Únia: Riešiť eskalujúce protesty v Hongkongu násilím je neprijateľné

Protest 19. novembra v Hongkongu. [EFE-EPA/Fazry Ismail]

Protesty v suverénnom Hongkongu, ktorý je pod správou Číny, neustali ani po piatich mesiacoch. O život už prišli tri osoby, takmer 4 500 demonštrantov bolo zatknutých.

Európska komisia označila v pondelok (18. novembra) za neprijateľné, aby sa eskalujúce protesty v Hongkongu riešili za pomoci násilia. Vyzvala preto hongkonské orgány, aby voči demonštrantom zasahovali primeraným spôsobom.

„Videla som správy z hongkonských protestov a ľudia, ktorí poskytli prvú pomoc, ako aj zdravotnícky personál, boli zatknutí, keď sa snažili pomáhať zraneným ľuďom. To je dôvod na hlboké znepokojenie,” uviedla pred novinármi Maja Kocijančičová, hovorkyňa šéfky diplomacie EÚ Federicy Mogheriniovej.

Podľa hovorkyne je potrebné, aby hongkonské úrady rešpektovali základné slobody občanov vrátane práva na pokojné združovanie. EK zároveň vyzvala všetky strany zapojené do protestov v Hongkongu, aby zaujali zdržanlivý prístup a pričinili sa o zmiernenie napätia.

Hongkonskí demonštranti nechcú, aby ich vláda vydávala osoby do Číny

Európska únia už protestujúcim vyjadrila podporu a je rovnako znepokojená návrhom zákona o extradícii, ktorý by mal vplyv na všetkých obyvateľov Honkongu, bez ohľadu na štátnu príslušnosť. Protesty majú pokračovať aj cez víkend.

Päť mesiacov protestov

Protesty v Hongkongu sa začali 9. júna po tom ako miestna vláda prišla s návrhom, aby hongkonské súdy mohli vydávať ľudí podozrivých z trestných činov do pevninskej Číny.

Ani dva milióny demonštrantov najprv vládu, v ktorej má pro-čínska frakcia väčšinu, nepresvedčili a v prerokúvaní chcela pokračovať. Napokon ustúpila a návrh nariadenia v septembri stiahla.

Protesty ale neustali a dokonca sa zmenili na širšie prodemokratické hnutie. Zrážky medzi demonštrantami a políciou majú však čoraz násilnejší charakter.

Peking vyžaduje od zahraničných firiem politickú korektnosť

Čo majú spoločné Versace, Carrefour, či Cathay Pacific? Všetky tieto spoločnosti z rôznych dôvodov čelili hnevu Číny, píše analytik CEIAS FILIP ŠEBOK.

Filip Šebok je analytik Stredoeurópskeho inštitútu ázijských štúdií a Asociace pro …

1. októbra, kedy čínska Komunistická strana oslavovala 70. výročie vlády, prebehli v Hongkongu najostrejšie demonštrácie, no o život prišiel aj 18-ročný aktivista. Začiatkom novembra bol na ulici zavraždený pro-čínsky politik. O týždeň neskôr bol policajtom zastrelený ďalší demonštrant.

Ostatný víkend za strety medzi demonštrantami a políciou ešte zintenzívnili. Po tom, čo štátne zložky vstúpili do protestantami okupovanej Polytechnickej univerzity. Takmer 200 osôb bolo zranených. Vyše 150 polícia zatkla, pričom počet zatknutých od júna dosiahol takmer 4 500 osôb.

Kontroverzný bol aj nedávny zákaz masiek na tvár, ktorým sa demonštranti chránili, ale aj anonymizovali. Miestny súd však tento návrh vlády zmietol zo stola.

Čínsky veľvyslanec: Snažíme sa nájsť najlepší spôsob, ako využiť centrálnu polohu Slovenska

Veľvyslanec Čínskej ľudovej republiky na Slovensku LIN LIN hovorí o európskych perspektívach spoločnosti Huawei, o nedostatočnej aktivite Slovenska pri vlastnej propagácii, ale aj o nedávnom komentári o Hongkongu, ktorý vyšiel ako platený príspevok v slovenskom týždenníku a spôsobil nemalý rozruch.

Suverénny Hongkong je v správe Číny od roku 1997, no sľúbená autonómia mala umožniť demokratickú vládu i zákony. Obyvateľom tzv. Špeciálneho administratívneho regiónu Čínskej ľudovej republiky však stále vládne Pekingom vybraný líder, od roku 2017 je to Carrie Lamová. Po víkendových udalostiach Peking oznámil, že pre Honkong vybral nového policajného šéfa.

Demonštranti stále žiadajú splnenie štyroch z piatich požiadaviek: zákaz označovania protestov za vzburu, amnestiu pre zadržaných demonštrantov, nezávislé prešetrenie policajnej brutality a zaistenie skutočného všeobecného volebného práva. Piatou požiadavkou bolo stiahnutie zákona o vydávaní zatknutých do Číny, ktoré bolo pred dvomi mesiacmi splnené.