V Istanbule môžu opakovať voľby, Erdoğan neuznal porážku

Prezident a stále neúspešný kandidát na istanbulského starostu ďakujú za zvolenie. [EPA-EFE/Erdem Sahin]

Kandidát opozície má aj po opätovnom prerátaní hlasov vo vyše 16-miliónovej priemyselnej metropole Turecka väčší počet hlasov. Vláda na čele s prezidentom tvrdí, že ide o spiknutie a podvod.

Komunálne voľby v Turecku prebehli v posledný marcový deň. A hoci podľa očakávaní opäť dominovala vládna strana prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana, opozícia si výrazne polepšila najmä vo veľkomestách. Starostom sa opozičný kandidát stal v hlavnom meste Ankara (a to po vyše 25 rokoch vlády konzervatívnych islamistov), v Izmire, Antalyi, Adane, Mardine, či Eskişehire.

Špecifickým však bol Istanbul, kde sa od volebného dňa odohralo niekoľko – pre krajinu a demokraciu v nej – dôležitých prípadov. Aj napriek tomu, že výsledky a prepočty volebných komisií považujú za víťaza opozičného kandidáta Ekrema Imamoğlua, vzhľadom na malý, približne 15 tisícový rozdiel v počte voličských hlasov, vládna strana odmietla uznať porážku. Komisie v Istanbule hlasy opäť prerátavajú a vládna strana dokonca hovorí o opakovaní volieb.

Turci reagujú na zlú ekonomickú situáciu: Erdoğan prišiel vo voľbách o veľké mestá

Po štvrťstoročí sa novým primátorom Ankary stane sekulárny kandidát a zdá sa, že rovnaký osud čaká aj Istanbul. Napriek nerovnému boju v Turecku si opozícia zaistila v lokálnych voľbách významné víťazstvá. Miestni hovoria o tureckej jari.

Viacnásobné prepočítavanie

Z 81 provincií v Turecku je 30 považovaných za takzvané metropolitné obce, teda veľkomestá. Práve tie sú počtom obyvateľov a ekonomickou aktivitou najdôležitejšou bunkou krajiny. Získať na svoju stranu tieto metropoly je základom každého politického boja v Turecku.

Z hospodárskeho, ale aj symbolického pohľadu sú najdôležitejšie Ankara a Istanbul.

Prekvapením počas volebnej noci bolo pomerne jasné víťazstvo opozičného kandidáta Mansura Yavaşa v hlavnom meste. Svoje poverenie viesť úrad starostu prebral v pondelok (8. apríla) a najsilnejšia opozičná strana CHP jasala.

V Istanbule sa však politický boj počas volieb len začal. Ešte v noci, keď sa podľa štátnej agentúry Anadolu blížilo spočítavanie hlasov k 90 percentám, začal sa náskok vládneho kandidáta, bývalého premiéra a súčasného predsedu tureckého parlamentu Binaliho Yildirima znižovať na menej ako desiatky percentuálnych bodov. Keď krajina s napätím očakávala, že Imamoğlu, kandidát opozície, každú chvíľu v počte hlasov Yildirima preskočí, spočítavanie sa zastavilo na všetkých televíznych staniciach aj online. Vládny kandidát zvolal krátku tlačovú konferenciu, na ktorej deklaroval svoje víťazstvo, no oslavy – ako je po voľbách zvykom – sa nekonali. Imamoğlu vystúpil pred kamerami v ten večer niekoľkokrát, no nikdy nepripustil svoju porážku. Naopak, tvrdil, že podľa prepočtov jeho strany voľby vyhral.

Do rána zaplavili Istanbul billboardy, na ktorých Yildirim a Erdoğan ďakujú obyvateľom za dôveru a výhru. Volebná komisia však predstavila posledné výsledky a za víťaza v Istanbule označila opozičného kandidáta.

Na Turecko netreba zabúdať. Cez víkend čakajú krajinu ďalšie voľby

V Turecku sa budú konať lokálne voľby, zahraničie si však viac všíma údajné špekulácie na finančných trhoch, ktoré držia miestnu menu nad hladinou. Ceny potravín v priebehu roka narástli o tretinu a ekonómovia očakávajú ďalší prudký prepad hospodárstva.

Nasledovala séria prepočítavaní, o ktoré strana AKP požiadala. Nakoľko išlo o viac ako 8,3 milióna hlasov, volebná komisia veľkomesta odmietla prepočítať všetky hlasy, no napriek tomu prijala pripomienky a prerátavanie odštartovala vo väčšine obvodov. Začalo sa s kontrolou neplatných hlasov, neskôr nasledovalo 31 konkrétnych obvodov.

V tom čase sa prezident Recep Tayyip Erdoğan nechal počuť, že výsledky volieb a nejednoznačný rozdiel medzi kandidátmi „neuspokoja občanov“. Rovnako tvrdil, že jeho strana má dôkazy o tom, že išlo o „organizovaný zločin“.

Výsledky prepočtov však nepriniesli vládnej strane očakávaný výsledok a opozičný kandidát mal stále náskok. S prepočítavaním sa oficiálne skončilo dnes, 11. apríla okolo poludnia.

Nasledovala nová teória, podľa ktorej sa v krátkom čase do mestskej časti Büyükçekmece prihlásilo viac ako 11 tisíc rezidentov. Vládna AKP na jej základe avizovala, že sa obráti na Najvyšší volebný výbor, teda radu sudcov, ktorá dohliada na turecké voľby a rozhoduje v sporoch.

Predstavitelia AKP tvrdia, že sa počas volieb odohrali udalosti, ktoré mali priamy dopad na výsledok volieb, a preto požadujú opätovnú voľbu. Ak sudcovia požiadavke vládnej strany vyhovejú, nové voľby by sa v metropole konali 2. júna.

Hospodárske centrum

„Ak líder príde o Istanbul, stratí aj Turecko,“ hovoril o metropole prezident v minulosti. Symbolický význam mesta pre krajinu podčiarkuje jeho hospodársky význam. Až tretina z tureckého hospodárstva sa tvorí práve tu.

Mesto s rozpočtom takmer 3,6 miliardy eur a kontrolou nad dvomi pridruženými agentúrami transportu a vody a odpadu (s rozpočtom ďalších takmer 1,8 miliardy eur), je podľa správy z minulého roka v strate vyše 3,5 miliárd eur. Mestská samospráva navyše riadi fondy pre mnohé neziskové či náboženské organizácie, nad ktorých prepojenosťou na prezidentove úzke kruhy sa už rozhorčovali nielen opoziční politici, ale aj obyvatelia. Otázne sú prideľovania obrovských stavebných zákaziek, či financovanie vybraných projektov v oblasti kultúry, priemyslu, či vzdelávania.

Finančná kríza v Turecku sa už začala

Ekonomika, ktorá minulý roka zaznamenala 7,4 percentný rast, vykazuje všetky známky rastúcej krízy, ktorú pocíti aj Európa. Dôvodom je neustále oslabujúca mena, obrovská inflácia, ale aj zadlžený súkromný sektor.

V Istanbule vládli konzervatívni islamisti od roku 1994, kedy terajší prezident prebral úrad starostu. Vzdať sa ho bez tvrdého boja teda pre vládu nepripadá do úvahy. A hoci už dnes má prezident v rukách výkonnú moc, ktorou môže obmedziť aj možnosti nových starostov, či limitovať prísun financií, bez svojich ľudí, dohliadajúcich na mestá a obce, sa mu ich bude veľmi ťažko riadiť a kontrolovať.

Ibrahim Karagül, jeden z najvýraznejších pro-vládnych komentátorov s blízkymi kontaktami priamo na prezidenta včera (10. apríla) vo svojom stĺpčeku hovoril o „organizovanej intervencii“ a o jasnej „krádeži“, ktorá sa mala počas počítania objaviť. Z týchto praktík však neobviňuje opozičné strany, ale hnutie Fetullaha Gülena.

„Dnes je jasné, že voľby v Istanbule boli skorumpované a nelegitímne,“ formuluje postoj AKP pre denník Yeni Şafak.

Podľa opozície je motivácia Erdoğanovcom jasná: buď sa snažia silou-mocou vyhrať, alebo sa snažia v chvate zmazať stopy za nekompetentným a protiprávnym spôsobom riadenia mesta po celé štvrťstoročie.

Bez svetla na konci tunela

Súčasná situácia v Turecku môže byť pozitívnou správou pre krajinu z pohľadu vymožiteľnosti práva. Zdá sa, že aj napriek jasnej ekonomickej, mediálnej, súdnej, policajnej, ale aj politickej prevahe strany AKP, ktorá si za vyše 16 rokov svojej vlády koncentrovala moc do vlastných kruhov, existuje aspoň čiastočne fungujúci aparát kontroly.

Opozícia ale upozorňuje, že niekoľkonásobné prepočítavanie, ale aj ďalšie postupné kroky v línii overovania pravosti volieb, dávajú čas doterajším reprezentantom za sebou minimálne upratať. Navyše, okrem Istanbulu stále nie je rozhodnuté v mnohých ďalších obvodoch.

Europarlament opäť odsúdil porušovanie práv v Turecku. Prečo to má stále zmysel?

Poslanci Európskeho parlamentu na dnešnej schôdzi opäť odsúdili porušovanie ľudských práv v Turecku, v ktorom od roku 2016 platí výnimočný stav.

Ešte 20. júla 2016, päť dní po tom, ako v krajine prebehol pokus o štátny prevrat, pri ktorom zahynulo viac ako 240 osôb, vyhlásil …

Prezident má podľa nových pravidiel v prezidentskej republike právomoc odvolať starostu mesta a nahradiť ho správcom. V minulom volebnom období sa to stalo až 90 starostom, ktorí reprezentovali kurdskú opozičnú stranu HDP.

V meste Diyarbakir, ktoré je najdôležitejším centrom kurdskej menšiny v Turecku, sa už s procesom začalo. Koncom minulého týždňa začali úrady trestné stíhanie vo veci teroristickej propagandy voči novozvolenému starostovi a vicestarostke zo strany HDP. V meste vyhrali s prevahou 63 percent hlasov.

Dá sa preto predpokladať, že Turecko ani po komunálnych voľbách pokojné časy nečakajú. Na stole je nový plán ekonomického rozvoja, ktorý do tretice predstavil minister hospodárstva a Erdoğanov zať, Berat Albayrak, nakoľko prepad meny pokračuje.

Dôveru investorov nezväčšuje ani pretrvávajúci medzinárodný spor v trojuholníku Rusko-Turecko-Spojené štáty. Americký kongres totiž stopol predaj stíhačiek F-35s pre svojho partnera v NATO kvôli pokračujúcemu tureckému nákupu protiraketových systémov S-400 z Ruska. Na návšteve Moskvy však turecký prezident indikoval, že ak krajina nedostane možnosť kúpiť stíhačky od Američanov, Rusi veľmi radi túto zákazku preberú.