Washington sa pomaly vracia k vyjednávaniam o iránskej jadrovej dohode. Únia verí v kompromis

Ilustračný obrázok. [EPA-EFE/Abedin Taherkenareh]

Spojené štáty sú otvorené diskusii, a to aj napriek tomu, že Teherán skúša trpezlivosť ostatných krajín. Irán čaká na úplné zrušenie amerických sankcií a dovtedy odmieta uplatňovať protokoly medzinárodnej atómovej agentúry.

Administratíva amerického prezidenta Joea Bidena vo štvrtok (18. februára) zrušila rozhodnutie bývalého prezidenta Donalda Trumpa o obnovení sankcií OSN voči Iránu, informovala v piatok (19. februára) agentúra AP.

Tento krok by mohol Spojeným štátom pomôcť znovu sa pripojiť k jadrovej dohode, ktorú s Iránom v roku 2015 podpísalo šesť krajín.

Veľvyslanec Spojených štátov pri OSN Richard Mills Bezpečnostnej rade OSN listom v mene prezidenta Bidena oznámil, že Spojené štáty sťahujú tri listy, ktorými Trumpova vláda v septembri 2020 oznámila znovuzavedenie sankcií voči Teheránu.

Spojené štáty sa chcú podľa Bidena znovu pripojiť k dohode, píše AP. Americké ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok oznámilo, že Američania by prijali pozvanie od Európskej únie na účasť na stretnutí s jej ďalšími signatármi.

Spojené štáty takisto oznámili, že uvoľňujú prísne obmedzenia, zavedené Trumpovou vládou, ktoré iránskym diplomatom obmedzovali prístup do sídla OSN v New Yorku, píše agentúra DPA.

Irán bude znižovať svoje nukleárne záväzky dovtedy, kým mu Európania nepomôžu čeliť americkým sankciám

Irán začal obohacovať urán nad limit povolený nukleárnou dohodou. Každých 60 dní chce úmyselne porušiť ďalšie ustanovenia, pokiaľ európski signatári krajinu neochránia pred americkými sankciami.  

Najvyšší iránsky vodca ajatolláh Alí Chameneí však naďalej tvrdí, že ak krajiny chcú, aby sa Irán vrátil k jadrovej dohode so západnými mocnosťami, Spojené štáty musia zrušiť všetky sankcie.

Jadrová dohoda z roku 2015, známa aj pod názvom Spoločný komplexný akčný plán (JCPOA), zaväzuje Teherán, aby výmenou za zrušenie medzinárodných ekonomických sankcií výrazne obmedzil svoje jadrové kapacity. Okrem Spojených štátov ju vtedy podpísali Spojené kráľovstvo, Čína, Francúzsko, Nemecko a Rusko.

Teherán skúša trpezlivosť veľmocí

Irán ešte 4. januára oznámil, že v šiestich centrifúgach v podzemnom jadrovom zariadení Fordú začal s obohacovaním uránu na úroveň 20 percent. Je to hodnota, ktorú dosiahol pred jadrovou dohodou z roku 2015. Táto dohoda povoľuje obohacovanie uránu na úroveň 3,67 percenta.

Ide teda o výrazné prekročenie povoleného limitu, no zároveň omnoho nižšie množstvo, ako je potrebné na výrobu atómovej bomby, poznamenala AFP.

Na výrobu jadrových zbraní je potrebné obohatenie na úroveň 90 percent. Prechod na túto úroveň z 20 percent však nie je podľa agentúry AP technicky komplikovaný.

EÚ následne krajinu varovala, že rozhodnutie opätovne začať s obohacovaním uránu na úroveň 20 percent bude znamenať „značný odklon“ od záväzkov Teheránu zakotvených v JCPOA.

Dilema európskych spoločností v Iráne: Americké sankcie alebo európsky zákaz ich dodržiavania?

Do platnosti sa dostáva prvý balík obnovených amerických sankcií voči Iránu. Európske spoločnosti, ktoré s Teheránom neprestanú obchodovať, môžu zabudnúť na americký trh či investorov. Európska únia na druhej strane spúšťa štatút zablokovania, ktorým zakazuje európskym spoločnostiam sankcie dodržiavať.

Krajina však skúša, ako ďaleko jej veľmoci dovolia zájsť. Teherán totiž 15. februára informoval Medzinárodnú agentúru pre atómovú energiu (MAAE), že 21. februára predbežne prestane uplatňovať dodatkový protokol, ktorý inšpektorom MAAE udeľuje rozsiahle právomoci v súvislosti s kontrolami jadrových zariadení islamskej republiky.

Nemecký minister zahraničných vecí Heiko Maas varoval, že Irán sa „zahráva s ohňom“ a môže ohroziť úsilie, aby Spojené štáty opäť patrili k signatárom jadrovej dohody.

„Sme tí, ktorí v posledných rokoch udržali túto dohodu nažive. Teraz ide o to, aby sa podporil opätovný prístup Spojených štátov k tejto dohode,“ povedal.

Posledná šanca na zvrat?

Európski signatári dohody zatiaľ veria, že sa kompromis predsa len nájde. Predseda Európskej rady Charles Michel vo štvrtok (18. februára) oznámil, že hovoril s iránskym prezidentom Hasanom Rúháním. Potvrdil v ňom, že Európska únia podporuje úplné dodržiavanie jadrovej dohody, ktorú v roku 2015 Irán uzavrel s hlavnými svetovými veľmocami.

„Hovoril som s prezidentom Hasanom Rúháním. EÚ podporuje úplné dodržiavanie jadrovej dohody. Zachovanie priestoru pre diplomaciu, podporené pozitívnymi krokmi, je v tejto fáze zásadné,” napísal Michel na sociálnej sieti.

Zákaz jadrových zbraní začne platiť budúci rok. Krajiny NATO ho nepodporili

Aktivisti hovoria o obrovskom úspechu, a to napriek tomu, že ani jeden zo štátov, ktoré nukleárne zbrane vlastnia, ale ani žiaden z členov NATO, túto zmluvu neratifikoval. Nástroj totiž podľa nich stojí na nezdravých premisách.

V rovnaký deň sa konala aj konferenčný hovor medzi šéfmi diplomacie Francúzska, Nemecka, Spojeného kráľovstva a Spojených štátov. Trojica európskych veľmocí a Spojené štáty naliehali na Irán, aby naďalej umožnil vykonávať inšpekcie dozornej agentúry OSN pre jadrovú energiu v snahe zachrániť jadrovú dohodu.

Všetky štyri veľmoci v spoločnom vyhlásení vyzvali Irán, aby zvážil dôsledky týchto závažných krokov a vrátil sa k „úplnému dodržiavaniu“ dohody, píše agentúra AFP.

Tento víkend má do Iránu odcestovať šéf MAAE s cieľom nájsť riešenie, ktoré agentúre umožní pokračovať v inšpekciách jadrových zariadení.