Turecko testuje svoju „soft power“

foto: Demonštranti držia národnú zástavu Turecka počas demonštrácie za podporu sekularizmu na námestí 14. apríla 2007 v Ankare. TASR

Turecko vyvíja obrovské úsilie a snahu presadiť sa pri riešení Líbyjského konfliktu (viď Pozadie), čo mnohých vedie k mnohým otázkam o motivácii Ankary.

V európskych kruhoch je diplomatická angažovanosť Turecka oficiálne vítaná, predovšetkým v Londýne, ktorý podporuje členstvo krajiny v EÚ.

Iní sa však obávajú a podozrievajú Ankara, že väčšou aktivitou v horúcich zónach arabského sveta, sa snaží posilniť svoju pozíciu voči západným partnerom, či dokonca podkopať ich snahy.

Na začiatku líbyjského konfliktu sa turecký premiér Recep Tayip Erdoğan zameral hlavne na Francúzsko a silno oponoval požiadavke Paríža vyriešiť krízu vojenskou intervenciou. Po tom ako velenie prešlo na NATO, došlo k zmene prístupu kandidátskej krajiny EÚ.

Niektorí Ankaru podozrievajú z využívania krízy pre vlastnú agendu. Napríklad v otázke navrhovaného protiraketového štítu nad strednou a východnou Európou by ho Turecko radšej videlo pod velením NATO, a nie USA.

Oficiálne Turecko odmieta prepojenie týchto otázok a vyhlasuje, že ide o dve oddelené záležitosti.

Turecko, ktoré je členom NATO od roku 1952, a má po USA druhú najväčšiu armádu v aliancii, sa snaží vyrovnať s citlivou verejnou mienkou na Strednom východe. Podľa editorky denníka Zaman Emine Kart sa chce Turecko uistiť, že sa jeho úloha ako člena NATO a rola v širšom arabskom regióne nebude prepletať.

„Pretože nechceme byť považovaní za súčasť západného bloku, keď ide o multilaterálny prípad, implementujeme koncept regionálneho vlastníctva,“ napísala. „Zatiaľ čo to robíme, na druhej strane, spúšťame naše vlastné iniciatívy humanitárnej pomoci, ako naposledy v Líbyi, a uskutočňujeme ako ako národné operácie.“

Mehmet Ali Birand vo svojom komentári pre denník Hürriyet uviedol, že líbyjská kríza je poučením pre Turecko i jeho hlavných partnerov: „Turecko pochopilo, že nemá moc jednať bez Európskej únie alebo USA; Európa pochopila, že bez Turecka nie je schopná uskutočňovať efektívnu politiku v niektorých regiónoch.“

Podľa Biranda je práve „soft power“ najsilnejším atribútom Turecka v regióne. Podobne ako sa európska „soft power“ spája s „hard power“ USA, úloha Turecka sa cení a nemožno ju ignorovať.

Šéfredaktor tureckého EurActivu Kerem Çalışkan uviedol, že rozhodujúcim faktorom je to, že politika Turecka voči Strednému východu sa prikláňa k zmene a reforme. Dodal však, že Turecko musí byť opatrné, aby proces zmeny neviedol v týchto krajinách k občianskej vojne.

„Podľa niektorých je Turecko vzorovom pre krajiny Stredného východu, ktoré zažívajú proces zmeny. Avšak treba poznamenať, že dnešné Turecko je výsledkom procesu ktorý trval storočie,“ zdôraznil Çalışkan.