Vyrieši objav zemného plynu v Čiernom mori tureckú finančnú krízu?

Turecký prezident ohlasuje najväčši objav ložísk zemného plynu v Čiernom mori. [EFE-EPA/Tlačový odbor Úradu tureckého prezidenta.]

Prezident hovorí o „najväčšom objave v dejinách Turecka“, minister financií sa teší, že dvojročná hospodárska kríza sa konečne vyrieši. Odborníci a vedci sú však skeptickí a pripomínajú, že náleziská sa v krajine objavujú pravidelne pred voľbami.

Turecký prezident ohlasoval „dôležité správy“, ktoré „zmenia budúcnosť krajiny“ ešte v stredu (19. augusta). No kým komentátori, analytici a novinári špekulovali, či pôjde o vystúpenie z NATO, rozšírenie vojenskej operácie v Líbyi, alebo dokonca pričlenenie Severného Cypru k Turecku, agentúra Bloomberg po prezidentovom prejave informovala, že vláda v piatok (21. augusta) pravdepodobne ohlási významný nález zemného plynu v Čiernom mori.

Práve posledné indície sa potvrdili. Recep Tayyip Erdoğan v piatok skutočne informoval o tom, že Turci našli v západnej časti mora zásoby zemného plynu v približnom objeme 320 miliárd metrov kubických. Podľa prezidenta ide o najväčší nález v histórii krajiny.

Turecký minister financií Berat Albayrak uviedol, že objav je taký významný, že „odstráni deficit bežného účtu z agendy krajiny“.

Turecko má problém s Cyprom, Francúzskom aj Gréckom. Brusel chce za sprostredkovateľa

Európska únia má s Ankarou napäté vzťahy nielen pre tureckú ťažbu zemného plynu vo výlučnej ekonomickej zóne Cypru, ale aj pre Líbyu.

Analytici sú však skeptickí. Hoci nález v Čiernom mori považujú za významný, ani zďaleka podľa nich nebude stačiť na to, aby zaplátal deravý štátny rozpočet, ktorý sa od leta 2018 stále nespamätal.

Pochybnosti expertov

Turecká centrálna banka minula tento rok desiatky miliárd dolárov zo svojich devízových rezerv na podporu líry. Napriek tomu turecká mena pokračuje v páde, pričom minulý týždeň zaznamenala voči doláru historický prepad (7,4 líry za dolár, pričom začiatkom leta 2018, teda tesne pred začiatkom tureckej finančnej krízy, to bolo približne 4,3 až 4,6 líry za dolár).

Od leta 2018, kedy turecká mena zaznamenala obrovský prepad, z ktorého sa jej stále nepodarilo zotaviť, pokračuje rozmach poskytovania úverov tureckými štátnymi bankami a s ním aj dopyt po dovoze, ktoré zvýšili deficit bežného účtu Turecka. Pokles príjmov zo zahraničných investícií a cestovného ruchu v čase koronakrízy zas znamenajú, že Turecko má na financovanie tejto medzery ešte menej finančných prostriedkov.

Následky koronakrízy navyše prehĺbili ekonomické rozdiely a nezamestnanosť v krajine sa v súčasnosti odhaduje na takmer 13 percent.

Únia chystá kvôli vrtom pri Cypre sankcie voči Turecku

Aktivity Turecka vo východnom Stredomorí považuje EÚ za nezákonné. Ankara tvrdí, že jej činnosti sú v súlade s medzinárodným právom.

Experti predpokladajú, že nový zemný plyn by mohol krajine vyniesť viac ako 64 miliárd dolárov (pri cene 200 dolárov za tisíc kubických metrov). Turecku, ktoré ročne zužitkuje viac ako 45 miliárd kubických metrov plynu, by tak novoobjavené zásoby mohli pokryť dopyt na približne sedem rokov.

Vyťažený plyn by mal byť podľa prezidenta k dispozícii už v roku 2023, no aj tu sa jeho optimizmus bije s názormi odborníkov. Experti totiž tvrdia, že pre komplikovanú ťažbu v mori by mohlo extrahovanie všetkých zásob trvať takmer dekádu. Ani pri objeme 320 miliárd kubických metrov navyše ešte v tomto štádiu nie je jasné, koľko zásob sa bude dať využiť.

Okrem toho bude krajina na komplikovanú ťažbu potrebovať aj medzinárodného partnera, čo môže zisky ešte viac znížiť. Vzhľadom na množstvo neznámych v tejto rovnici niektorí odborníci dokonca považujú oznámenie o náleziskách za „uponáhľané“ a „v tejto fáze (aj) bez vedeckej hodnoty“. Turecká loď totiž s prieskumom začala len 20. júla a pri tak masívnom objave preto pochybujú o tom, či ide o pravdivé čísla, respektíve, či informácie o významných podmorských zdrojoch nemali zainteresovaní omnoho skôr.

Ďalším otáznikom v skladačke je aj historická skúsenosť a fakt, že turecká moderná história je prepletená množstvom správ o výnimočných náleziskách nerastného bohatstva na pevnine aj v pobrežných zónach. Analytik Murat Yetkin hovorí, že sa za vlády Erdoğanovej strany AKP objavovali takmer vždy v čase dôležitých plebiscitov: pred voľbami v roku 2007 plyn v Trákii a ropa pri Manise, pred referendom v roku 2010 opäť ropa v Manise a pri Ergani, pred prezidentskými voľbami v roku 2014 objavili bridlicový plyn pri meste Diyarbakır, pred parlamentnými voľbami 2015 najprv zemný plyn v  Trákii a neskôr, pred opakovanými voľbami v novembri zásoby v Čiernom mori. Pred voľbami v roku 2018 to boli ropné polia v Mardine, Şırnaku, pri Hakkari, Batmane a Siirte a ďalší zemný plyn v Trákii. Minulý rok v marci, pred voľbami do samospráv, sa viac nerastného bohatstva objavilo opäť pri Siirte a v Trákii.

Hoci sú najbližšie veľké voľby v krajine naplánované až na rok 2023, už dnes sa čoraz častejšie hovorí o možnostiach predčasných volieb, najmä v súvislosti s prehlbujúcou sa finančnou krízou.

Turecká opozícia má potenciál podkopať Erdoğanov režim

Opozícia v Turecku sa výrazne transformuje. Tradiční Erdoğanovi súperi prestupujú na mieste a na scéne sa objavujú noví hráči, jeho vlastní, bývalí spojenci. Vzhľadom na ďalšiu ekonomickú recesiu sa čoraz častejšie skloňuje aj možnosť predčasných volieb.

Uvoľnenie napätia v Stredomorí

Hoci nález nemusí v skutočnosti dosahovať takú dôležitosť, akú jej prikladá turecká vláda, pozitívny vplyv môže mať na uviľnenie geopolitickej situácie najmä v Stredomorí. Turecko v ostatných mesiacoch tlačilo na medzinárodnú komunitu a vysielaním svojich prieskumných plavidiel k Cypru a do východnej časti Stredomoria, ktoré je spornou oblasťou medzi Ankarou, Aténami a Nikóziu, nútilo Európsku úniu a partnerov v NATO zvažovať uvalenie sankcií.

Ministri zahraničných vecí Únie dokonca pre minulotýždňový stret gréckej a tureckej vojenskej lode v Stredozemnom mori absolvovali mimoriadnu videokonferenciu. V snahe upokojiť situáciu by sa tento týždeň mal nemecký šéf diplomacie Heiko Maas stretnúť so svojimi kolegami z Turecka a Grécka v Ankare a v Aténach.

Stretnutia by mali byť smerodajné aj pre nadchádzajúce pravidelné zasadnutie šéfov diplomacií EÚ (Gymnich) v Berlíne, plánované na koniec tohto týždňa, pričom sa špekuluje, že by v prípade pokračujúcich nezhôd mohol podpredseda Európskej komisie Joseph Borrell predstaviť ministrom aj návrh sankcií voči Turecku.

Vy nás nepodporíte v Sýrii, my vás v Pobaltí: Turecko pokračuje v blokáde plánov Aliancie

Ani po stretnutí lídrov na londýnskom summite Ankara neustúpila zo svojej požiadavky. Turecko bude blokovať zámer Aliancie posilniť obranu vo Východnom krídle dovtedy, kým nedostane taký návrh, ktorý by bol  v súlade s ich pohľadom na kurdské milície v Sýrii.

V rovnaký deň ako toto stretnutie navyše uplynie aj výnimka pre tureckú ropnú spoločnosť (TPAO), ktorá mala povolenie preskúmať zásoby v oblastiach, začlenených pod tzv. líbyjsko-turecké memorandum.

Práve turecká podpora Líbyjskej vláde, ktorá by mohla byť ich dôležitou spojkou v Stredomorí v budúcnosti, podľa mnohých rovnako zásadne súvisí s tureckou finančnou krízou a nedostatkom vlastných energetických zdrojov.