Únia začne s prípravou sankčného režimu proti porušovateľom ľudských práv

Ruskí aktivisti pri spomienke na právnika Sergeja Magnitskeho, ktorý zomrel v ruskom väzení v roku 2009. [EPA/Maxim Schipenkov]

Globálny sankčný režim, známy ako európska verzia Magnitského zákona, by mal umožniť zmraziť aktíva a zakázať cestovanie jednotlivcom, zapojených do porušovania ľudských práv kdekoľvek na svete.

Európska únia pripravuje vlastný sankčný mechanizmus, ktorý sa bude podobať na tzv. Magnitského zákon. Ten už dnes umožňuje Spojeným štátom prijímanie sankčných opatrení voči osobám zodpovedným za porušovanie ľudských práv na celom svete.

V pondelok (9. decembra) to vyhlásil vysoký predstaviteľ Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell. Informovali o tom agentúry Interfax a AP.

„Dohodli sme sa, že začneme prácu na globálnom sankčnom režime s cieľom reagovať na vážne porušovania ľudských práv. Mechanizmus by sa mal stať únijnou obdobou takzvaného Magnitského zákona,“ uviedol Borrell.

Oleg Sencov: V Rusku očakávam revolúciu a prebudenie národa, lebo Putin sa odísť nechystá

Slovensko je siedmou krajinou, ktorú ukrajinský režisér, pôvodom z Krymu, od svojho septembrového prepustenia navštívil. V ruskom väzení strávil laureát Sacharovovej ceny vyše päť rokov. Podľa neho robí Európa pre Ukrajinu dosť: „Problémy doma sa musíme naučiť riešiť sami,“ povedal.

Únia sa na tom podľa slov vysokého predstaviteľa dohodla v pondelok, pričom Európska služba pre vonkajšiu činnosť (EEAS) by mala teraz začať pracovať na príprave dokumentácie, ktorá sa stane základom sankčného mechanizmu EÚ.

„Ten bude predstavovať rozhodný krok EÚ smerom k potvrdeniu jej vedúcej úlohy v sfére ochrany ľudských práv,“ dodal Borrell.

Nový rámec by mohol byť na konečné schválenie ministrom predložený už hneď ako budúci rok.

Nemecká iniciatíva

Ako pripomenula AP, s danou iniciatívou prišiel šéf nemeckej diplomacie Heiko Maas, ktorý v tejto súvislosti zdôraznil, že Únia by mala byť schopná reagovať na porušovanie ľudských práv takým spôsobom, ktorý bude mať pre narušiteľov „dôsledky“.

Maas upozornil, že nevidí dôvod na zmiernenie reštriktívnych opatrení uložených voči Moskve v súvislosti s jej úlohou v konflikte na východnej Ukrajine. Sankcie postihujú celé odvetvia ruského hospodárstva vrátane jeho ropného a plynárenského priemyslu.

„Budeme pokračovať v tom, čo sme doteraz považovali za správne – predĺžime sankcie. Pretože dôvody, ktoré viedli k sankciám, aj naďalej pretrvávajú,“ opísal situáciu nemecký šéf diplomacie.

Dezignovaný šéf európskej diplomacie: Na prvú cestu pôjdem do Prištiny

Napriek tomu, že domovská krajina španielskeho nominanta – podobne ako Slovensko – Kosovo zatiaľ neuznala, priority európskej zahraničnej politiky vidí Josep Borrell na Balkáne. Chce, aby okolo Únie vznikol „prstenec demokratických štátov“.

EÚ pristúpila prvýkrát k sankciám po tom, ako bolo v roku 2014 zostrelené lietadlo Malajzijských aerolínií (linka MH17) nad východnou Ukrajinou, pričom prišlo o život 298 ľudí. Odvtedy sa platnosť sankcií obnovuje každých šesť mesiacov – po odporúčaní ministrov zahraničných vecí EÚ s tým doteraz vždy súhlasili aj hlavy vlád a štátov.

Originálny zákon zo Spojených štátov

Spojené štáty v roku 2012 prijali tzv. Magnitského zákon, na základe ktorého Washington zmrazil aktíva a uvalil zákaz udeľovania víz ruským činiteľom, spájaným so smrťou Sergeja Magnitského.

V roku 2017 schválil zákon aj americký kongres a systém, ktorý Spojeným štátom umožnil uvaliť sankcie za porušovanie ľudských práv voči ruským občanom, rozšíril na celý svet.

Podobné právne predpisy, zahŕňajúce prísne sankcie voči desiatkam ruských úradníkov, ktoré im bránia v návšteve predmetných krajín alebo ovplyvňujú ich finančné aktíva, už boli prijaté v Spojenom kráľovstve, Kanade a troch pobaltských štátoch.

Únia predĺžila sankcie proti Rusku

Keďže v plnení minských dohôd nenastal pokrok, veľvyslanci členských štátov EÚ rozhodli o uplatňovaní sankčných opatrení až do júla 2019. Ukrajina to privítala.

Sergej Magnitskij bol ruským právnikom, ktorého zatkli v roku 2008 po tom, ako začal ruských činiteľov obviňovať z rozsiahlych daňových podvodov. Zomrel ako 37-ročný v moskovskom väzení v roku 2009, pričom sa predtým sťažoval na zlé zaobchádzanie.