Únia čelí kyberškandálu: Hackeri roky čítali diplomatické správy, niektoré sú zo Slovenska

Ilustračný obrázok. [EPA/Erdem Sahin]

Hoci najutajovanejšie informácie hackeri neodhalili, zverejnenie upozornilo na pozoruhodne slabú ochranu rutinnej pošty medzi úradníkmi a diplomatmi EÚ. Medzi stovkami zverejnených depeší sa ocitli aj opisy stretnutí slovenských diplomatov.

Americký denník The New York Times zverejnil v utorok (18. decembra) významné odhalenie, ktoré odkrylo slabé zabezpečenie diplomatických kábelogramov. Hackeri sledovali internú diplomatickú komunikáciu úradníkov Európskej únie celé roky. Okrem iného odhalili obavy z nepredvídateľnej administratívy amerického prezidenta, problémy s Ruskom a Čínou, či nepokoj z možnej obnovy nukleárneho programu Iránu.

Prístup k viac ako 1100 správam zo systému COREU, ktorý kóduje správy euroúradníkov a európskych diplomatov, získali americké noviny od bezpečnostnej spoločnosti Area 1. Firma odhalila porušenie ochrany dát a jej vyšetrovatelia tvrdia, že hackeri pracovali pre Čínsku ľudovú oslobodzovaciu armádu. Tá využila podobné praktiky aj v minulosti: zo zabezpečených kábelogramov stiahli údaje a tie publikovali na verejné internetové servery.

Správy, ktoré diplomati zdieľajú so svojimi kolegami po celej Únii, v tomto roku doplnili aj Slováci. Brusel aj svojich európskych kolegov informovali o stretnutiach s reprezentantmi Ukrajiny a Izraela.

Únia sa pripravuje na odvrátenie pokusov o manipuláciu eurovolieb

Kauza Cambridge Analytica tento rok otriasla americkou demokraciou. Rovnaké nebezpečenstvo môže hroziť aj Európskej únii v májových voľbách do Európskeho parlamentu. Komisia na hrozbu odpovedá balíčkom opatrení, pracovnými skupinami aj novými reguláciami.

Pohľady z Bruselu

Medzi depešami, ku ktorým sa dostali boli napríklad memorandá o rozhovoroch s vedúcimi predstaviteľmi Saudskej Arábie, Izraela a ďalších krajín, ktoré boli zdieľané v rámci siete EÚ. Jedna z nich napríklad podľa The New York Times informuje o hodnotení stretnutia Trump – Putin v Helsinkách. Európski diplomati ho označili za „úspešné (prinajmenšom pre Putina)“.

Iný telegram, ktorý bol napísaný po stretnutí 16. júla, odovzdal podrobnú správu a analýzu rozhovorov medzi európskymi predstaviteľmi a čínskym prezidentom Xi Jinpingom. Úradníci citovali prezidenta, podľa ktorého je Trumpovo „šikanovanie“ Pekingu porovnateľné s „boxérskym zápasom bez pravidiel“.

Depeša zo 7. marca odhalila, že Caroline Viciniová, zástupkyňa vedúceho misie EÚ vo Washingtone, odporúčala diplomatom označovať Spojené štáty ako „nášho najdôležitejšieho partnera“, a to aj v „oblastiach, kde so Spojenými štátmi nesúhlasíme (ako jadrová dohoda s Iránom či klimatické zmeny)“.

Za kyberútokmi na český rezort diplomacie boli ruskí hackeri

Za minuloročným kybernetickým útokom na české ministerstvo zahraničných vecí boli podľa českej spravodajskej služby ruskí spravodajcovia. Okrem ruských a čínskych aktivít iné štáty aktivity tohto charakteru v Čechách neuskutočňovali.

Európske inštitúcie však neboli jediným cieľom hackerov. Podarilo sa im infiltrovať aj to sietí OSN, Americkej federácie práce a Kongresu priemyselných organizácií (AFL-CIO), či na ministerstvá zahraničných vecí a financií na celom svete.

Správa z 20. júla, ku ktorej sa hackerom podarilo dostať, napríklad cituje ukrajinského prezidenta Petra Porošenka, ktorý varuje pred nezákonným zadržaním ukrajinských plavidiel v Azovskom mori. Tento scenár sa stal skutočnosťou o štyri mesiace neskôr.

Správy zo Slovenska

V takmer 90-stranovom dokumente The New York Times, ktorý texty zverejnil, sa spomínajú aj stretnutia slovenských diplomatov, konkrétne s diplomatmi z Ukrajiny a Izraela. Slováci sa s partnermi v Únii rozhodli zdieľať najmä zistenia, relevantné najmä pre Brusel.

Z rozhovorov vyplýva, že aj bilaterálne stretnutia slovenských diplomatov vedia európskej diplomacii v mnohom pomôcť a doplniť dôležité informácie o postojoch a náladách v konkrétnych tretích krajinách.

Počas konzultácie politických riaditeľov z ministerstiev zahraničných vecí Slovenska a Ukrajiny predstavitelia Kyjeva slovenskú delegáciu okrem iného informovali, že považujú sankcie Únie voči Rusku za „bolestivé, aj napriek tomu, že to Moskva odmieta potvrdiť“.

„Čím viac je Rusko postihnuté sankciami, tým sa rozširuje vôľa na vyriešenie konfliktu (na Ukrajine)“, konštatovali podľa depeše ukrajinskí zástupcovia.

Normandský formát rokovaní (Rusko, Francúzsko, Nemecko a Ukrajina) o situácii na Donbase podľa nich nie je prelomovým, nakoľko ruský šéf diplomacie Sergej Lavrov, ktorý sa rokovaní zúčastňuje, údajne nemá právomoci, pokiaľ ide o konflikt na Ukrajine. „Putin je tu jediný rozhodujúci prvok,“ tvrdia podľa dokumentu ukrajinskí diplomati.

„Na Donbase sú iba ruské vojenské jednotky, žiadni separatisti tam nie sú,“ hovorili Ukrajinci.

Ukrajinskí predstavitelia na februárovom stretnutí so slovenskou stranou tiež potvrdili, že chcú počas slovenského predsedníctva v OBSE s Bratislavou úzko spolupracovať. Na Ukrajine pôsobí od roku 2014 špeciálna monitorovacia misia OBSE, pričom pre Kyjev je kľúčovou otázkou jeho finančné zabezpečenie, ktoré by nemalo misiu limitovať. Rozpočet organizácie, ktorý sa z roka na rok znižuje, bude aj jednou z hlavných tém diskusií, ktoré povedie slovenské predsedníctvo.

Ruská dezinformačná kampaň o Azovskom mori trvá už vyše roka

V čase, keď Rusko v Kerčskom prielive zaútočilo na tri ukrajinské plavidlá už dezinformačná kampaň okolo Azovského mora trvala viac než rok, informoval eurokomisár Julian King.

Júnové stretnutie slovenského a izraelského diplomata sa zameralo na bilaterálnu spoluprácu, spoluprácu s V4, ale aj na európsko-izraelské vzťahy. Izraelskí diplomat napríklad upozornil, že Brusel neustále používa mantru o dvojštátnom riešení, no zatvára oči pred vývojom v regióne.

Diplomati sa venovali aj ďalším blízkovýchodným témam. Vďaka fondom z nukleárnej dohody šestice krajín a EÚ s Iránom môže podľa Tel Avivu teraz napríklad Teherán financovať svoje operácie v Sýrii, Iraku, Libanone a Jemene. Aby sa z regiónu iránske jednotky stiahli, Izrael očakáva aj tlak zo strany Únie.

V otázke Sýrie sú Izraelčania údajne presvedčení, že sa Irán snaží o vytvorenie pozemného koridoru cez krajinu, aby mohol dodávať vojenskú techniku a zbrane pre Hizballáh do Libanonu.

Izrael považuje za „diskriminačné“ aj to, ako sa k nemu správajú ostatné krajiny na ďalších medzinárodných fórach, informovala kolegov slovenská diplomacia.