Zalieča sa turecký prezident Západu? Erdoğan predstavil akčný plán pre ľudské práva

Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan. [EFE-EPA/STR]

Ankara reaguje na kritiku EÚ. Turecký prezident vo veľkom príhovore predstavil plány svojej vlády na revíziu legislatívy o ľudských právach. Dve hodiny po ňom jeho stranícky kolegovia požiadali o zrušenie druhej najväčšej opozičnej strany v krajine.

Turecký prezident Recep Tayyip Erdoğan včera (2. marca) predstavil akčný plán, zameraný na ľudské práva, v ktorom prisľúbil revíziu zákonov o väzobnom stíhaní, či trestov za protivládne názory. Podľa komentátorov tak reaguje na prehlbujúcu sa kritiku zo strany Európskej únie, ale aj partnerov v NATO.

Po miernych ústupkoch v Stredozemnom mori, kedy Ankara stiahla svoje prieskumné plavidlá pod hrozbou rozšírenia sankcií, prišlo aj na otázku riešenia kritizovaného stavu ľudských práv.

Krajiny Európskej únie sa na decembrovom summite dohodli, že dajú Turecku čas do marca a vyčkajú na gestá dobrej vôle. Ak by Ankara neustúpila zo svojich „unilaterálnych aktivít, provokácií a eskalovania rétoriky voči EÚ,“ európska diplomacia mala prísť s návrhom, ako situáciu riešiť. Koordinovať sa dokonca chcela s novou administratívou vo Washingtone. Gestom teda môže byť aj predstavenie nových opatrení, ktoré sa majú týkať zlepšovania úrovne ľudských práv.

Ako prejav otvorenosti sa vníma aj pozvanie veľvyslancov krajín EÚ na veľkolepý prejav, ktorý mal pri príležitosti predstavovania plánu prezident.

Na nové európske sankcie voči Turecku sa bude čakať ďalšie mesiace

Únia sa pri sankciách voči Turecku chce koordinovať so Spojenými štátmi. Voči ich okamžitému rozšíreniu na európskom summite vystupovali najmä Nemci a Bulhari. Slovensko je, naopak, voči Turecku čoraz ostrejšie. Gréci a Cyperčania napokon ostali z výsledku opäť sklamaní.

Deväť bodov akčného plánu

Akčný plán pre ľudské práva obsahuje deväť bodov a 393 konkrétnych iniciatív. Okrem posilnenia práva na rýchly a spravodlivý súd, sa týka aj zjednodušovania novinárskych pravidiel a zaisťovania slobody tlače, či rozšírenia úradov, ktoré majú vyšetrovať stále častejšie útoky na ženy. Prezident sľubuje vytvorenie „nezávislej monitorovacej komisie,“ ktorá má posúdiť trestné otázky, či úrad ombudsmana pre investície, ako aj revíziu podpory pre nemoslimské komunitné organizácie v krajine.

Plán, ktorý by mal revidovať aj zákony o politických stranách a voľbách, bude postupne naberať konkrétne kontúry v priebehu najbližších dvoch rokov. Práve v roku 2023 totiž krajinu čakajú parlamentné, ale najmä prezidentské voľby.

Obnovili rozhovory medzi Ankarou a Aténami o východnom Stredomorí. Kompromis je v nedohľadne

Po piatich rokoch si Turci a Gréci opäť sadajú za rokovací stôl. Obe strany však na 61. kolo rozhovorov prišli s rozličnými ambíciami. V hre sú okrem otázok pobrežných a teritoriálnych vôd aj dodávky plynu do Únie.

Podľa Emmy Sinclair-Webb, riaditeľky tureckej sekcie organizácie Human Rights Watch, plán nerieši kľúčové problémy demokratických princípov v krajine, vrátane svojvoľného zadržiavania či trestného stíhania bez dôkazov. V rozhovore pre agentúru Reuters pripomenula, že v Turecku sú dnes za údajný terorizmus zatknuté desiatky tisíc odporcov vlády. Kým nebudú títo väzni prepustení, „žiadny akčný plán v oblasti ľudských práv nebude ničím viac ako (zdrapom) papiera, na ktorom je napísaný,“ dodala.

Na rozdiely medzi deklaráciami a skutkami poukazuje aj turecká opozícia. Šéf najväčšej opozičnej strany Kemal Kılıçdaroğlu uviedol, že „rozdiel medzi tým, čo (prezident) hovorí, a tým, čo robí, je presne 180 stupňov“.

„Čokoľvek, čo Erdoğan povie, nie je dôveryhodné. Ľudia všetky tieto nespravodlivosti vidia v každodennom živote,“ uviedol líder opozičnej CHP v rozhovore pre denník Sözcü.

Nespokojný Európsky parlament

Európsky parlament vo svojej poslednej správe opätovne vyzýval Turecko, aby prepustilo politických väzňov. Aktivistu Osmana Kavalu, či lídra opozičnej pro-kurdskej strany HDP a  bývalého rivala v politickom zápase o prezidentské kreslo, Selahattina Demirtaşa, na ktorých Únia často poukazuje, však Erdoğan v prejave nespomenul.

Naopak, len dve hodiny po ňom sa pred novinárov postavili predstavitelia vládnej AKP a predstavili požiadavku, podľa ktorej by úrady v krajine mali rozpustiť druhú najväčšiu politickú stranu, pro-kurdskú HDP. Potvrdili tak žiadosti svojho koaličného partnera, nacionalistickej strany MHP, ktorá o zákaz činnosti pre HDP žiadala už dlhší čas. Podľa medializovaných správ už turecký kasačný súd požiadal o spisy, ktoré sa vedú proti zákonodarcom Demokratickej  ľudovej strany (HDP).

Eurokomisia zverejnila správy o progrese na západnom Balkáne a Turecku, verí v oživenie procesu rozširovania

Európska exekutíva zaznamenala v krajinách mnoho štrukturálnych reforiem a ocenila pokrok. Najkritickejšia bola k Turecku.

Na problematiku slov a skutkov poukázala aj holandská europoslankyňa Kati Piri (S&D), ktorá sa ako spravodajkyňa Turecku venovala roky. Nový spravodajca europarlamentu pre Turecko, Nacho Sanchez Amor (S&D) ešte minulý týždeň kritizoval ďalšiu vlnu zatýkania členov tejto opozičnej strany. Vláda totiž vedie aktívne trestné stíhanie voči jej predstaviteľom, ktorí sa po voľbách v roku 2019 stali starostami. Do konca minulého roka bolo z úradu stiahnutých 59 zo 65 starostov obcí, ktoré riadili zástupcovia z pro-kurdskej strany. Na ich miesta následne dosadila vláda vlastných úradníkov.

Reprezentanti v Spojených štátoch tlačia na Bidena

Americký prezident Joe Biden, ktorý už tiež kritizoval Erdoğanove autoritárske tendencie, sa zaviazal, že z ľudských práv urobí ústrednú tému svojej zahraničnej politiky. Dnes v súvislosti s Tureckom pociťuje tlaky aj na domácej politickej scéne.

Ešte minulý týždeň (26. februára) zaslalo 170 členov americkej Snemovne reprezentantov list šéfovi americkej diplomacie Antony Blinkenovi, v ktorom požadujú, aby sa diplomacia začala venovať „znepokojujúcim porušovaniam ľudských práv, ku ktorému dochádza za (tureckého) prezidenta Recepa Tayyipa Erdoğana“. Približne pred mesiacom napísalo obdobný list aj 54 senátorov.

NATO hľadá spôsoby, ako sa po Trumpovi dostať z „klinickej smrti“

Ministri obrany členských krajín NATO po prvý krát diskutovali o nových návrhoch reformy Aliancie, ktoré predložil generálny tajomník Jens Stoltenberg. Francúzi sú skeptickí, Američania hovoria, že ich sólo v obrane sa končí. Slovensko má vlastné záujmy.

Posun však môže nastať vo vzťahoch v rámci NATO. Vo februárovom rozhovore totiž veliteľ Sýrskych demokratických síl (SDF), generál Mazlum Abdi uviedol, že je pripravený sadnúť si s predstaviteľmi Ankary za rokovací stôl pod dohľadom Spojených štátov.

SDF v súčasnosti bojuje proti tureckej „okupácii“ na severe Sýrie, v regióne známom ako Rojava. V ich radoch sú prevažne Kurdi. Podľa Turkov však ide o teroristov a svojich partnerov v NATO preto opätovne vyzývali, aby krajine v boji s nimi podali pomocnú ruku.

Kurdi však už roky podporu získavajú u viacerých iných členských krajín NATO, najmä od Spojených štátov, či Francúzska. V boji proti ISIS totiž stáli na čele pozemných útokov, vďaka ktorým sa teroristickú organizáciu podarilo z regiónu vytlačiť.