Únia predsa označila Hizballáh na teroristickú organizáciu

Zdroj: Council of the EU

Otázka Hizballáhu bola dlhodobo veľkou dilemou európskej zahraničnej politiky. Včerajšie rozhodnutie Rady ministrov zahraničia EÚ sa rovnako nerobilo jednoducho.

Krajiny, ktoré sú v Libanone vojensky prítomné, alebo tam majú početnejšiu komunitu súhlasili s verdiktom po opatrnom naformulovaní záverov Rady a tiež vďaka prísľubu, že únia toto svoje rozhodnutie po šiestich mesiacoch prehodnotí.

Na čele snahy zahrnúť Hizballáh na čiernu listinu teroristických skupín bola Veľká Británia, ktorá tvrdila, že disponuje dôkazmi, že skupina stála za minuloročnými teroristickými útokmi v bulharskom letovisku Burgas. Zahynuli pri nich piati Izraelčania a ich vodič. Hizballáh sa k útoku nikdy neprihlásil.

Mnohé členské krajiny EÚ však boli zdržanlivé a odolávali tlaku Spojených štátov a to najmä z obáv, že by to viedlo destabilizácii Libanonu. Dynamiku diskusie zmenilo angažovanie tejto šiítskej skupiny v Sýrii bok po boku síl lojálnych prezidentovi Bašárovi Asadovi.

K tomu sa pridali informácie o zmarenom teroristickom útoku na Cypre podobnom, aký sa odohral v Bulharsku.

„Je dobré, že sa EÚ rozhodla nazvať Hizballáh tým, čím je – teroristickou organizáciou“, povedal po rokovaní holandský minister zahraničných vecí Frans Timmermans.

Bulharský šéf diplomacie Kristian Vigerin novinárom povedal, že ministri sa rozhodli, že neprijať žiadne rozhodnutie je horšie ako možné dôsledky zo zahrnutia hnutia na úniový čierny zoznam.

„Niektoré krajiny boli najprv skeptické, nie však preto, že by bolo málo dôkazov alebo preto, že by spochybňovali tie, ktoré sme mali, ale preto aké dôsledky bude toto rozhodnutie mať na stabilitu Libanonu“, povedal.

Zdôraznil, že tento krok Únie nebude žiadnou prekážkou dialógu so „všetkými stranami v Libanone“ ako ani pre legitímne finančné transfery pre tamojšiu vládu a na účely humanitárnej pomoci.

Vigenina ale pripustil, že útok v Burgase ovplyvnil rozhodovanie ministrov. Jeho vyšetrovanie ešte stále prebieha, no minister nevie povedať, kedy prokuratúra príde s konkrétnym obvinením.

Bulharské úrady pri tom spolupracujú so Spojenými štátmi. Sofia požiadala USA o pomoc pri stopovaní falošných amerických dokladoch jedného z páchateľov, ktorý pri útoku zomrel. Dostupné informácie mali tieto doklady vystopovať práve k Hizballáhu.

Nie je zatiaľ jasné, aké sankcie budú zahrnutie na zoznam teroristických skupín sprevádzať, toto rozhodnutie má prísť podľa bulharského ministra neskôr. Problémom môže byť najmä rozlišovanie medzi politickou a ozbrojenou časťou hnutia.

Hizballáh totiž funguje ako politická strana, ktorá je súčasťou vládnej koalície v Libanone a zároveň k nemu patria ozbrojené milície, ktorých počet príslušníkov sa uvádza v tisíckach.

Svetové agentúry citovali dočasného libanonského ministra zahraničia Adnana Mansoura, ktorý označil rozhodnutie únie za „unáhlené“ s potenciálom skomplikovať politickú situáciu v krajine.

„Toto poznačí politický život v Libanone, najmä ak zoberieme do úvahy naše špecifická“, povedal pre agentúru Reuters.

„Potrebujeme medzi libanonskými stranami budovať vzťahy, nie vytvárať problémy.“

Izrael naopak dlhoočakávané rozhodnutie únie víta, nepáči sa mu ale rozlišovanie medzi politickým a ozbrojeným krídlom. 

„Izrael považuje Hizballáh za jednotnú organizáciu bez rozdelenia na jednotlivé krídla“, vyhlásil izraelský premiér Benjamin Netanyahu. Dúfam, že toto rozhodnutie budú sprevádzať významné kroky proti tejto organizácii“, cituje ho denník Haaretz.

Izrael hlavne dúfa, že rozhodnutie povedie aspoň k obmedzeniu možností získavať financovanie v Európe pre Hizballáh.