Zahraničná politika podľa Matovičovej vlády: K Washingtonu môže mať Slovensko oveľa bližšie

Premiér Igor Matovič, minister zahraničných vecí Ivan Korčok, prezidentka Zuzana Čaputová a minister hospodárstva Richard Sulík. [TASR/Marián Garaj/Kancelária prezidenta SR]

V centre slovenského zahraničnopolitického záujmu mimo Únie ostane aj za vlády Igora Matoviča Balkán. Podľa programu bude Slovensko naďalej stáť za jednotnou Ukrajinou, ktorú chce na európskej ceste podporiť. Prekvapením je zaradenie ochrany slobody náboženstva medzi základné priority v zahraničnej politike.

Programové vyhlásenie novej slovenskej vlády, ktoré štvorkoalícia predstavila v nedeľu (19. apríla), by mala Národná rada odklepnúť už dnes (20. apríla). Popri európskej politike, ktorú slovenská vláda v novom programovom vyhlásení posúva od zahraničnej bližšie smerom k domácej agende, predstavila vláda Igora Matoviča aj ambície v politike za hranicami Únie.

Kým predchádzajúca exekutíva pod vedením Smer-u považovala za najbližších partnerov Slovenska najmä spojencov v EÚ a NATO, Matovičova vláda explicitne vyzdvihuje ako jedinú mimoeurópsku krajinu Spojené štáty americké a „nadštandardné vzťahy“ s nimi. Blízko by chcela mať najmä k medzinárodnej iniciatíve o ochrane náboženských slobôd, ktorá vznikla pod taktovkou Bieleho domu.

Vláda sľubuje posilniť vlastníctvo európskych tém na jednotlivých ministerstvách

Európska agenda zostáva ministerstvu zahraničia, viac práce s ňou ale budú mať aj jednotliví ministri. O témach summitov EÚ bude slovenská vláda diskutovať dopredu.

Okrem Washingtonu sa priamo spomína v programe už iba Kyjev. Podľa očakávaní nová exekutíva odmieta „narušenie teritoriálnej integrity Ukrajiny“ a chce ju podporovať v „transformácii a (napredovaní v) európskej perspektíve“. Formulácia tak naznačuje, že Slovensko podporí pokračovanie v sankčnom režime voči Rusku, ktorý EÚ odštartovala po ruskej anexii Krymu.

S podporou európskych sankcií voči Moskve mala pred voľbami z dnešných koaličných strán problém najmä Sme rodina. Inšpiráciou im boli najmä ich európski partneri z talianskej Ligy severu Mattea Salviniho, či Národneho frontu Marine Le Pen, ktorí sa sympatiami k autoritárskemu režimu Vladimíra Putina netaja.

Slovensko bude ďalšiu spoluprácu Únie podporovať nielen s Ukrajinou, ale aj s ďalšími krajinami Východného partnerstva. Obrovské skúsenosti slovenskej diplomacie na Balkáne chce vláda rovnako zužitkovať. Aj tu hovorí o podpore „úsilia napĺňať stanované kritériá na členstvo v EÚ“, ktoré je „dôležitým nástrojom stability a presadzovania našich záujmov v tomto regióne“.

Multilateralizmus a ochrana ľudských práv

V centre zahraničnopolitickej agendy má byť v najbližších štyroch rokoch dôraz na efektívny multilateralizmus a dodržiavanie ľudských práv.

Práve o multilateralizme začal omnoho intenzívnejšie hovoriť aj bývalý slovenský minister zahraničných vecí Miroslav Lajčák, a to najmä po svojom návrate z pozície predsedu 72. zasadnutia Valného zhromaždenia OSN. V tom čase sa aliancie s viacerými krajinami či aktívna účasť v medzinárodných organizáciách stala dôležitým bodom prejavov slovenských diplomatov, vrátane Lajčákovej dvojky, dnes nového šéfa diplomacie, Ivana Korčoka.

Moderný koncept je kľúčovým aj z pohľadu Bruselu. „Veríme v multilateralizmus, pretože funguje,“ napísala Ursula von der Leyen aj v poverovacom liste šéfovi európskej diplomacie, Josepovi Borellovi.

V najbližších štyroch rokoch by Slovensko malo spolupracovať s rozličnými partnermi „všade tam, kde je to v súlade s našimi hodnotami, záujmami a zahraničnopolitickou orientáciou“.

Zahraničná politika podľa novej vlády: Po „zdravom úsudku“ na „všetky svetové strany“

ŠPECIÁL / Hoci nový predseda slovenskej vlády hovorí o nutnosti robiť zahraničnú politiku na všetky svetové strany, pro-európske a atlantické smerovanie nemôže byť podľa šéfa slovenskej diplomacie dnes už vôbec spochybňované.

„Ochrana ľudských práv a základných slobôd, ako aj presadzovanie princípov právneho štátu bude kľúčovým kritériom pri presadzovaní zahraničnopolitických záujmov Slovenska,“ píše sa v novom programe slovenskej vlády. Za „hodnotový základ svojho pôsobenia“ ale považovala ľudské práva aj vláda Roberta Fica či Petra Pellegriniho. V súvislosti s vonkajšími vzťahmi sa však na ne dôraz nekládol.

To sa prejavovalo aj v často nadštandardne priateľských vzťahoch bývalých predstaviteľov štátu so zástupcami krajín, ktoré európske, ale ani slovenské hodnotové nastavenia nezdieľali. Navyše, ak sa tieto hodnoty pomenovali, napríklad ako to bolo v prípade stretnutia prezidentky Zuzany Čaputovej s čínskym ministrom zahraničných vecí Wang Yim, podľa vládnej koalície Slovensko ako malá krajina voči veľkému „drakovi“ iba strácala.

Práve v čase, keď sa najväčšie a najsilnejšie štáty dostávajú v mnohých oblastiach, vrátane dodržiavania základných ľudských práv, do konfliktu s demokratickými hodnotami v Európe, bude musieť Matovičova vláda nájsť vhodný nástroj na to, ako neostať irelevantným hráčom, ale zároveň sa držať deklarovaných princípov aj priamo pred bližšími, či vzdialenejšími zahraničnými partnermi.

Náboženstvo ako nový element v zahraničnej politike

V súvislosti s ochranou slobôd sa do programu dostala aj idea o vytvorení postu splnomocnenca vlády na ochranu slobody náboženstva alebo viery. Slovensko už v tejto oblasti má silné zastúpenie aj na európskej úrovni. Od roku 2016 totiž na poste splnomocnenca Európskej únie pre náboženskú slobodu vo svete pôsobí prvý slovenský eurokomisár Ján Figeľ. Obdobná funkcia na národnej úrovni však bude pre Slovensko novinkou.

Nová vláda si „uvedomuje narastajúcu závažnosť problému porušovania slobody myslenia, svedomia a náboženstva vo svete“. Aktivizovať by sa v tomto smere chcela najmä prostredníctvom novovytvorenej Medzinárodnej aliancie pre podporu náboženskej slobody. Aj toto vyhlásenie naznačuje, že Bratislava by mohla mať nasledujúce štyri roky k Washingtonu bližšie ako doteraz.

IRF, skratka, pod ktorou aliancia pôsobí, vzišla z iniciatívy amerického prezidenta Donalda Trumpa. Vznikla len začiatkom februára, pričom chce prepájať „rovnako zmýšľajúcich partnerov, ktorí si cenia a bojujú za medzinárodnú náboženskú slobodu pre každú ľudskú bytosť,“ uviedol pri oficiálnom otvorení šéf americkej diplomacie, Mike Pompeo. Na podujatí zastupoval Slovensko, ktoré sa k iniciatíve v jej zárodkoch pridalo, bývalý veľvyslanec v Spojených štátoch a dnes už minister, Ivan Korčok. Slovenská ambasáda pri inaugurácii uviedla, že činnosť Aliancie nie je právne záväzná a že „dopĺňa aktivity OSN“.

Dialóg s Ruskom aj Čínou podporujú všetky veľké politické strany

VOĽBY 2020 | Čo vo svojich programoch hovoria strany o Moskve a Pekingu, či európskej perspektíve pre Ukrajinu? Najskeptickejšou k rozširovaniu Únie je SaS. Štyri strany by o vstupe Turecka do EÚ ani nerokovali.

Prvý ministeriál malo v júli hostiť Poľsko. Okrem neho sú členmi iniciatívy aj Česko, Maďarsko, či Rakúsko (spolu 14 krajín EÚ), chýbajú v nej však európski lídri vrátane Nemecka, či Francúzska.

Práve táto časť zahraničnej agendy prekvapila viacerých komentátorov, ale aj politikov, keďže v zahraničnopolitickom diskurze Slovenska je jednoznačnou novinkou. Navyše, hlásiť sa v pomerne všeobecnom programe vlády k tak novej a neetablovanej organizácii, akou Aliancia nesporne je, je obdobne neštandardné.

Napríklad europoslanec Michal Šimečka (PS/RE) na sociálnej sieti napísal, že rozhodnutiu novej vlády v tejto súvislosti nerozumie: „Ide o chvályhodný globálny cieľ, no nepatrí medzi aktuálne strategické priority Slovenska. A už vôbec by sme mu nemali podriadiť rozvojovú a humanitárnu spoluprácu, ktorých záber je z princípu širší.“ Podľa Šimečku je Aliancia skôr projektom „amerického prezidenta Trumpa na pomoc prenasledovaným kresťanom“.

Nový link v strategickej komunikácii

Najmä občianska spoločnosť a neziskový sektor ocenili informácie o tom, že rezort diplomacie bude pod novým vedením klásť omnoho väčší dôraz na strategickú komunikáciu. Aj europoslanec Vladimír Bilčík (Spolu/EPP) privítal plán vlády „posilniť domáce kapacity na boj s dezinformáciami“.

Oddelenie, ktoré za doterajšieho vedenia tvorili na ministerstve zahraničných vecí dvaja, maximálne traja jednotlivci, by malo prebrať omnoho zásadnejšie úlohy.

„Twiplomacia“: Moderná diplomacia si už bez sociálnych sietí neporadí

Len šesť krajín na svete nie je na Twitteri, iba jedenásť ani na Facebooku. Sociálne siete sa stali primárnym kanálom aj pre diplomaciu. Slovenské ministerstvo zahraničných vecí vedie jeden z najúspešnejších účtov na svete, čo do prepojenosti so svetovými lídrami.

Vláda chce posilňovať verejnú diplomaciu, ale aj partnerstvá s mimovládkami, ktoré tému šírenia dezinformácii a boja s falošnými správami doteraz úspešne, hoci často s nedostatkom financií, pokrývali.

Rovnako by malo vzniknúť aj dlho odporúčané, no doteraz stále nie úplne dostatočné prepojenie s ministerstvom obrany a ministerstvom školstva. Konkrétne by malo ísť o oblasti „zvyšovania povedomia o EÚ, NATO a dôležitosti rozvojovej spolupráce, humanitárnej pomoci a podpory ľudských práv a slobôd vo svete, nástrahách dezinformácií a kybernetickej kriminality, ako aj o medzinárodnom rozvoji vedy, výskumu a inovácií a tiež športu“.

Program novej vlády v obrane: Únia a NATO ako najlepšie možnosti pre zaistenie bezpečnosti

Nová vláda chce v obrane postupovať predvídateľne a plniť najmä to, čo sľúbi vojakom doma, ale aj spojencom v zahraničí. Avizuje dohodu o obranných plánoch naprieč politickým spektrom a dve percentá HDP chce na obranu minúť napriek koronakríze.