Turecku chýbajú odborníci, zatýkanie akademikov a aktivistov ale neprestáva

Demonštrácia za prepustenie aktivistu Osmana Kavalu. [Twitter/Gianluca Costantini]

Turecko sa borí s nedostatkom vedcov. Odliv mozgov rieši rozličnými opatreniami a lákadlami pre návrat domov sú aj nemalé vedecké granty. No čistky medzi odborníkmi neutíchajú a tých, ktorí boli prepustení na základe podozrení z protivládnej činnosti, nie je možné opäť zamestnať.

Turecko čelí, podobne ako krajiny strednej Európy, odlivu mozgov. Podľa najnovších štatistík odišlo do zahraničia pracovať v minulom roku viac ako 253 tisíc osôb, čo oproti roku 2016 predstavuje rekordný nárast až o 42 percent. Krajina však o svoje „hlavičky“ prichádza aj v súvislosti s pretrvávajúcimi zákrokmi na tých, ktorí aktívne vystupujú alebo v minulosti vystupovali proti miestnej vláde.

Obrovský nedostatok výskumníkov, učiteľov a odborníkov na rozličné vedecké témy už pociťuje aj domáci trh. Minulý týždeň minister pre priemysel a technológie Mustafa Varank zverejnil najnovšiu iniciatívu svojho rezortu, ktorá má späť do Turecka prilákať expertov a vedcov, najmä tých, ktorí z krajiny pochádzajú. Kvalifikovaní výskumníci môžu získať podľa výšky svojej praxe grant od 500 tisíc do milióna tureckých lír (82 tisíc až 164 tisíc eur) a mesačnú mzdu 24 tisíc lír (takmer 4 tisíc eur), čo počas súčasnej finančnej krízy v krajine predstavuje obrovské lákadlo.

Europarlament opäť odsúdil porušovanie práv v Turecku. Prečo to má stále zmysel?

Poslanci Európskeho parlamentu na dnešnej schôdzi opäť odsúdili porušovanie ľudských práv v Turecku, v ktorom od roku 2016 platí výnimočný stav.

Ešte 20. júla 2016, päť dní po tom, ako v krajine prebehol pokus o štátny prevrat, pri ktorom zahynulo viac ako 240 osôb, vyhlásil …

Zatýkania pokračujú

Chýbajúci odborníci a akademici, ktorí z krajiny odišli, nie sú jediným dôvodom nedostatku odborníkov, ktorému sektor vzdelávania v krajine čelí. Od júna 2016, kedy v krajine prebehol pokus o politický prevrat, prišlo o prácu viac ako šesť tisíc učiteľov a akademikov. Odvolávanie a zadržiavanie akademikov však stále neskončilo.

Kontroverzné bolo v tomto kontexte aj prijatie nového nariadenia, na základe ktorého je zakázané zamestnávať lekárov a lekársky personál v prípade, že boli zo služieb prepustení v súvislosti s protištátnymi podozreniami počas výnimočného stavu, ktorý platil v Turecku dva roky.

Dva dni po tom, ako minister Varank vyjadroval znepokojenie nad stavom výskumu v krajine a chýbajúcimi pracovníkmi, vydali úrady 16. novembra zatykač na ďalších dvadsať akademikov, intelektuálov a aktivistov. Významné osobnosti zvučných mien mali organizovať a podnecovať demonštrácie v roku 2013, známe ako Gezi protesty. V tom čase sa zo záchrany parku Gezi z centrálneho Istanbulu rozšírila vlna nevôle voči vláde do celej krajiny. Odhaduje sa, že do protestov sa vtedy zapojilo vyše tri a pol milióna Turkov.

Medzi piatkovými vypočuvanými sa ocitli aj dva zo symbolov Gezi protestov: „žena v červenom“ Ceyda Sungurová a „stojaci muž“ Erdem Gunduz, umelec, ktorý sa postavil doprostred námestia Taksim a celé hodiny stál, pričom ho nasledovali tisíce ďalších „voľne stojacich“ Turkov na najrozličnejších miestach po krajine.

Niektorí zo zatknutých boli navyše členmi neziskovej organizácie Anatólska kultúra (Anadolu Kültür). Jej riaditeľ, Osman Kavala sedí v tureckom väzení už vyše roka, pričom ho miestna moc obviňuje z pokusu o zosadenie vlády práve počas Gezi protestov.

Hoci turecké autority už medzičasom dvanásť z väčšiny zadržaných aktivistov prepustili, paradoxná situácia pripomenula, že nedostatok akademikov v krajine je v prvom rade spôsobená internou politikou. Navyše, domácemu obyvateľstvu, ale aj Európe pripomenul tento zásah zadržiavaného aktivistu Osmana Kavalu.

Nekonečná vyšetrovacia väzba

Filantrop a podnikateľ, ktorý je vo vyšetrovacej väzbe zadržiavaný už vyše roka, patrí medzi najznámejšie osobnosti v tureckých väzniciach. Zadržaný bol v októbri minulého roka na letisku v Istanbule po návrate z mesta Gaziantep, kde spolupracoval na projekte pre sýrskych utečencov.

Kavala sa mal počas protestov v roku 2013 stretnúť s istými „Európanmi“ a žiadať od nich, aby prestali tureckej vláde predávať slzný plyn, ktorý na protestoch používala pri zásahoch polícia. Jeho meno miestni politici rovnako prepájajú s americkým miliardárom Georgeom Sorošom.

Prokuratúra ani po roku jeho zadržiavania nesformulovala priame obvinenie. Hovorí sa však o podozreniach z pokusu o zvrhnutie vlády a podnecovanie protivládnych protestov.

„Prezumpcia neviny predstavuje jeden zo základných prvkov práva na spravodlivé súdne konanie,“ písal aktivista z väzenia ešte v máji. Ani normy Európskeho dohovoru o ľudských právach, ani rozhodnutia Európskeho súdu pre ľudské práva nepovažujú „silné podozrenie“ za dostatočný argument pre zadržanie osoby,. (…) Napriek tomu je situácia v našej krajine iná,“ pripomínal Kavala v liste z väzenia po šiestich mesiacoch svojej väzby.

Istanbulská desiatka: Mimovládny sektor v Turecku prežíva ďalší šok

Poprední ľudskoprávni aktivisti, ktorí boli zadržaní počas rutinného workshopu, sú podozriví z napomáhania teroristickým organizáciám.

Za Kavalovo prepustenie lobovali mnohé organizácie, združenia novinárov, neziskové organizácie, Amnesty International, ale aj ministerstvo zahraničných vecí Spojených štátov, ktoré minulotýždňová akcia proti akademikom a aktivistom, prepojeným na Kavalu, „znepokojila“.

Európska únia sa za prepustenie filantropa rovnako niekoľkokrát postavila. Naposledy tak urobili europoslanci, keď prostredníctvom správy, ktorú pripravila spravodajkyňa Kati Piriová, žiadali od tureckej administratívy rázne kroky.

„Európsky parlament sa zaväzuje, že bude (Kavalov) prípad zblízka sledovať, no (zároveň) žiada jeho bezodkladné a bezpodmienečné prepustenie,“ uvádza sa v správe z novembra.

Už tento týždeň, 22. novembra majú byť záležitosti okolo Kavalu, či ďalších zadržiavaných akademikoch a aktivistoch prediskutované na stretnutí na vysokej politickej úrovni, informovala hovorkyňa Európskej komisie.

Do Ankary na stretnutie s ministrom zahraničných vecí do Ankary pocestuje Federica Mogheriniová a eurokomisár pre rozširovanie Johannes Hahn.

Významné osobnosti, ako nemecký novinár Deniz Yücel, americký pastor Andrew Brunson, takzvaná Istanbulská desiatka aktivistov, zadržaných na strove pri Istanbule, šéf tureckej pobočky Amnesty International Taner Kılıç, či novinár a politik Ahmet Şık patria medzi šťastných. Na základe medzinárodného tlaku ich turecké súdy už prepustili.

Za mrežami však ostávajú tisíce ďalších a o osude mnohých sa vie iba málo.