Únia ako globálny hráč? Ak sa na tom členské štáty dohodnú, stane sa ním

Budova Európskej komisie. [AS EK/Christophe Licoppe]

Podľa expertov je Únia v polčase odpovede na pandémiu, a preto nie je jasné, či uspela. Ak chce hrať v postpandemickom svete v medzinárodnej politike prvé husle, potrebuje prednastaviť kompetencie, zabudnúť na zastaraný princíp jednomyseľnosti a dobudovať európsku obrannú spoluprácu.

Spoločnosti sa v dejinách už mnohokrát museli vysporiadať s následkami rozsiahlych nákaz a epidémii. Ani pandémia COVID-19 nebude iná a jej následky si ešte dlho ponesú ekonomiky, spoločenské vzťahy, ale aj mocenské rozloženie síl vo svete.

Fareed Zakaria vo svojej knihe Desať ponaučení pre postpandemický svet hovorí, že najpravdepodobnejším scenárom vývoja je, že chod dejín pandémia ani tak nezmení, ako skôr urýchli: „Svet po pandémii bude zrýchlenou verziou sveta, ktorý poznáme, pričom dôsledky môžu byť rušivé, až smrteľné.“ Aj keď sa ekonomiky, či politiky podľa neho situácii prispôsobia, „ľudia sa tak rýchlo do normálu nevrátia a budú mať dojem ťažko vybojovanej príležitosti,“ myslí si indicko-americký politický komentátor.

Ako teda bude vyzerať postpandemické usporiadanie sveta? O tom, ako sa Únia z pohľadu tretích krajín vysporiadala s pandémiou, akým spôsobom dokázala podporiť partnerov, a či sa jej podarilo polepšiť si svoje renomé ako ašpirujúceho aktéra na svetovej politickej scéne diskutoval panel EÚ ako globálny hráč v post-pandemickom svete, ktorý zorganizovali portál EURACTIV Slovensko v spolupráci s kanceláriou Friedrich Ebert Stiftung.

Opatrné začiatky

Únia v začiatkoch pandémie pôsobila pomerne nekoordinovane, a to aj pri pohľade zvonku. Europoslankyňa Monika Beňová (Smer-SD/S&D) hovorí, že v úvode najmä Európska komisia „ľahko váhala“ pri koordinácii členských štátov. Poslanci Európskeho parlamentu však podľa nej „už v januári 2020 upozorňovali členské štáty, že máme informácie o tom, že ochorenie, ktoré prichádza z Číny, môže dosiahnuť až rozmery pandémie“. Potvrdzuje tiež, že bolo náročné občanom v tom čase vysvetľovať, ktoré kompetencie mali k dispozícii európske inštitúcie, a kde ostávali právomoci v členských štátoch.

Poslanec NR SR Peter Kmec (Hlas) oceňuje, že na európskej úrovni sa v začiatku krízy podarilo zlepšiť postupy v oblasti civilnej ochrany, „ktoré aj Slovensku pomohli napríklad pri vymieňaní lekárskych tímov alebo na kritické zdravotnícke vybavenie, či vakcíny,“ či pri budovaní európskej zdravotníckej únie. „Nemôžme byť vazalom ani dovozu strategických materiálov, ani byť závislí na obrannej podpore Spojených štátov. Musíme si vypracovať určitý strategický autonómny mechanizmus,“ upozorňuje Kmec.

Panelisti sa zhodujú na tom, že Konferencia o budúcnosti Európy, ktorá prednedávnom naprieč blokom odštartovala, bude priestorom na ďalšiu diskusiu o tom, ktoré úlohy by EÚ mala alebo nemala od členských štátov preberať – či už v oblasti budovania autonómie, alebo koordinácie v čase krízy.

Diskusia | EÚ ako globálny hráč v post-pandemickom svete

Pandémia, nový muž v Bielom dome, silnejúce ambície Číny, Putinova realpolitika, aj noví, silní hráči na svetovej scéne. Ako sa zmení postavenie EÚ ako globálneho hráča v post-pandemickom období? Sledujte diskusiu venovanú práve tejto téme.

Podľa poslanca Petra Kmeca sme v EÚ „už veľmi blízko toho, aby sme sa mohli nazývať federáciou nezávislých štátov, hoci je to veľmi citlivá politická otázka“. Sám je za to, aby sa blok postupnými krokmi týmto smerom posúval.

Analytik Radovan Geist si naopak myslí, že Únia má k federácii ešte ďaleko, čo bolo viditeľné aj v reakciách členských štátov EÚ na pandémiu. Podľa neho mal nacionalistickejší prístup a uzatváranie jednotlivých štátov v bloku tri príčiny. Prvou bolo, že EÚ nemala vo viacerých oblastiach kompetencie. Príkladom je podľa neho Schengen, kde mali európske inštitúcie len koordinačnú úlohu, no nedokázali zaručiť jednotný postup krajín. Druhou príčinou je inštinktívna reakcia politikov zatvoriť hranice. „Táto reakcia našťastie netrvala dlho a veľmi skoro sme si uvedomili, že pandémia je krízou, ktorá sa týka nás všetkých bez toho, či to chceme alebo nie,“ vysvetľuje vydavateľ portálu EURACTIV Slovensko. Treťou skupinou príčin je podľa Geista „politický kalkul, vypočítavosť, cynizmus“. Analytik hovorí, že rovnako ide o prístup, ktorý sa prejavuje v každej kríze, ktorou EÚ prechádza. Politici začínajú z rôznych príčin obviňovať Úniu, tvrdiť, že práve ona je príčinou toho, že situácia je zlá a predstavovať „lepšie riešenia“, dodáva.

„Stále sme iba v prvom polčase odpovede Európskej únie na pandémiu,“ myslí si europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu/EPP)

Záleží na marketingu?

Z hľadiska geopolitiky sme podľa Bilčíka ani počas pandémie „nerezignovali na princípy férovosti a právneho štátu v tom, ako pristupujeme nielen k európskemu priestoru, ale aj k vzťahom s tretími krajinami“. Pandémia z jeho pohľadu Úniu naučila, že „ak chceme uspieť, nebude to stačiť. Musíme byť asertívnejší a hrať mocenskú hru, pretože presne to nám ukázali Číňania, Rusi aj Spojené štáty americké,“ myslí si europoslanec.

Vakcínová solidarita je liekom na mutácie, G7 ju posunie ďalej

Členovia výboru Európskeho parlamentu pre rozvoj volajú po navýšení podpory vakcinačného programu COVAX o ďalších 300 miliónov eur. Iniciatíva potrebuje peniaze na pretavenie ambicióznych plánov do reality. Európska komisia naznačuje, že ďalšie príspevky môžu byť ohlásené na piatkovom stretnutí G7.

Solidarita EÚ mimo európskych hraníc nebola podľa europoslankyne Moniky Beňovej dostatočne prezentovaná. „Nebola daná dostatočná váha na to, aby sme ukázali, že sme globálnym hráčom, ktorý v ťažkých chvíľach solidaritu smerom navonok prejaví,“ hovorí. Súhlasí s Radovanom Geistom, ktorý si myslí, že z pomoci by napriek tomu Únia nemala robiť šou. Europoslankyňa však dodáva, že ak chce byť EÚ viditeľná „v súčasnej digitálnej dobe, kde ak nie som videný alebo počutý, akoby som ani neexistoval,“ musí robiť viac. Blok napriek tomu podľa nej pomáhala síce tichšie, ale o to dôslednejšie.

„Mali by sme byť pre vlastnú hrdosť na to, čo EÚ poskytuje – pre isté Európanstvo – hlasnejší a povedať: áno, my sme tí, ktorí sú s vami solidárni, vieme, že máte tiež problémy, a napriek tomu, že to potrebujeme aj pre našich občanov, poskytujeme vám túto mieru našej pomoci,“ hovorí Beňová.

Hlavne na západnom Balkáne EÚ podľa Petra Kmeca „podľahla propagandistickej vojne, ktorú jej nanútila či už Čína, ale aj Rusko, v zmysle dodávok vakcín, a potom aj teatrálnej prezentácie“. Poslanec hovorí, že Únia na túto hru pristúpila, či už tým, že „sme dovoz vakcín začali nazývať hybridnou zbraňou alebo sme skôr podliehali tlaku farmaceutických spoločností zo Západu, ktoré (…) v poslednej fáze preskočili na iné kontrakty ku krajinám, ktoré zaplatili viac“. Podľa neho urobil Brusel, vrátane členských krajín, chybu v tom, že nenakontrahovali také množstvo vakcín, aby bolo dosť aj na pomoc rozvojovým krajinám.

„Potrebujeme budovať kredibilitu EÚ, ale nie tým, že budeme hrať s takými istými zbraňami, ako hrá Čína alebo Rusko, pretože by sme sa vnútorne museli zmeniť smerom, ktorým sa meniť nechceme,“ myslí si Radovan Geist.

V spolku najväčších

Spolupráca s partnermi za európskymi hranicami však nestojí iba na solidarite. Podľa analytika Únia vo svojom susedstve nechce mať „krajiny s poloautokratickým režimom, ktoré sú nám verné, pretože im prinášame nejaké benefity“. Záujmom Únie je mať okolo seba reťazec „relatívne prosperujúcich, bezpečných krajín, ktoré sú politicky stabilné aj vďaka tomu, že politický systém v týchto krajinách je postavený na podobných hodnotách, aké sú hodnoty EÚ a členských krajín“. Tie podľa Geista „nie sú dokonalé a ich realizácia už vôbec nie je dokonalá,“ no dodáva, že „sú stále lepšie ako zmes oligarchistického kapitalizmu a poloautokracie, ktorú dnes pozorujeme v Rusku alebo silnej centralizácie a politického kapitalizmu, ktorý vidno v Číne“.

„Súčasnému ruskému vedeniu navyše vyhovuje viac rozdelená Európa, v ktorej si Viktorovia Orbánovia hrajú svoje vlastné drobné hry, než Európa jednotná,“ dodáva Geist.

Uznanie Únie ako hráča v OSN je stále problematické

EÚ je na pôde OSN pozorovateľom už takmer dekádu. Mnohé krajiny so silným štáto-centrickým usporiadaním to však stále vnímajú ako kontroverzné. Napriek tomu sa bloku pri rokovaniach o Agende 2030 podarilo v organizácii presadiť svoje hodnoty.

Okrem Moskvy a Pekingu si však Únia bude musieť podľa panelistov nanovo nastaviť aj vzťahy s Washingtonom. Ani s novou administratívou v Bielom dome sa už pre Spojené štáty nestane Európa takou strategickou prioritou, ako to bolo v minulom storočí, upozorňuje europoslanec Vladimír Bilčík. „A to sa nestane už so žiadnym prezidentom, zvyknime si na to,“ hovorí. Za najväčšiu zmenu, ktorú vidí v súvislosti s Bidenovým nástupom na prezidentský post, považuje opätovné sfunkčnenie medzinárodných inštitúcii.

„Bez spojenectiev a ich kultivácie sa nedá robiť globálna politika,“ vysvetľuje a dodáva, že sa EÚ bude musieť po spojenectvách obzerať aj ďalej, v Ázii, či v Austrálii.

Geopolitika sa aj podľa Petra Kmeca presúva do pacifického regiónu a otázkou pre EÚ bude, „či vie v tomto regióne zohrávať úlohu aktívneho hráča“. Prízvukuje však, že „nie všade vieme presadiť liberálno-demokratické princípy a ak chceme riešiť svetové problémy, je potrebné baviť sa aj s totalitnými režimami“, a to najmä za „pomoci nástrojov medzinárodného práva.

Podľa Radovana Geist Únia zvládne všetko, na čom sa bude vedieť dohodnúť. Z jeho pohľadu existujú minimálne dve oblasti, ktoré by z Únie spravili efektívnejšieho hráča na medzinárodnom poli, a to „vzdanie sa absolútne zastaralého a prežitého princípu jednomyseľnosti,“ ktorý Únia ešte stále v otázkach zahraničia a bezpečnosti využíva. Druhou oblasťou je budovanie obrannej spolupráce, nie však „ako konkurencia k transatlantickej spolupráci, ale ako európsky príspevok k partnerstvu“.