Únia a Spojené štáty: Čo sa s Bidenom zmení a čo ostane rovnaké

Joe Biden na návšteve Európskeho parlamentu v pozícii viceprezidenta v roku 2010. [EFE-EPA/Olives Hoslet]

Európska únia chce v Bielom dome od januára hľadať konštruktívneho a dôveryhodného partnera. Nemala by však očakávať návrat k politike voľného obchodu a liberalizácie, či masívne rušenie ciel.

O skutočnom obsahu budúcich Bidenových politík budeme vedieť viac v momente, keď budú zverejnené nominácie na vládne posty. O tie sa budú snažiť tri veľké skupiny, ktoré vytvorili jadro podpory počas kampane budúceho prezidenta. V prvom rade pôjde o tradičných demokratov, zastupovaných najmä ekonomickými liberálmi a centristami. Druhou skupinou sú progresívci, zoskupení okolo senátorov Bernieho Sendersa či Alexandrie Ocasio-Cortez. O posty však budú mať záujem aj republikáni, ktorí včas odskočili od Trumpa a v predvolebnej kampani otvorene podporili Bidena.

Kým nominácie naznačia charakter a smerovanie Bidenových politík, výsledky doplňujúcich volieb do Senátu ozrejmia, či sú plány vôbec uskutočniteľné. Doplňujúce voľby v štáte Georgia, plánované na január totiž rozhodnú, ktorá z dvoch frakcií si zaistí väčšinu v hornej komore amerického Kongresu.

Trump vs. Biden: Čo od amerických volieb očakáva Európa?

Európske krajiny sú pri podpore dvoch prezidentských kandidátov nejednotné. Najhlasnejšie podporuje súčasného prezidenta Viktor Orbán, Janez Janša a Boris Johnson, no tichú podporu nachádza Trump aj v Taliansku, Poľsku, či Srbsku.

Oficiálnym víťazom amerických prezidentských volieb sa Joe Biden stane až po tom, ako prebehnú tri procesy. Prvým je certikovanie výsledkov na úrovni jednotlivých federálnych štátov. To bude možné až po tom, ako budú známe rozhodnutia súdov, na ktoré sa začal v jednotlivých štátoch obracať Trumpov tím právnikov. 8. december je dňom, kedy sa majú všetky súdne spory na štátnej úrovni doriešiť.

Do tretice prebehne reálna voľba v Kolégiu voliteľov. Podľa amerických volebných pravidiel totiž o prezidentovi nerozhoduje ľudové hlasovanie, ale až hlasy tejto skupiny. Táto voľba prebehne 14. decembra. Obe komory Kongresu sa potom 6. januára zídu a prepočítajú hlasy voliteľov. Výsledky v rovnaký deň oznámi úradujúci viceprezident, teda Mike Pence.

Obchodná politika

Prioritou nového prezidenta bude obnova americkej ekonomiky. To ovplyvní aj obchodnú politiku Spojených štátov. Obchodní partneri už pravdepodobne nebudú musieť sledovať prezidentské tweety, aby vedeli, aké im hrozia sankcie. No nemali by čakať ani návrat k politike voľného obchodu a liberalizácie.

Čo sa zmení: Od nového prezidenta sa očakávajú predvídateľnejšie postoje a väčší multilateralizmus. Podľa Bidenových poradcov sa bude snažiť ukončiť „umelé obchodné vojny“ s Európou – okrem iného aj preto, aby ju získal pre spoluprácu v nátlaku voči Číne.

Čo sa nezmení: Snaha o ukončenie obchodných vojen neznamená, že prezident Biden zruší všetky rozhodnutia svojho predchodcu – clá na oceľ a hliník, vrátane dovozov z EÚ, ostanú pravdepodobne v platnosti. Okrem iného aj preto, aby investície plánované v rámci plánu hospodárskej obnovy skončili u amerických výrobcov.

Biden sa pravdepodobne nepokúsi oživiť transpacifickú obchodnú dohodu (TPP), obnoviť by sa však mohli rokovania o obchodnej dohode s EÚ. Je však nepravdepodobné, že sa uzavrú počas Bidenových štyroch rokov v Bielom dome. Prioritou bude obnova americkej ekonomiky.

WTO: Spojené štáty môžu uvaliť rekordné clá na tovar z Únie

Svetová obchodná organizácia povolila Spojeným štátom uvaliť dovozné clá na tovary z Európskej únie v hodnote bezmála sedem miliárd eur za nelegálne dotácie pre európskeho výrobcu lietadiel Airbus.

Svetová obchodná organizácia

Za prezidenta Trumpa Spojené štáty prakticky znefunkčnili Svetovú obchodnú organizáciu (WTO) tým, že zablokovali obnovu apelačného orgánu, ktorý rozhoduje o obchodných sporoch medzi členmi.

Čo sa zmení: Pre Bidena je reforma WTO prioritou. Podporu sa bude snažiť získať aj od Európskej únie. Požadoval ju aj odchádzajúci prezident Donald Trump, jeho administratíva nakoniec WTO fakticky znefunkčnila a uprednostnila bilaterálny prístup. Kľúčovou požiadavkou je reforma pravidiel zakazujúcich subvencie a iné formy netrhovej pomoc vlád firmám – aj v tomto prípade je hlavným cieľom Čína.

Čo sa nezmení: Bidenov hospodársky plán „Made in America“ predpokladá, že vo verejných obstarávaniach pri rekonštrukcii ekonomiky budú uprednostňovaní americké firmy. Také niečo je však v rozpore s pravidlami WTO. Je preto otázkou, nakoľko sa bude nový prezident ponáhľať so sfunkčnením jej apelačného orgánu, ktorý rozhoduje o obchodných sporoch.

Klimatická a energetická politika

Podstatný zlom sa očakáva v prístupe Spojených štátov ku globálnej klimatickej politike. Biden plánuje niektoré zásadné zmeny, no ambície môže obmedziť republikánska väčšina v Senáte.

Čo sa zmení: Spojené štáty opäť pristúpia k Parížskej klimatickej dohode. Zaviažu sa, že do roku 2035 bude sto percent energie vyrábaných z „čistých zdrojov“ (do nich počítajú aj jadrovú energiu) a do roku 2050 dosiahnu čistú uhlíkovú neutralitu.

Biden ohlásil desaťročný program federálnych investícií do klimatických a environmentálnych opatrení vo výške 1,7 bilióna dolárov. Financovať chce využívanie nových zdrojov energie, transformáciu dopravy a posilnenie odolnosti infraštruktúry voči dopadom klimatických zmien.

Súčasťou zelenej transformácie je aj zastavenie vydávania nových licencií na ťažbu ropy a zemného plynu na všetkých federálnych územiach.

Čo sa nezmení: Zastavenie vydávania licencií neznamená úplné zastavenie ťažby, ani environmentálne mimoriadne škodlivej ťažbe z bridlíc. Biden ešte pred voľbami vyhlásil, že ťažba metódou hydraulického štiepenia (fracking) bude pokračovať.

Digitálni a technologickí giganti

Obaja kandidáti na amerického prezidenta sa počas kampane nechali počuť, že by z amerického právneho systému chceli odstrániť zákon 230, teda Zákon o slušnej komunikácii (Communication Decency Act) z roku 1996. Podľa neho nemôžu byť online platformy právne zodpovedné za obsah, ktorý na ne nahrávajú používatelia, v prípade ak nejde o nezákonný obsah, ako porušenie autorského práva, či detskú pornografiu.

No kým Biden hovoril o potrebe sprísniť legislatívu, Trump hovoril o možnej cenzúre a zodpovednosť platforiem chcel dokonca uvoľniť.

Čo sa zmení: Biden považuje spoločnosti ako Facebook za nezodpovedné, pretože podľa neho dávajú priestor dezinformáciám, či platenej propagande napriek tomu, že o nich vedia. Na spoločnosti by teda chcel pritlačiť v tom, aby v moderovaní obsahu robili viac. Podobný cieľ má aj Európska komisia, ktorá pripravuje v tomto smere vlastnú legislatívu pod názvom Digital Services Act. Predstaviť ju chce ešte v decembri.

Za Bidena sa omnoho viac bude hovoriť aj o internetovej neutralite, ktorá bola veľkou témou ešte za Obamu. Podľa pravidiel, ktoré sa nepozdávali najmä republikánom, nemôžu prevádzkovatelia za finančnú odmenu zlepšovať podmienky niektorých zákazníkov, a znevýhodňovať iných napríklad spomaľovaním, či obmedzovaním prístupu. Odporcovia tvrdia, že tvrdé pravidlá obmedzujú súťaž a odrádzajú internetových prevádzkovateľov od vylepšovania sietí.

Čo sa nezmení: Informácií o tom, že Joe Biden až tak úplne po amerických technologických gigantoch nevyštartuje, však pribúda. Ešte priateľskejšiu voči tech firmám vidia americké médiá budúcu viceprezidentku, Kamalu Harris. Kampaň dvojice demokratov navyše okázalo podporili miliónmi dolárov firmy ako Apple, Google, Facebook či Amazon. Firmy sa v tomto smere môžu zatiaľ „obávať“ skôr avizovaného zvyšovania korporátnych daní, daní zo zahraničných príjmov, či zlepšovanie pracovných podmienok zamestnancov týchto firiem.

Riadené rozdelenie digitálnym gigantom v EÚ zatiaľ nehrozí

Komisia chce riešiť dominantné trhové postavenie firiem ako Google, Facebook, či Microsoft. Nariadené rozdelenie im však zatiaľ nehrozí.

Digitálna daň

Korporátne dane a regulácia v digitálnom priestore však automaticky nebudú znamenať, že Biden s nadšením prijme plány na zavedenie digitálnej dane.

Čo sa zmení: Nová americká administratíva sa možno vráti ku globálnym rokovaniam o zdanení digitálnych firiem na pôde OECD. Je však nepravdepodobné, že bude súhlasiť s dohodou, ktorá by pre americké digitálne firmy znamenala dodatočnú daňovú záťaž.  Európska únia navyše oznámila, že s prípravami začne sama.

Čo sa nezmení: Bez globálnej dohody chce EÚ, aj viaceré členské krajiny, zaviesť digitálnu daň jednostranne. Postoj Bieleho domu bude aj naďalej kritický, vylúčiť sa nedá ani hrozba odvetných opatrení.

Paradoxom je, že Bidenovo víťazstvo môže na najbližšie obdobie zablokovať európsku digitálnu daň: nádej na nápravu transatlantických vzťahov môže totiž oslabiť jej doterajšiu podporu v niektorých kľúčových členských štátoch.

Obranná politika

Ešte počas úradovania Baracka Obamu sa Európa a jej bezpečnosť dostávali čoraz viac na okraj záujmu Spojených štátov. Aj posledný z radu prezidentov – demokratov hovoril o tom, že Únia musí prestať rozprávať, začať byť aktívna a stať sa pre Washington plnohodnotným a rovným transatlantickým partnerom.

Tvrdý postoj prezidenta Trumpa voči európskym členom Severoatlantickej aliancie, ktorý nasledoval, napokon krajiny Únie zatlačil do kúta. Výdavku na obranu rástli. No s nimi v ostatných štyroch rokoch ožila aj „spiaca kráska Lisabonskej zmluvy“ PESCO, či ďalšie iniciatívy európskej strategickej autonómie, vrátane Európskeho obranného fondu.

Čo sa zmení: Partnerstvo stojí na dôvere. S celoživotným podporovateľom transatlantizmu na čele Bieleho domu by sa mala práve dôvera po novom opäť rozvíjať. O nutnosti transformácie Severoatlantickej aliancie dnes na žiadnej zo strán Atlantiku nepochybujú, no jednoznačne bude prínosom, ak sa o systematickú zmenu pričinia obe strany.

Čo sa nezmení: Bidenova administratíva bude s najväčšou pravdepodobnosťou pokračovať v podpore snáh zdieľaní bremena v NATO. Je napríklad otázne, či sa dajú očakávať aj ústupky, napríklad pre Nemecko, ktoré sa medzi náklady na bezpečnosť a obrany snaží zarátať aj viac misií, či humanitárnych operácii a týmto spôsobom splniť požiadavky výdavkov dvoch percent HDP na obranu.

Do európskych obranných projektov budú môcť v roku 2026 vstúpiť aj tretie krajiny, vrátane Američanov a Britov

Zapojenie tretích krajín do PESCO projektov bola priorita aj pre slovenskú vládu. Hoci podmienky pre prístup mimoeurópskych krajín sú už teraz náročné, Únia formulovala ďalšie obmedzenia, ktoré môžu diskvalifikovať Čínu, Turecko aj Izrael.

Vzťahy s Čínou

Výmena stráži v Bielom dome výrazne nezlepší vzťahy Spojených štátov s Čínou. Budúceho prezidenta však na rozdiel od toho odchádzajúceho bude viac počuť v súvislosti s ľudskoprávnymi témami, napríklad utláčaní moslimskej menšiny Ujgurov.

Bidenov postoj voči politike Pekingu je celkovo kritický. Podporu nájde aj u americkej verejnosti. Podľa prieskumu Pew Centra narástol podiel Američanov s negatívnym názorom na Čínu z 55 percent (2016) na 73 percent (2020).

Čo sa nezmení: Joe Biden bude tiež požadovať, aby Peking obmedzil masívnu podporu štátom vlastneným firmám a otvorila sa viac americkým investorom. Vo vzťahu k americkým firmám sa bude snažiť o obmedzenie transferu technológií a presunu pracovných miest do Číny.

Keďže vzťahy ostanú napäté, Biden pravdepodobne nezruší clá, ktoré boli v posledných rokoch uvalené na čínske tovary.

Čo sa zmení: Nový americký prezident bude chcieť zmeniť prístup k vytváraniu tlaku na Čínu. Namiesto jednostranných krokov sa pokúsi o koordináciu s EÚ. To môže byť problémom pre krajiny ako Nemecko, ktoré sa pokúšali udržať čo najlepšie vzťahy s Pekingom, súčasne však chcú obnovu transatlantického partnerstva.

Blízkovýchodný konflikt

Donald Trump ani zďaleka neviedol „najúžasnejšiu“ politiku voči Izraelu, napriek tomu, že to blízke vzťahy naznačovali. Stačí pripomenúť Harryho Trumana, ktorý oficiálne uznal Izrael za legitímny židovský štát, Lyndona B. Johnsona, ktorý zabezpečil, že sa zo Spojených štátov stal najväčší dodávateľ zbraní do Izraela, či Richarda Nixona, ktorý v roku 1973 prišiel krajine na pomoc v konflikte s Egyptom, napriek riziku, ktoré predstavoval Sovietsky zväz.

Izraelský premiér Benjamin Netanyahu si napriek obrovským osobným aj vnútropolitickým škandálom dokázal zabezpečiť dostatočnú domácu podporu a nie je tajomstvom, že za ňu vďačí aj americkej podpore. O blízke vzťahy s Izraelom, ktoré sa za Trumpa prehlbovali, by však Američania ani za Bidena nemali prísť.

Európania od Bieleho domu očakávali v súvislosti s hľadaním riešenia blízkovýchodného konfliktu v posledných rokoch málo. Vzhľadom na pomerne jasný postoj Bruselu a tlaku na riešenie cestou dvoch štátov, môžu v Bielom dome od januára opäť hľadať potenciálneho partnera.

Čo sa zmení: Biden otvorene vystupoval proti anexii palestínskeho územia, no presťahovať americkú ambasádu z Jeruzalema späť do Tel Avivu sa nechystá. Napriek tomu sa dá očakávať, že s Palestínčanmi začne Washington minimálne opätovne komunikovať.

Čo sa nezmení: Joea Bidena v Izraeli nevníma obyvateľstvo tak negatívne, ako jeho demokratického predchodcu. Sám Netanyahu avizoval ešte vo februári, že sa mu rovnako dobre bude robiť s Bidenom, ako sa mu darilo s Trumpom.

Ešte pozitívnejšie ako Bidena môže Izrael vnímať jeho dvojku, Kamalu Harris. „Jej podpora Izraelu je centrálna v tom, kto je,“ povedala o Harris jej riaditeľka kampane Lily Adams, na čo viackrát upozorňovalo aj progresívnejšie krídlo demokratov. Senátorka sa však nechala viackrát počuť, že v konflikte podporuje riešenie o dvoch štátoch.

Lídrov Srbska a Kosova zmiatlo Trumpovo vyhlásenie o presune ich ambasád do Jeruzalema

Európska únia už obe balkánske krajiny pred premiestnením ambasád varovala. Nepriamo naznačila, že by mohlo ísť o prekážku v ich prístupových rokovaniach.

Boj s pandémiou

Hon za vynájdením vakcíny sa v Spojených štátoch stal politizovanou témou. Po tom, ako sa len včera (9. novembra) svet dozvedel o tom, že americký farmaceutický gigant Pfizer spoločne s nemeckými výskumníkmi zo spoločnosti BioNTech prinášajú na trh vakcínu proti pandémii koronavírusu, svetové trhy výrazne posilnili. Plán Bieleho domu na jej budúcu distribúciu, známy od septembra, však kritizovali doma aj v zahraničí. Stál totiž najmä na súkromných spoločnostiach.

Brusel sa obával, že v prípade, ak sa vakcína na trh skutočne dostane, podobne, ako s experimentálnym liekom remdesivír, by mohli Spojené štáty skúpiť celé dodávky pre seba a ostatných, vrátane rozvojových krajín, od nich na celé mesiace odstaviť.

Čo sa zmení: Joe Biden sa už viackrát nechal počuť, že jedným z prvých rozhodnutí, ktoré v Bielom dome urobí, bude prinavrátenie financií pre Svetovú zdravotnícku organizáciu (WHO). Hoci o jej systémovej transformácii nepochybuje pravdepodobne žiaden z vyspelých členských štátov, krajiny EÚ ocenia, keď sa na reforme bude podieľať aj silný hlas spoza Atlantiku. Funkčná WHO bude zároveň kľúčom k správnej distribúcii vakcíny po celom svete.

Čo sa nezmení: Počet prípadov nákazy novým koronavírusom v Spojených štátoch a Únii rastie. Kým nebude vakcinácia skutočne dostupná, o život prídu ešte tisíce osôb. Pandémii preto ešte úplne neodzvonilo.