Únia kritizuje „militarizáciu“ Juhočínskeho mora

Vietnamský premiér Pham Binh Minh a šéfka európskej diplomacie Federica Mogherini na návšteve v Hanoji. [EPA-EFE/Minh Hoang]

„Militarizácia“ v Juhočínskom mori ohrozuje krehký mier v sporných vodách, uviedla šéfka európskej diplomacie počas svojej návštevy Hanoja. Podobne ako Spojené štáty, aj Úniu znepokojujú narastajúce ambície Pekingu v regióne.

Čínu ostatné veľmoci obviňujú z nasadzovania vojnových lodí, vyzbrojovania základní a podporovania rybárskych plavidiel, ktoré lovia v mori bohatom na prírodné zdroje. To zapríčiňuje nepokoj u vlád krajín, ktoré si na oblasť robia rovnaké nároky.

Šéfka zahraničnej politiky Európskej únie Federica Mogherini v pondelok (5. augusta) uviedla, že blok je znepokojený „zvyšujúcim sa napätím“ v tejto oblasti.

„Sme presvedčení, že toto napätie a militarizácia, rozhodne nevedie k vytváraniu pokojného prostredia,“ dodala.

Peking tvrdí, že nad väčšinou mora má suverenitu na základe takzvanej deväťčlánkovej línie, ktorú využíva ako podporu svojich nárokov. Sporná oblasť na mori je nielen kľúčovou globálnou prepravnou trasou, ale predpokladá sa, že je bohatá na zásoby ropy a plynu.

Teritoriálne nároky krajín v Juhočínskom mori. [Voanews.com]

USA: Odolávajte tlaku

Sporné teritórium na mori bolo minulý týždeň v centre pozornosti aj počas stretnutia ministrov zahraničných vecí juhovýchodnej Ázie s Spojených štátov. Americký minister zahraničných vecí Mike Pompeo vtedy vyzval krajiny, aby odolávali a postavili sa čínskemu „tlaku“ na mori.

Vietnam teraz stojí v čele aktivít a je v súvislosti s Juhočínskym morom aj najhlasnejším kritikom Pekingu.

Napätie medzi komunistickou Čínou a socialistickým Vietnamom prudko vzrástlo po tom, čo čínske geologické prieskumné plavidlo vstúpilo do vôd okolo Spartlyho ostrovov, spornej skupiny ostrovov, ostrovčekov a viac ako stovky útesov. Hanoj ich od začiatku júla považuje za vlastné teritórium.

V teritóriu podľa Ázijského inštitútu pre transparentnosť na mori, ktorý pôsobí pod americkým think takom Centrum pre strategické a medzinárodné štúdiá, vyrástlo od roku 2017 až desať ostrovov. Vietnam na nich už údajne umiestnil nové komunikačné vybavenie, športové ihrisko, či letecké dráhy.

Rovnako ako Hanoj, buduje v sporných vodách ostrovčeky a základne aj Peking. Ten si v oblasti nárokuje až na 90 percent územia, na ktorom už vystaval infraštruktúru pre vojenské lietadlá a radary.

Vietnam opakovane požadoval, aby lode priestor opustili, Peking však odmietal potvrdiť prítomnosť plavidla. Doteraz nie je jasné, či je plavidlo stále vo vodách, nárokovaných Vietnamom.

Únia má obchodnú dohodu s Vietnamom, odstráni 99 percent ciel

Pre Úniu sa otvára trh služieb a verejného obstarávania, Vietnam očakáva vďaka nej rast HDP až o 15 percent.

Spojené štáty, EÚ a Austrália vyzvali na slobodu plavby v Juhočínskom mori, ktorú okrem Číny a Vietnamu ovplyvňujú aj Taiwan, Filipíny, Malajzia a Brunej.