Turecko nebojuje len s vírusom, ale aj s dezinformáciami

Prázdne námestie pred Hagiou Sefiou, ktoré býva preplnené turistami. Počas pandémie sú hstorické pamiatky, pláže aj parky v Turecku neprístupné. [EFE-EPA/Tolga Bozoglu]

Prepustenie tretiny väzňov, či vyhlásenie úplného zákazu vychádzania dve hodiny pred jeho začiatkom boli doteraz najkontroverznejšími opatreniami Ankary. Turci, ktorí si dnes za vzor berú najmä európsky spôsob boja s novým vírusom, ale intenzívne pomáhajú v zahraničí. Materiálnu pomoc dokonca poskytli Arménsku.

Počet prípadov nakazených v Turecku rastie v ostatných exponenciálnou rýchlosťou. Krajina patrí do prvej desiatky štátov na svete, kde ich denne pribúda najviac. To však svedčí aj o odhodlaní krajiny intenzívne testovať.

Vláda sa môže navyše spoliehať na robustný a historicky silný zdravotnícky systém so všeobecným zdravotným poistením, ale aj vysokým počtom lôžok, či lekárov a zdravotníckeho personálu. Turci nápor pandémie zatiaľ zvládajú.

Problematická metodika počtov

Najmä v začiatkoch pandémie, kedy európske krajiny hlásili denne veľké počty nových nakazených, nechceli Turci veriť vlastnému šťastiu: žiadne obete ani nakazení, napriek stále otvoreným megaletiskám. V médiách špekulovali „odborníci“ na stravu či históriu, že Turkov nový koronavírus nemôže napadnúť buď pre gény, alebo dokonca pre pestré zloženie stravy.

Problematické bolo v tom čase testovanie, pričom Ankara dokonca tvrdila, že vyvinula vlastný rýchlotest. Vzorky sa zbierali a vyhodnocovali pod prísnym dozorom a centrálne. Médiá mali dokonca istý čas o šírení vírusu zakázané informovať.

Turci pre nový koronavírus opäť zatvorili hranice

Erdoğan si pre navyšovanie tlaku na Európsku úniu nemohol vybrať nevhodnejší čas. Turecká vláda včera (18. marca) kvôli šíreniu vírusu COVID-19 napokon rozhodla opäť uzatvoriť svoje pozemné hranice s Gréckom a Bulharskom.

Prvý prípad ochorenia COVID-19 bol potvrdený 11. marca a už o deň neskôr, poučení najmä zo skúsenosti Európy, rozhodli úrady o zatvorení škôl. Prvá obeť podľahla nákaze 17. marca.

Mnohí Turci však oficiálnym dátam nedôverovali. Ešte začiatkom marca sa totiž najmä na sociálnych sieťach začali objavovať fotografie a videá, ktoré realitu v nemocniciach popisovali inak ako oficiálne, vládne zdroje. Vedci aj zanietenci poukazovali na veľký nárast počtu úmrtí už v prvých marcových týždňoch.

Aj v prípade Turecka, podobne ako to bolo v krajinách ako Spojené kráľovstvo či Spojené štáty, bolo problematické nastavovanie metodológie počítania nakazených a obetí najmä v začiatkoch. Internety zaplavila informácia, že ešte v apríli rástol počet úmrtí konštantne a mimoriadne presne – o 2,1 percenta za deň, a to až až desať dní.

Politiky po COVID-19 by sa mali poučiť z minulých kríz

Únia by mala zvážiť vznik Rekapitalizačného fondu, na podporu kapitálovej základne európskych firiem. „Európa nemôže riskovať stabilitu systematicky dôležitých firiem, ktoré by sa potom mohli stať ľahkým terčom pre cudzích investorov,“ píšu VAZIL HUDÁK a MIROSLAV KOLLÁR.

Vzhľadom na počet nakazených, ktorý dnes (17. apríla) prekročil 74 tisíc, sa pomerne úspešne darí Turecku aj v ich liečbe. Doteraz sa vyliečilo takmer desať percent z nich. Podľa ministra zdravotníctva Fahrettina Kocu je to zásluhou fungujúceho zdravotného systému, ale aj v spôsobe liečby. Ankara rozhodla, že pacientom v skorých štádiách potvrdeného ochorenia budú podávať antimalariká, vrátane hydroxychlorochinu a favipiraviru, pričom podľa šéfa rezortu zaznamenávajú lekári u pacientov pozitívne výsledky.

Turecko otestovalo vyše pol milióna obyvateľov, čo je v prepočte na obyvateľa približne na rovnakých úrovniach, ako Slovensko. Aj tu sa však komora medikov už sťažovala na to, že mnohé z používaných testov majú iba 55 až 60 percentnú spoľahlivosť.

Kontroverzné opatrenia

Turecká vláda na čele s prezidentom Recepom Tayyipom Erdoğanom prijíma podobné opatrenia, ako zvyšok sveta. Existujú však aj zaujímavé špecifiká.

Jedným z najkontroverznejších a najproblematickejších krokov bolo rozhodnutie o 48-hodinovom zákaze vychádzania minulý víkend. V piatok (10. apríla) o desiatej hodine večer informovali úrady prostredníctvom textových správ obyvateľov 31 provincií, že od polnoci, teda o dve hodiny, bude zakázané vychádzať zo svojich príbytkov.

Rozhodnutie, ktorému nepredchádzala takmer žiadna verejná debata a nebolo jasné, aké reštriktívne preto bude, vyhnala do ulíc v noci desiatky tisíc obyvateľov. V najväčších metropolách sa ľudia v stovkách začali zoraďovať na ulici pred obchodmi s potravinami, či vodou (obyvatelia tureckých miest nepoužívajú vodu, ktorá tečie v domácnostiach, ako pitnú, pozn. red.). Obrovský chaos a panika mohol spôsobiť značné rozšírenie nákazy. Starostov miest, vo väčšine zástupcov opozičných strán, o nariadení rovnako nikto neinformoval.

Minister vnútra Süleyman Soylu prijal zodpovednosť a podal v súvislosti so zlým manažmentom nastavovania zákazu vychádzania demisiu. Prezident Erdoğan ju napokon odmietol prijať.

Zákaz vychádzania počas celého víkendu začne platiť od dnešnej polnoci opäť. Zatvorené počas neho zostávajú napríklad aj obchody s potravinami a ulice kontroluje polícia.

Turci už do partnerských krajín Aliancie vrátili 20 teroristov

Po tom, ako Ankara získala kontrolu nad oblasťami v Sýrii a s nimi aj nad množstvom teroristov, začali Turci s ich repatriáciou. Na summite v Londýne chce Erdoğan svojim náprotivkom pripomínať, že v tureckej väzbe sú stále stovky ich krajanov.

Vlnu rozhorčenia prinieslo aj rozhodnutie o prepustení väzňov. Až 90 tisíc osôb, teda takmer tretina všetkých väzňov v krajine, by sa na návrh, ktorý už prešiel parlamentom a ktorý podpísal prezident, mali dostať na slobodu.

Preplnené objekty sú považované za nebezpečné ohniská nákazy. Od roku 2016 sa väznice v krajine začali napĺňať najmä odporcami režimu alebo politickými väzňami. Tí však boli z rozhodnutia o amnestii vyčlenení. Vo väzbe teda ostávajú novinári, aktivisti aj politickí oponenti, odsúdení (ale aj tí, ktorí zatiaľ neboli odsúdení právoplatne) napríklad aj za urážku prezidenta, či „proti-turecké“ aktivity.

Mediálne veľmi sledovaným sa stal prípad notorického mafiánskeho bossa, ktorý pred očami svojho syna zavraždil svoju manželku. Na slobodu sa s tisíckami ďalších, aj odsúdených vrahov, dostal v stredu (15. apríla).

Kritizované bolo aj rozhodnutie Bieleho paláca, teda úradu prezidenta, o rozposlaní miliónov sms-siek s číslom účtu a žiadosťou o zaslanie finančného príspevku, za ktorý by sa nakúpili zdravotnícke pomôcky pre personál nemocníc. V tom čase krajina masívne zasielala humanitárnu pomoc v podobe rúšok a oblekov do krajín Európy, či Afriky.

Z krízy do krízy

Vláda prijala aj množstvo ekonomických opatrení. Turecko sa totiž ešte stále nespamätalo z menovej krízy z leta 2018. Hospodárske následky preto pravdepodobne pocíti ešte výraznejšie, ako jej susedia.

Miestny investičný fond, ktorému predsedá prezident, rozhodol o masívnej pomoci súkromným spoločnostiam tiež posledný týždeň. Ankara prisľúbila, že fond zakúpi akcie alebo vloží významné finančné prostriedky do podnikov, ktoré utrpeli koronakrízou. Otázne bude, ako sa úrady v praxi popasujú s distribúciou tejto podpory.

Ďalšia nová legislatíva napríklad dovoľuje firmám uložiť zamestnancom až tri mesiace neplateného voľna, čo by malo pomôcť regulovať už teraz vysoké počty nezamestnaných.

Špeciálne sa krajina stará o zdravotníkov. Parlament tento týždeň schválil novelu zákona, podľa ktorej budú útoky na zdravotníkov trestané dvakrát ťažšími postihmi, ako tomu bolo doteraz. Agresia voči personálu nemocníc totiž v ostatných týždňoch rástla priamo úmerne s frustráciou a hnevom mnohých pacientov.

Zaujímavé je aj tvrdé riešenie, ktoré turecké úrady prijali v súvislosti so šírením falošných a poplašných správ. Za rozširovanie dezinformácii o víruse na sociálnych sieťach už obvinili viac ako 300 osôb. Ďalších takmer 500 čelí trestom za uverejňovanie provokatívneho obsahu.

Európa ako vzor

Koronakríza by však mohla mať pozitívny vplyv na imidž Európskej únie v očiach tureckého obyvateľstva. Blok, a najmä Nemecko, je v médiách zobrazovaný ako vzorový príklad riešenia pandémie. Tureckí komentátori, analytici a novinári chvália reakcie európskych vlád, ale aj Bruselu, za efektívne opatrenia, a to najmä v ekonomickej oblasti.

Čína, podobne ako u nás, mala v počiatkoch známku pôvodcu, ale aj poučeného samaritána. V ostatných týždňoch sa však pozornosť sústredila najmä na premyslené európske kroky, považované za vzorové.

Únia podáva pomocnú ruku najzraniteľnejším susedom, na boj s pandémiou pošle 20 miliárd

Po intenzívnej finančnej podpore v Únii pôjde balík peňazí pod názvom „Tím Európa“ aj do Afriky, Východného susedstva, na Balkán a Blízky východ. Keď vírus neporazíme všade, neporazíme ho, hovoria predstavitelia euroinštitúcií.

Ankara a Brusel, respektíve európske metropoly, si navzájom pomáhajú aj v praxi. Do Európy už z Turecka dorazili mnohé zásielky zdravotníckeho materiálu. Medzi nimi to boli aj tony pomoci pre Taliansko, Španielsko, či Spojené kráľovstvo.

Zásielky tiež odišli do spriatelenej Líbye, Iránu, či Spojených štátov amerických. Ankara poslala materiál aj do Izraela, či dokonca Arménska, s ktorým Turecko dokonca ani neudržiava diplomatické styky. Média informovali, že napriek tomu pomohli Turci aj pri repatriácii stoviek arménskych občanov cez Gruzínsko.

Aj Európska únia podáva Turecku pomocnú ruku. Ešte minulý týždeň Brusel informoval, že v krajine obstaráva menšiu zdravotnícku infraštruktúru a vybavenie v hodnote 90 miliónov eur. Zameriavať sa bude aj na pomoc rozsiahlej skupine imigrantov, prevažne zo Sýrie.