„Zamatová revolúcia“ v Arménsku sa má zavŕšiť ešte tento rok, sľubuje nový premiér

Nikol Pashinyan počas jarných protestov. [EPA-EFE/Hayk Baghdasaryan]

Arménsky parlament rozhodol o vypísaní predčasných parlamentných volieb, ktoré by sa mohli konať ešte tento rok. Vláda na čele s premiérom Nikolom Pashinyanom tak plní svoje sľuby, ktoré dala obyvateľom po masových protestoch. Tie opozičnému lídrovi ešte v máji zaistili post predsedu vlády.

Parlamentné voľby, ktoré parlament schválil 1. novembra, sa odohrajú po prvý krát v histórii tejto bývalej sovietskej republiky v predčasnom termíne, pripomína agentúra DPA. Hovorí sa o začiatku decembra.

Po takmer mesiaci protestov na jar tohto roka sa v krajine začali diať nevídané zmeny. Demonštranti, ktorí sa po celé týždne intenzívne mobilizovali, získali nielen požadované odstúpenie dlhoročného prezidenta Serzha Sargsyana, naposledy vymenovaného aj za premiéra, ale podarilo sa im vybrať si aj novú tvár vlády.

Bývalý novinár a vodca opozície Nikol Pashinyan sa po parlamentnom hlasovaní v máji stal predsedom vlády, ktorá mala krajinu priviesť k predčasným voľbám. Ako tvár protivládnych protestov mal v Arménsku Pashinyan obrovskú podporu.

Nový arménsky premiér chce po protestoch zlepšiť vzťahy s Úniou aj Ruskom

Arménsky parlament v utorok (8. mája) schválil krajine a najmä demonštrantom nového premiéra, opozičného lídra Nikola Pashinyana. Počas prvého dňa svojej vlády sľúbil prehĺbenie vzťahov s Európskou úniou, ale aj Ruskom.

Dokončenie arménskej „zamatovej revolúcie“

Podľa arménskej ústavy môžu byť predčasné voľby vyhlásené iba v prípade odstúpenia predsedu vlády, pričom sa parlamentu nepodarí zvoliť jeho nástupcu v priebehu dvoch týždňov, maximálne v dvoch hlasovaniach. V tomto prípade by sa preto voľby mali uskutočniť najskôr po 30 a najneskôr do 45 dní od ich vyhlásenia.

V Arménsku boli napokon splnené všetky ústavné podmienky pre predčasné voľby: parlament druhýkrát za dva týždne nedokázal zvoliť nástupcu Nikola Pashiniana, ktorý odstúpil 16. októbra. Po neúspešnom hlasovaní vo štvrtok (1. novembra) teda parlament rozpustili, čo pre krajinu znamená predčasné voľby. Tie by sa mali konať 9. alebo 10. decembra.

Napriek rezignácii celej vlády Pashinyan aj jeho ministri naďalej zastávajú svoje funkcie, a to do zvolenia novej vlády.

Po svojej októbrovej rezignácii Pashinyan vyzval poslancov, aby nevybrali jeho nástupcu a nenominovali ani vlastných kandidátov, vďaka čomu umožnia zorganizovanie predčasných volieb. Jediným kandidátom na post predsedu vlády pri včerajšej voľbe bol napokon iba on.

Bývalý novinár a dnes obľúbený politik pre médiá uviedol, že musí byť dokončená prodemokratická „zamatová revolúcia“, v dôsledku ktorej sa v máji dostal k moci.

Organizátor arménskych protestov: Zapojenie zahraničia sme nedovolili

V exkluzívnom rozhovore pre EURACTIV Slovensko ARMEN GRIGORYAN hovorí o tom, ako sa z malých stretnutí jeho občianskeho hnutia v Jerevane stali masové celonárodné demonštrácie, ktoré donútili z čela štátu odstúpiť premiéra Sergsjana. Ten v Arménsku vládol od roku 2007.

Pashinyan tvrdí, že súčasné zloženie arménskeho parlamentu neháji záujmy všetkých obyvateľstvo krajiny. Väčšinu v ňom totiž predstavuje Republikánska strana Arménska (RPA), ktorá podporila predchádzajúceho predsedu vlády a prezidenta Serzha Sargsyana. Pravicová a nacionalistická RPA vládla v krajine od roku 1999, no po tom, ako v tomto roku po demonštráciách prešla do opozície, blokovala niektoré iniciatívy nového premiéra.

Podľa predbežných očakávaní by sa mal Nikol Pashinyan stať premiérom aj po ďalších voľbách, nakoľko jeho podpora stúpa. Podobne ako ďalšie postkomunistické krajiny sa v zahraničnej politike dostane medzi dva kamene východu a západu.

Keď novozvolený premiér navštívil v júli Brusel, pre lídrov Európskej únie aj NATO mal jasný odkaz: teraz sme demokratickou krajinou, a preto očakávame vašu podporu. Krajina zatiaľ nemá jasnú víziu o vstupe do Severoatlantickej aliancie, no s Európskou úniou má však podpísanú partnerskú dohodu. Tá bola podpísaná v posledných mesiacoch vlády Serzha Sargsyana.

Arménsko je už dnes členom Zmluvy o kolektívnej bezpečnosti a Eurasijskej hospodárskej únie, obe vedené Ruskom.

„Naše zahraničné vzťahy sa zlepšia vo všeobecnosti, aj s Rusmi aj so západnými krajinami. Keď bude v Arménsku vládnuť demokratická vláda s občianskou podporou, bude omnoho jednoduchšie upevňovať naše vzťahy, a to transparentne,“ uviedol jeden z lídrov demonštrácii a dnes predseda Bezpečnostnej rady štátu, Armen Grigoryan v rozhovore pre EURACTIV.sk