V Durbane hľadajú financie na sľuby o klimatickej pomoci

Globálna vodná kríza

Svetovú klimatickú konferenciu zatieňuje summit lídrov EÚ v Bruseli, ktorého výsledky a následný vývoj môže priamo ovplyvniť schopnosť členských štátov, ale aj ostatných krajín, financovať prisľúbenú klimatickú pomoc.

Netrpezlivo očakávanú dohodu o pokračovaní záväzkov prvého obdobia Kjótskeho protokolu sa počas rokovaní v Durbane nedarí dosiahnuť. V utorok (6.12.) sa traja najväčší znečisťovatelia – Čína, USA a India – odmietli zaviazať k znižovaniu emisií CO2 v záväznej forme.

Aj generálny tajomník OSN Pan Ki-mun po príchode na konferenciu priznal: „Právne záväzná komplexná dohoda nemusí byť možná v Durbane.“

EÚ sa snaží o dohodu na pakte do roku 2015, ktorý by aktualizovať Kjóto tak, aby záväzky reflektovali ekonomický vzostup mimoeurópskych krajín. „Chceme právne záväznú dohodu. Máme na to naozaj dobrý dôvod chcieť to,“ zdôrazňuje komisárka Hedegaard.

Z čoho získať peniaze?

Diskusie na konferencii sa momentálne sústreďujú na možnosti a schopnosti splniť sľuby o financovaní Zeleného klimatického fondu, ktorého vznik sa potvrdil pred rokom. Rozdeľovať má 100 miliárd dolárov ročne (€74,5 mld.) na pomoc pre chudobné krajiny v boji s globálnym otepľovaním.

Pre EÚ sa ako jeden z nástrojov ponúka nový návrh rozpočtu na tzv. vonkajšie opatrenia. Komisárka pre klimatické opatrenia Connie Hedegaard včera (8.11.) uviedla, že najmenej 20 % z novo navrhnutého balíka pre vonkajšie nástroje na obdobie 2014 – 2020 má pomôcť pri ochrane klímy v najzraniteľnejších krajinách. Suma vo výške 14 miliárd tak znamená 20 percentný nárast oproti predchádzajúcemu balíčku, čím EÚ „jasne ukazuje svoj záväzok prispieť spravodlivým dielom na dlhodobé financovanie klímy“.

Zároveň ale poznamenala: „EÚ a ďalšie vyspelé ekonomiky budú v nadchádzajúcich rokoch čeliť vážnym fiškálnym obmedzeniam.“

„Preto financovanie klímy nemôže byť len z verejných financií. Potrebujeme inovatívne zdroje financovania, obzvlášť v súkromnom sektore a trhov s uhlíkom,“ dodala.

Najväčšie námietky vo vzniku fondu zaznievajú zo strany USA. Na otázku koľko peňazí by mohlo byť k dispozícii zástupca USA Todd Stern povedal, že väčšina darcov stále čaká na postavenie fondu a jeho sprevádzkovanie predtým, než urobia akékoľvek príspevky. Podľa niektorých pozorovateľov by však fond zostane prázdnym sľubom pokiaľ sa krajiny nedohodnú na tom, odkiaľ peniaze skutočne prídu a ako sa minú.

Podľa jedného z návrhov by sa mohli peniaze získať z tarifov na emisie CO2 v globálnom sektore námornej prepravy. Delegáti ale pochybujú o priechodnosti takéhoto návrhu, keďže predchádzajúce rozhovory na pôde OSN sa už o podobnú dohodu snažili, ale nikdy nedospeli do finálnej podoby.

V utorok (6.12.) Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj (OECD) oznámila, že 15 % ($22,9 mld.) z oficiálnej rozvojovej pomoci jej členov putovalo v roku 2010 na ochranu klímy v rozvojovom svete. Tretina z týchto peňazí sa použila na pomoc chudobným krajinám adaptovať sa na dôsledky klimatickej zmeny ako sú sucho a záplavy. Zvyšok ($17,6 mld.) šlo na opatrenia zmiernenia klímy v snahe znížiť rastúce emisie skleníkových plynov v rozvíjajúcich sa ekonomikách. Podľa OECD toto číslo v porovnaní s rokom 2009 znamenalo nárast o 69 %.

„Postupom vpred naliehame na donorov, aby vo svojich rozvojových politikách viac brali do úvahy zmierňovanie i adaptáciu,“ prízvukoval generálny tajomník OECD Angel Gurria.