COP17: rysujú sa partnerstvá a scenáre

S blížiacim sa koncom rokovaní na klimatickej konferencii OSN, kde odcestoval aj slovenský minister životného prostredia, sa začínajú črtať limity jednotlivých delegácií a možné výsledky. József Nagy pred odchodom uviedol, že má „ambíciu dosiahnuť, aby sa Slovenská republika stala lídrom európskej environmentálnej politiky.“

Tri bloky krajín – Európska únia, Aliancia malých ostrovných štátov (Aosis) a Najmenej rozvinuté krajiny (LDCs) – včera (8.12.) dosiahli zhodu a vydali spoločné stanovisko. „Veríme, že svet mal dosť času na premýšľanie. Nepotrebujeme viac premýšľania. To, čo potrebujeme, je viac konať … Pre mnohé krajiny je to otázka prežitia,“ uviedli.

Sú pripravené uviesť do prevádzky Zelený fond a ďalšie mechanizmy dohodnuté v Cancúne a „dohodnúť sa na dodatku ku Kjótskemu protokolu pre druhé obdobie so silným mandátom a na cestovnej mape pre právne záväzný nástroj. V rámci tohto nástroja, všetky strany UNFCCC sa musia zaviazať, rešpektujúc princíp spoločnej ale rozlíšenej zodpovednosti a príslušných schopností.“

Podľa britského ministra Chrisa Huhneho EÚ nebude akceptovať dohodu za každú cenu. „Ak nemáme vierohodnú dohodu, nedohodneme sa tu, odídeme z Durbanu a k dohode nedôjde a budeme čakať na bod, kedy vierohodnú dohodu budeme môcť dosiahnuť,“ uviedol Guardian.

Afrika sa prikláňa

Predseda takzvanej „Africkej skupiny“ Tosi Mpanu Mpanu uviedol, že ich pozícia sa približuje tej európskej a rozvojových krajín, ktoré podporujú čo najskoršiu právne záväznú dohodu všetkých národov.

Priznal, že na rokovaniach začala aj „diplomacia šekovej knižky“, kedy sa bohaté krajiny snažia zaistiť hlasy chudobnejších štátov ponúkaním peňazí a úplatkov. „Vždy budete mať bilaterálne dohody a diplomaciu šekovej knižky. Stáva sa to. Nebudem ukazovať prstom,“ povedal.

Africké krajiny ťahajú v medzinárodných rokovaniach tradične za kratší koniec, ale ich pozícia v Durbane sa považuje za kritickú, pretože práve tento kontinent najviac trpí dôsledkami zmeny klímy.

Africká únia si ale podľa Mpanu Mpanu nie je istá ohľadom váhania Európy podpísať takzvanú druhé obdobie záväzkov: „Afrika by sa mala snažiť dostať na dno veľmi komplikovaného ratifikačného procesu EÚ, ktorý sa zdá byť mimo chápania každého okrem Európanov.“

Trval na zachovaní Kjótskeho protokolu: „Nemôžeme vyliať bábätko spolu s vodou na kúpanie. Musíme sa pevne držať pravidiel KP. Najprv musíme mať druhé obdobie záväzkov a potom uvidíme ako sa môžeme pohnúť napred.“ Kritizoval USA, Japonsko, Rusko i Kanadu, ktorí odmietajú druhé obdobie: „Niektorí ľudia majú zvláštny záujem neurobiť v týchto rozhovoroch žiaden pokrok.“

Poukázal na údaje štúdie Štockholmského environmentálneho inštitútu, ktorý na porovnal prísľuby industrializovaných a rozvojových krajín. „Rozvojové krajiny robia oveľa viac než bohaté. Prisľúbili znížiť emisie o 5,2 gigatony, ale rozvinuté krajiny len o 3,8 gigatony.“

Predstavitelia EÚ ale tieto údaje odmietajú a prezentujú štatistiky UNEP, ktoré hovoria, že súčasné sľuby rozvinutých krajín povedú do roku 2020 k zníženiu emisií CO2 o 4,5 gigatony, rozvinuté krajiny ich obmedzia o 3,1 gigatony, preto trvajú na jasných záväzkoch pre ostatní vyspelé a rozvíjajúce sa ekonomiky.

USA, Kanada , Čína

Vzhľadom na rodiace sa aliancie a zmenu nálady v Durbane, Brazília tiež uviedla, že dochádza k zbližovaniu názorov v Durbane. Predstaviteľ Brazílie Luiz Albero Figueeiredo povedal: „Sme v prospech rokovania o právne záväznom nástroji, ktorý by pokrýval fázu po roku 2020. Strany k tomu smerujú, je to otázka dokončenia rokovaní.“ Dodal, že „všetky krajiny budú vnútri a budú týmto novým nástrojom zaviazané

Hlavný vyjednávač USA Todd Stern povedal, že Washington podporuje cestovnú mapu EÚ, kanadský minister životného prostredia Peter Kent sa zase snaží nájsť partnerstvo s malými ostrovnými štátmi.

„Nestanovujeme pevný cieľ pre tento dátum … stanoviť rok 2015 by bol rozumný cieľ pre zjednotenie akéhokoľvek nového režimu klimatickej zmeny,“ povedal reportérom Kent. Niekoľko dní predtým sa vyjadril, že Kjótsky protokol je „minulosťou“.

Podľa niektorých delegátov bude ale rozhodujúci až dnešný posledný deň, keďže treba zosúladiť dátumy a presnú právnu formu zmluvy. Zdroj z EÚ priznal, že vyjednávači z USA sú stále proti špecifickým cieľom, pretože nemajú mandát podpísať záväznú dohodu. „Môžu súhlasiť s cestovnou mapou vedúcou nikde, ale nie s cestovnou mapou vedúcou k právne záväznej dohode, čo je to, čo EÚ chce,“ cituje ho agentúra Reuters.

Otázna ešte zostáva Čína, India a hostiteľská Južná Afrika. Podľa niektorých správa je Čína pripravená na záväzky po roku 2020. Spolu s Indiou povedali, že nie je potrebné začínať rokovať o nových záväzkoch kým v roku 2015 neskončí vedecké hodnotenie stavu klímy, čo by reálne zavedenie záväzkov pred rokom 2020 takmer znemožnilo. To je v súlade  s americkým postojom.

Aké možné výsledky COP17/CMP7 sa črtajú?

Podľa Reuters  je najmenej pravdepodobnou možnosťou rozšírenie KP, ktorý v období 2008-2012 zaväzuje k znižovaniu emisií oxidu uhličitého 37 bohatých štátov, do druhého obdobia s novými cieľmi. Viac pravdepodobná je ne-dohoda o druhom období, hlavne kvôli nezhodám o jej právnej forme. Zároveň ale môže oklieštený Protokol prežiť a niektoré jeho opatrenia fungovať aj bez nových cieľov.

Tretí veľmi pravdepodobný scenár – politickú dohodu o Kjóte, teda neskoršom záväznom pakte – nazval Reuters „karamelkou“. Vyspelé krajiny (bez USA) by sa politicky dohodli, že emisné ciele z Kjóta budú povinné,  ale nie právne záväznými stropmi. V prípade minimalistického riešenia  by sa len existujúce ciele predĺžili na niekoľko ďalších rokov. Zachovali by sa časti KP ako obchodovanie s emisiami, pravidelný reporting emisií a pod.