Únia kritizuje slobodu médií a nezávislosť súdov v Turecku

Zdroj: Euractiv.com

Hodnotiacu správu Európskej komisie predstavil Európskemu parlamentu eurokomisár pre rozširovanie a susedskú politiku Johannes Hahn. Vo všeobecnosti sa v nej konštatuje, že tempo politických reforiem sa za posledný rok spomalilo.

Komisia mala správu pôvodne vydať už v októbri, no odložila ju. Oficiálnym dôvodom boli opakované parlamentné voľby, ktoré sa konali 1. novembra po tom, čo sa nepodarilo sformovať vládu po júnových voľbách. Napokon Turci na nasledujúce štyri roky odovzdali ústavnú väčšinu do rúk Strany spravodlivosti a rozvoja (AKP) prezidenta Erdogana.

Medzi hlavné nedostatky, ktoré si únia všimla, patrí oslabená nezávislosť súdov. Správa upozorňuje, že mnohí sudcovia a prokurátori sú pod veľkým politickým tlakom. S tým súvisí aj nedostatočný boj proti korupcii a organizovanému zločinu.

Do pozornosti správy sa dostali aj snahy tureckého prezidenta Recepa Tayyipa Erdogana o výrazné posilnenie svojej pozície prostredníctvom novely ústavy. Už v súčasnosti čelí kritike opozície za prekračovanie svojich právomocí.

Ohrozenie slobody prejavu

EÚ vyzdvihla rastúcu aktivitu tureckej občianskej spoločnosti a jej zapojenie sa do verejného života. Turecku však vytýka prekážky, ktoré jej kladie, najmä v zmysle obmedzovania slobody prejavu a zhromažďovania. Správa poukazuje na to, že Turecko v tejto oblasti prijalo niekoľko legislatívnych opatrení, ktoré sú v rozpore s európskymi štandardami.

Správa konštatuje, že „po niekoľkých rokoch pozitívneho posunu v oblasti slobody prejavu, došlo za posledné dva roky k výrazným krokom vzad.“

 únia kritizuje najmä zatýkanie a súdne procesy proti novinárom, spisovateľom a kritikom vlády na sociálnych sieťach. Všimla si tiež nepriaznivú legislatívu zameranú na kontrolu internetu.

Rôzne opatrenia a zásahy proti slobode prejavu turecké úrady zvyčajne odôvodňujú ochranou bezpečnosti krajiny a bojom proti terorizmu. Pozorovateľská organizácia Bianet uvádza, že aktuálne je v Turecku uväznených 32 novinárov. Napríklad v auguste boli zo spolupráce s teroristickými organizáciami obvinení dvaja novinári portálu Vice News.

Kurdská otázka stále na stole

Únia tiež vyjadrila poľutovanie nad obnovením násilností medzi tureckými bezpečnostnými zložkami a kurdskou menšinou na východe a juhovýchode krajiny. Turecká vláda v lete spustila protiteroristickú ofenzívu proti Strane kurdských pracujúcich (PKK). Ankara, ale aj Brusel, považujú PKK za teroristickú organizáciu.

V správe Komisia napriek tomu vyzýva, aby podobné opatrenia boli primerané. Podľa nej je tiež nevyhnutné, aby sa čo najskôr obnovil mierový proces s cieľom vyriešiť kurdskú otázku.

Európa váži slová

V pozadí rozhodnutia počkať s publikovaním správy zrejme bola aj spolupráca s Tureckom pri zvládaní migračného tlaku na Európu. Agentúra Reuters poukazuje tiež na to, že Komisia formulovala správu pomerne diplomaticky. Vysvetľuje to tým, že únia v súčasnosti potrebuje Ankaru ako strategického partnera a nárazníkovú zónu medzi Európou a konfliktom v Sýrii.

Predseda Európskej komisie, Jean Claude Juncker, sa už pred mesiacom nechal počuť, že bez ohľadu na problematiku ľudských práv „musíme s Tureckom spolupracovať, či sa nám to páči a lebo nie.“

Turecko je momentálne prechodným domovom najväčšieho počtu utečencov zo Sýrie a Iraku. V táboroch na tureckom území sú ich viac ako dva milióny. Európski lídri chcú Turecko motivovať k tomu, aby im účinnejšie bránilo vydať sa na cestu ďalej do Európy.

Stále dlhá cesta k členstvu

Komisia v správe uvádza aj niekoľko priaznivých trendov. Víta októbrovú dohodu medzi EÚ a Tureckom na akčnom pláne zvládania migrácie. Ocenila Turecko za jeho rozsiahlu humanitárnu pomoc sýrskym a irackým utečencom. Okrem toho pozitívne hodnotí aj ďalšiu spoluprácu v zahraničnej a bezpečnostnej politike. poukazuje pri tom najmä na zapojenie sa Turecka do medzinárodnej koalície bojujúcej proti Islamskému štátu.

Vojenské zapojenie sa Turecka do bojov proti Islamskému štátu je však kontroverzné. Pozorovatelia naznačujú, že môže byť iba krycím manévrom na bombardovanie kurdských pozícií.

Nemecká kancelárka Angela Merkelová sa pri jej nedávnych stretnutiach s tureckým prezidentom Recepom Tayyipom Erdoganom a neskôr aj premiérom Ahmetom Davutogluom vyjadrila, že prístupové rokovania s Tureckom by mali nabrať na obrátkach. Nová správa Komisie však stále naznačuje, že získanie členstva v EÚ je pre Turecko ešte stále v nedohľadne.

Turecká vláda odmietla kritický tón hodnotiacej správy. „Niektoré tvrdenia nereflektujú reformy, ktoré Turecko v týchto oblastiach urobilo, a preto ich považujeme za nespravodlivé a prehnané,“ uvádza stanovisko ministerstva zahraničných vecí.

Nepriaznivé hodnotenie Turecka poskytuje argumenty kritikom posilnenej spolupráce s Tureckom v kontexte migračnej krízy. „Správa dokazuje, že by bolo nesprávne, aby Európa preniesla riešenie utečeneckej krízy na Turecko. Únia dokáže vyvíjať tlak smerom k demokratickým reformám v Turecku iba tak, že svoje hranice bude kontrolovať vlastným úsilím,“ uviedol predseda liberálnej skupiny ALDE v Európskom parlamente, Guy Verhofstadt.