Zrýchliť prístupové rokovania s Tureckom?

Zdroj: TASR

„To, čo sa začalo mierumilovne sa zvrhlo na násilie“, povedal parlamentná holandská europoslankyňa a spravodajkyňa pre Turecko Ria Oomen-Ruijten (EĽS), v kritike reakcie tureckej vlády na vzniknutú situáciu.

„Ak by premiér Erdogan reagoval citlivejšie, ak by jeho jazyk bol citlivejší a tiež spôsob jeho vlády nad tými, ktorí ho nevolili, bol citlivejší, nikdy by sa to nestalo“, povedala.

Tureckého premiéra europoslanci kritizovali najmä za to, že urobil citlivé politické rozhodnutie násilne potlačiť protesty bez akejkoľvek širšej konzultácie a bez snahy o vyhnute sa eskalácii.

Celá diskusia v europarlamente k vzniknutej situácii sa tak z väčšej časti sústredila na osobu tureckého premiéra.

Grécka europoslankyňa Niki Tzavela (skupina Európa slobody a demokracie) tvrdí, že keďže je zjavne pre Erdogana ťažké ustúpiť, EÚ by mala vložiť dôveru do prezidenta Abdullaha Güla. „Napriek tomu, že sa podpísal pod legislatívu zakazujúcu konzumáciu alkoholu, je jediným politikom, ktoré preukázal ochotu na kompromis a zmierenie“, povedala.

Gül je dlhoročným spojencom premiéra Erdogana a chvíľu pre neho dokonca zastával úrad premiéra na prelome rokov 2002 a 2003.

Tvrdé odhodlanie, s akým turecký premiér rieši krízu, označil europoslanec a líder skupiny eurosocialistov Hannes Swoboda  za „nebezpečnú hrozbu“. „Áno, chceme Turecko v EÚ ale Turecko, ktoré dnes zastupuje pán Erdogan nemôže mať v Európe miesto. Pán Erdogan by musel zmeniť seba, aby zmenil Turecko.“

Europoslanec zo skupiny liberálov Alexander Lambsdorff však nesúhlasí. „Nevedieme tu psychologickú dišputu.“ Otázka podľa neho nie o „zmene jedného muža“ ale o zmene politickej kultúry v Turecku.

Časť europoslancov tvrdí, že otvorenie dvoch negociačných kapitol v prístupových rokovaniach s Tureckom – konkrétne kapitoly o súdnictve a o základných právach, spravodlivosti a bezpečnosti – by mohlo demokratizačnému procesu v Turecku pomôcť.

Turecko sa nestotožňuje s európskou kritikou pokiaľ ide, napríklad, o slobodu slova a to aj preto, že predmetné negociačné kapitoly sú blokované zo strany členských štátov EÚ. Pravidlom pritom je, že sa počas prístupového procesu otvárajú ako prvé. To však blokuje Cyprus. Situácia na rozdelenom ostrove, ktorý sa medzičasom stal členskou krajinou EÚ, pravdepodobne najviac znemožňuje dialóg medzi Ankarou a Bruselom. 

Swoboda tvrdí, že kapitoly by sa mali otvoriť, pretože by to pomohlo otestovať pripravenosť tureckej vlády napredovať v týchto oblastiach. Tieto otázky sčasti pokrýva tzv. „Pozitívna agenda“, ktorú minulý rok spustila Európska komisia. Iniciatíva mala pomôcť udržať prístupový proces pri živote a obnášala expertný dialóg v hlavných oblastiach spoločného záujmu medzi Tureckom a EÚ. V rámci nej sa schádza osem pracovných skupín.

Nemecký europoslanec a šéf výboru EP pre zahraničné veci Elmar Brok zopakoval, že EÚ by mala skôr skúmať ako rozvinúť s Tureckom vzťah na spôsob toho aký má dnes únia s Nórskom, čo kopíruje predstavu nemeckej vládnej kresťanskodemokratickej strany Angely Merkelovej o „privilegovanom partnerstve“ namiesto plného členstva.

Prístupové okovania s Tureckom sa začali v roku 2005. Za posledné tri roky nebola otvorená ani jedna negociačná kapitola. Rozhovory v oblasti regionálnej politiky sa mali otvoriť vďaka francúzskemu ústupku čoskoro, aj tento vývoj je ale momentálne otázny.

Eurokomisár pre rozširovanie Štefan Füle je frustrovaný aj s blokáciou na európskej strane.

„Ako je možné, že turecký minister spravodlivosti sa ma opakovane, znovu a znovu pýta – Kde máme správu zo skríningu v tejto oblasti, ktorú by som mohol použiť ako podklad pre reformy? Ako je možné, že sa ma pýta, kde má benchmarky pre otvorenie a uzatvorenie kapitol 23 a 24?-“ povedal rozčarovaný komisár.

Koniec protestov?

Turecký vicepremiér Bülent Arınç v pondelok vyhlásil, že očakáva skorý koniec protivládnych protestov a naznačil možnú radikálnu akciu na rozohnanie protestujúcich.

„Všetky potrebné kroky proti bezpráviu a ilegálnym aktivitám budú finalizované cez víkend“, povedal Arınç.

Rezistencia s akou sa policajné zložky stretli 11. júna, keď po vyše týždni vkročili na námestie Taksim naznačuje, že protesty môžu trvať dlhšie ako predpokladali.

Polícia zadržala niekoľko právnikov, ktorí protestovali v istanbulskom justičnom paláci. Tisícky ich kolegov to v stredu vyhnalo do ulíc.

„Došlo k intenzívnemu využívaniu vodných diel a slzného plynu. Došlo k násilným stretom v Ankare aj v Izmire. Správy o početných zraneniach znovu oživujú znepokojenie nad policajnou taktikou.“ povedala počas debaty v Európskom parlamente vysoká predstaviteľka pre zahraničné veci EÚ Catherine Ashtonová.

Podľa dnešnej (14.6.) správy agentúry Reuters, ktorá sa odvoláva na zástupcov demonštrantov, premiér sľúbil nenapredovať s developerským projektom parku Gezi kým o ňom v prebiehajúcom konaní nerozhodne súd. Má ísť o prvý pozitívnejší signál zo strany vlády po takmer dvojtýždenných protestoch.

Vo štvrtok pritom Ergodan vyhlásil že trpezlivosť vlády sa blíži ku koncu a vydal „konečné varovanie“. Avizoval, že nechá námestie Taksim vypratať násilím. Od začiatku protestov zomrelo pri potýčkach s políciou 5 ľudí.

Pozície

Turecký premiér Recep Tayyip Erdogan tvrdo odmietol kritiku Európskeho parlamentu. Podľa neho EP napríklad ignoroval odpoveď polície na protesty pri príležitosti stretnutia G8 v Británii a Grécku. 

"Ako môžete prijať takéto uznesenie o Turecku, keď ani nie je členskou krajinou len kandidátom?", pýtal sa podľa todayszaman Erdogan.

"Aktuálna situácia v Turecku je príznakom potreby oveľa hlbšej demokratizácie krajiny", hovorí slovenský europoslanec Eduard Kukan (EĽS, SDKÚ-DS). "Demonštrácie, ktoré sa v ostatných dňoch rozšírili po krajine, už nie sú len o arogancii vlády a stromoch na Taksimskom námestí, ale o tom, ako by mala turecká spoločnosť fungovať. Pokiaľ sa Turecku nepodarí znovu zosúladiť sekularizmus a demokraciu s islamom, je možné očakávať omnoho hlbšie problémy. Nielen v Turecku. V celom regióne.

"Verím tomu, že princípy demokracie sú univerzálne a môžu fungovať aj v islamskej spoločnosti. Turecká skúsenosť to potvrdzuje. Nie je však možné mať polovičnú demokraciu alebo demokraciu raz na štyri roky. Turecko je moderná krajina, je to náš partner. Verím, že spolupatričnosť, ktorú mnohí protestujúci Turci v tomto období medzi sebou našli, by mohla postupne otvoriť cestu k posilneniu demokracie a pluralizmu v spoločnosti. Mali by sme tento trend podporiť".