Turecko odstupuje od migračnej dohody s Úniou

Sýrski utečenci na brehoch Bosporu. [EPA-EFE/Erdem Sahin]

Turecko sa rozhodlo využiť kontrolu migrácie ako nástroj, prostredníctvom ktorého vyvíjalo tlak na Brusel. Dohoda o výmene utečencov medzi Tureckom a Úniou sa však za tri roky svojej existencie priamo dotkla menej ako 14 tisíc migrantov. Turci dnes hostia takmer päť miliónov utečencov, prevažne zo Sýrie.

Odstúpenie tureckej vlády od dohody s EÚ ohľadom readmisie migrantov oznámil včera (24. júla) turecký minister zahraničných vecí Mevlüt Çavuşoğlu.

Jednostranné rozhodnutie vlády nesúvisí podľa neho len s nedávnymi európskymi sankciami, kvôli nelegálnym vrtom v regionálnych vodách Cypru, ale aj so skutočnosťou, že EÚ aj napriek dohode, nezaviedla bezvízový styk s Tureckom do platnosti. V súlade s dohodou sa mala aktualizovať aj colná únia, čo Ankara Bruselu rovnako vyčíta.

Únia uvalila na Turecko sankcie kvôli prieskumným vrtom pri Cypre

Ministri zahraničných vecí pozdržia plánovanú podporu Turecka v objeme 145,8 miliónov eur, zmrazili rokovania o leteckej preprave a žiadajú EIB aby preskúmala turecké pôžičky.

Readmisie výmenou za víza

Dohoda podpísaná v roku 2016 medzi Tureckom a EÚ mala slúžiť na riešenie európskeho problému s prílevom migrantov, smerujúcich do Únie.

Návratová politika začala platiť 20. marca 2016. Na jej základe všetci noví migranti, ktorí sa po tomto dátume dostali na grécke ostrovy či územie z Turecka, tam mali prejsť registráciou. Pokiaľ by nepožiadali o azyl, prípadne ho nezískali, mali sa vrátiť naspäť do Turecka. Náklady na návraty mala niesť Únia.

Za každého takto vráteného Sýrčana prijímala Európska únia jedného Sýrčana z tureckých utečeneckých táborov. Presídľovanie malo byť pre členské štáty Únie dobrovoľné. Maximálny strop bol stanovený na 72 tisíc miest. Ak by sa prekročil, dohoda sa mala prehodnotiť.

Úlohou Turecka v rámci dohody bolo prijať všetky potrebné opatrenia na zabránenie tvorby nových námorných alebo pozemných trás, čím sa mala zastaviť nepravidelná migrácia z tureckého pobrežia do EÚ.

Migračná kríza: Dohoda s Ankarou už platí

Únia bude platiť za vracanie migrantov z gréckych ostrovov do Turecka. Za každého vráteného Sýrčana začne v apríli premiestňovať iných Sýrčanov z tureckých táborov. Strop je nateraz stanovený na 72 tisíc.

Výmenou za dohodu malo Turecko dostať v dvoch platbách celkovo 6 miliárd eur v rámci európskej pomoci a prísľub európskych inštitúcií o urýchlení rokovania o liberalizácii vízového procesu pre tureckých občanov.

Bezvízový režim je pre tureckých občanov zatiaľ v nedohľadne. „Je zrejmé, že nás Európska únia v tejto dohode opustila. (…) Ak by Turecko neprijalo konkrétne opatrenia, tak by žiadna európska vláda nevydržala viac ako šesť mesiacov. Ak je toto niečo, čo chcete, môžeme to vyskúšať,“ uviedol minister vnútra Süleyman Soylu.

Po uvedení dohody do praxe sa počet migrantov, prichádzajúcich z Turecka do Grécka drasticky znížil. Pôvodný počet utečencov klesol zo 150 tisíc v roku 2015 na približne 3 tisíc v minulom roku.

Počet readmisií bol však aj napriek uzatvorenej dohode nízky. Na základe údajov z tureckého ministerstva vnútra bolo v priebehu posledných troch rokov vrátených  do Turecka len 1 884 ľudí, vrátane 357 Sýrčanov. Približne 12 tisíc osôb bolo z Turecka presídlených do Európskej únie.

Nástroj na vydieranie?

Európska únia, inštitúcie aj členské štáty si dohodu s Ankarou z 18. marca 2016, ktorá bránila masovému príchodu nelegálnych migrantov do Grécka a odtiaľ ďalej do Európy, vysoko cenili.

Počas vyše troch rokov existencie dohody sa stala mnohokrát nástrojom, ktorým sa Turci Európe vyhrážali. Najznámejší bol výrok prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana o tom, že ak Únia nebude spolupracovať, milióny utečencov posadí do autobusov a otvorí im turecké hranice, aby mohli vycestovať.

Hoci sa dohoda stala v ostatných troch rokoch čiastočne vydieračským nástrojom voči Bruselu, analytici upozorňovali, že ani po jej zrušení by v tejto fáze migračnej krízy a sýrskeho konfliktu nemalo dôjsť k masívnemu presunu sýrskych utečencov z Turecka do Európy.

Zlyhanie dohody s Tureckom by bola katastrofa, tvrdí Avramopoulos

Napriek tureckým vyhrážkam vraj dohoda s EÚ o migrantoch funguje tak, ako má.

Krajina je v súčasnosti domovom viac ako 3,5 milióna sýrskych utečencov – čo je najvyšší počet na svete. Ministerstvo vnútra však registruje aj viac ako milión utečencov ďalších národností. Väčšina z nich má udelené takzvané povolenie na dočasnú ochranu, ktoré však obmedzujú ich pohyb na konkrétnu provinciu, kde sú zaregistrovaní. Ankara tvrdí, že na utečencov už minula viac ako 40 miliárd dolárov.

Podľa medializovaných správ minulý týždeň turecké úrady vysťahovali späť do sýrskej provincie Idlib približne tisíc Sýrčanov, ktorí mali do Turecka vstúpiť nelegálne, prípadne spáchali trestný čin. Zdroje blízke vláde tieto informácie označujú za antikampaň. Mimovládne medzinárodné organizácie na ochranu utečencov už turecké aktivity kritizovali.

Polícia tiež v Istanbule zadržala viac ako 6 tisíc sýrskych utečencov, ktorých povolenia na pobyt boli registrované v iných častiach krajiny, kam by ich následne mali vrátiť. V Istanbule je v súčasnosti registrovaných 547 tisíc Sýrčanov.

Prieskum, ktorý tento mesiac zverejnila Univerzita Kadir Has v Istanbule ukazuje, že voči Sýrčanom v krajine narastá nevraživosť a nepriateľské nálady. Kým v roku 2017 sa negatívne o sýrskych utečencoch vyjadrovalo 54,5 percent respondentov, v tomto roku narástol počet na 67,7 percenta, informovala agentúra Reuters.