stredo-ľavicový senátor Jacques Mézard.

Očakáva sa, že Sarkozy zákon podpíše predtým, než pred prezidentskými voľbami rozpustí parlament.

Zákon môže byť odmietnutý, pokiaľ by 60 zákonodarcov dalo návrh na najvyšší súd, ktorý by rozhodol o ústavnosti testu zákona. Ústavný súd by mal mesiac na vydanie rozhodnutia.

Sarkozy po schválení zákona zaslal tureckému premiérovi Recep Tayyip Erdoğanovi list, v ktorom zdôrazňuje, že daná legislatíva sa nezameriava na žiadnu konkrétnu krajinu. Turecko vyzval, aby pri prijímaní akýchkoľvek odvetných oparení bralo do úvahy „spoločné záujmy“. Už minulý týždeň uviedol, že si je vedomý „utrpenia tureckého ľudu“ počas posledných rokov existencie Osmanskej ríše.

Turecko ako kandidátska krajina EÚ nemôže uvaliť na Francúzsko ekonomické sankcie kvôli svojmu členstvu vo WTO a colnej únii s Európou.

Prijatím zákona ale Francúzsko môže prísť o mnohé bilaterálne kontrakty a vytvoriť by diplomatické napätie, vzhľadom na rastúci vplyv Turecka v regióne Blízkeho a Stredného Východu.

(EurActiv/Reuters)