Čo čakať od rastúceho čínskeho vplyvu na Balkáne?

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

V roku 2015 sa Aleksandar Vučić, vtedajší srbský premiér a súčasný prezident, stretol s čínskym premiérom Li Kche-čchiangom [TASR/AP/Mark Schiefelbein]

Peking naďalej zvyšuje svoj vplyv na Balkáne, no porovnávanie s Ruskom nie je na mieste. Čínsky vplyv sa od toho ruského líši v motivácii aj v nástrojoch, ktoré na svoje šírenie používa, píše MATEJ ŠIMALČÍK. 

Matej Šimalčík je výkonným riaditeľom Inštitútu ázijských štúdií.

Federica Morgeriniová, vysoká predstaviteľka Únie pre zahraničnú a bezpečnostnú politiku, minulý rok o Balkáne hovorila ako o budúcej šachovnici, kde sa stretávajú záujmy veľmocí. Tradične bolo silným hráčom v regióne Rusko. Dnes to vyzerá, že jeho miesto preberá Čína.

Čínsky vplyv na Balkáne rastie od roku 2012, kedy sa sformovala platforma 16+1. Neskôr, v roku 2013 Čína spustila projekt Novej hodvábnej cesty. Cez tieto platformy Čína na Balkáne masívne investuje do infraštruktúry, oceliarskeho či gumárenského priemyslu a niektorých ďalších sektorov ekonomiky. Zisk oceliarne v Smeredeve čínskym konglomerátom Hesteel, vysokorýchlostná železnica medzi Budapešťou a Belehradom, diaľnica z Belehradu do Baru, Pelješacký most či navrhované investície do prístavov v Zadare a Rijeke sú len niekoľko z príkladov čínskych investícii v regióne.

Finančná pomoc alebo dlhová pasca?

Prípad nedávnej čínskej akvizície srílanského prístavu Hambantota viedol k obvineniam, že čínske investície sú v skutočnosti pre prijímateľov iba dlhovou pascou. Aktivita Číny na Balkáne preto vyvoláva obavy.

Ohľadne projektu diaľnice spájajúcej čiernohorské pobrežie a Belehrad dve štúdie konštatovali, že projekt nebude nikdy ziskový. Vlády oboch krajín sa však zhodli, že diaľnicu napriek tomu vybudujú, a to s čínskymi peniazmi. Medzinárodný menový fond (MMF), nedávno vyjadril obavu na schopnosťou Čiernej Hory splácať dlh Číne. Iba v prvej fáze výstavby Peking poskytne Čiernej Hore pôžičku v hodnote 19 percent celkového verejného dlhu pobrežnej krajiny.

Číňania dostali zelenú. Chorvátsko bude mať nový most do Dubrovníka

Chorvátsky úrad pre verejné obstarávanie súhlasil 26. marca s ponukou čínskej spoločnosti na výstavbu mosta, ktorý spojí najjužnejší cíp Chorvátska so zvyškom krajiny. Projekt financuje Európska únia.

Čierna Hora už bola kvôli nárastu svojho verejného dlhu nútená zdvihnúť dane, zmraziť platy vo verejnom sektore a zrušiť vyplácanie materských príspevkov.

Pokiaľ strany projekt dotiahnu do úspešného konca, Čína vyšle silný odkaz naprieč Európou, ktorý jej môže pomôcť získať ďalšíe projekty v oblasti obstarávania infraštruktúry. To isté platí pre Pelješacký most. Ten má pre Chorvátsko významnú strategickú hodnotu, keďže by mal v budúcnosti spojiť Dubrovnicko-Neretviansku enklávu so zvyškom krajiny.

Obidva projekty majú špeciálnu hodnotu aj pre Čínu, pre ktorú by to boli prvé úspešné diaľničné investície v Európe. Mnohí majú ešte stále v pamäti nikdy nevybudovanú diaľnicu A2 v Poľsku. Čínska investičná skupina China Oversees Engineering Group v tomto prípade cenu stavby podhodnotila o takmer 50 percent, v dôsledku čoho následne nebola schopná platiť svojim subdodávateľom.

Most do západnej Európy?

Čínska aktivita otvára dôležitú otázku – aká je motivácia Pekingu pre angažovanie sa na Balkáne?

Mnohí pozorovatelia čínsky vplyv prirovnávajú k ruskému, ale toto porovnanie je nesprávne. Čínsky vplyv sa od toho ruského líši v motivácii aj v nástrojoch, ktoré na jeho šírenie Peking používa. Na rozdiel od Ruska má Čína záujem o pokračovanie európskej integrácie a o stabilitu, keďže Únia je už dnes najväčším čínskym obchodným partnerom a polovica Balkánu je jej súčasťou.

Summit 16+1: Čína sa chce ďalej otvárať svetu. Ťažiť z toho môže aj Slovensko

Čína zostáva otvorená obchodu so zahraničnými partnermi a profitovať môže len z ekonomicky silnej Európy, uviedol čínsky premiér na summite 16+1. Zároveň chce užšie vzťahy s východoeurópskymi krajinami, z ktorých by mohlo profitovať aj Slovensko.

Poradca čínskej vlády Dai Bingguo identifikoval v roku 2010 tri kľúčové záujmy, ktoré poháňajú čínsku zahraničnú politiku. Sú nimi bezpečnosť režimu, suverenita a ekonomický rozvoj. Tieto ciele sú spojené v jedinom kľúčovom záujme, ktorým je prežitie režimu na čele s komunistickou stranou.

Pre čínske firmy nemá Balkán z pohľadu obchodu a investícií takú vysokú hodnotu ako západná Európa. Balkán má však pre čínske firmy paradoxnú ekonomickú hodnotu spočívajúcu vo zvyšovaní ich schopnosti budovať obchodné vzťahy s partnermi na Západe, ktorí ponúkajú mohutný potenciál pre ekonomický rozvoj.

Cez Balkán vedie obchodná cesta, ktorá spája grécky prístav Pireus so zvyškom Únie. Čínske firmy si tu taktiež môžu preveriť svoje schopnosti a vybudovať si renomé, ktoré im umožní ďalej expandovať do západnej Európy.

Európska únia a Čína zintenzívňujú rokovania o investičnej dohode

Čína zjednoduší prístup európskych firiem na jej trhy a postará sa o lepšiu ochranu práv ich duševného vlastníctva, vyhlásil na summite EÚ-Čína čínsky premiér Li Kche-čchiang. Lídri EÚ si počkajú, ako sa sľuby prejavia v praxi.

Zvyšujúca sa závislosť Balkánu na Číne taktiež režimu umožňuje tlačiť na svojich obchodných partnerov v otázkach týkajúcich sa suverenity, ako sú Taiwan, Hongkong, Tibet, Xinjiang, Macao či Juhočínske more, v ktorých Čína nebude tolerovať odklon od svojej oficiálnej línie a od politiky jednej Číny.

Srbsko patrí v regióne ku kľúčovým hráčom, ktorí čínsky postoj v otázkach Tibetu alebo Xinjiangu podporujú. Srbské správanie čiastočne vysvetľuje čínske neuznanie Kosova, ale zabudnúť by sa nemalo ani na finančnú podporu, ktorú Čína Srbsku pravidelne ponúka. Pokiaľ sa Srbsko v budúcnosti stane členom Európskej únie, môže slúžiť ako nástroj na presadzovanie čínskych záujmov v niektorých citlivých otázkach. Podobný trend sme už mohli bádať pri iných krajinách s vysokou mierou čínskych investícií, ako sú Grécko či Maďarsko.

Peking môže na domácej pôde všetky vyššie uvedené úspechy využiť na propagandu o šíriacej sa čínskej moci a rešpekte, ktorý sa jej v zahraničí dostáva. Týmto môže Komunistická strana Číny ďalej legitimizovať svoju vládu a odrádzať obyvateľstvo od odporu proti vláde.

Čínsky vplyv sa od ruského líši aj v nástrojoch, ktoré na svoje šírenie používa. Ekonomické a investičné nástroje zasahujú hlavne politické a ekonomické elity daných krajín, zatiaľ čo Rusko sa sústredí hlavne na ovplyvnenie verejnej mienky obyvateľstva.

Čínsky spôsob teda funguje zhora-nadol. Ruský zase zdola-nahor.

Prehodnotenie investícií v susedstve Únie

Na potlačenie rastúceho čínskeho vplyvu musí Únia podniknúť niekoľko krokov. Balkánske krajiny by v prvom rade mali mať jasné vyhliadky členstva v EÚ. Atraktivita čínskych peňazí vychádza často z nemožnosti krajiny lacno si požičiavať na budovanie infraštruktúry.

Únia by taktiež mala uvoľniť viac peňazí pre rozvoj kandidátskych štátov a vytvoriť schému pre investície do infraštruktúry. Ďalej je nutná podpora európskych investícii v regióne. Pomocou znižovania nezamestnanosti môže Únia zlepšiť svoj obraz v balkánskych krajinách.

Čína zvyšuje svoj vplyv, Európa by sa mala zobudiť

Starý kontinent potrebuje vlastných odborníkov na ďaleký východ, píšu TABITHA SPEELMANOVÁ a MATEJ ŠIMALČÍK.

V neposlednom rade sú účinným nástrojom na blokovanie nevýhodných investičných projektov aj európske pravidlá verejného obstarávania. Príkladom je železnica medzi Budapešťou a Belehradom, kde sa vďaka vyšetrovaniu Komisie kvôli podozreniam z porušenia únijných pravidiel pristúpilo k tendru  za účasti nielen čínskych, ale aj európskych firiem na maďarskú časť železnice. V susednom Srbsku, kde únijné predpisy neplatia, sa pritom stavba využívajúca čínskych subdodávateľov a čínsku pracovnú silu už začala.

Médiá a neziskové organizácie by taktiež mali zvýšiť monitorovanie čínskych investícií a  rastúceho čínskeho vplyvu. Téma čínskej zahraničnej politiky v Európe je zložitá a vyžaduje si hlbšiu spoluprácu medzi expertmi, novinármi, think-tankmi a ďalšími zainteresovanými aktérmi. Ich spolupráca by nemala byť limitovaná na len na jednu krajinu alebo región, ale mala by pokrývať celú oblasť Únie a jej susedstva. Výsledkom by mohlo byť lepšie porozumenie Číny, jej záujmov v rozdielnych európskych regiónoch a taktík, ktoré vyžíva k ich naplneniu.

Partnerstvo medzi think-tankmi a novinármi je obzvlášť dôležité. Zatiaľ čo think-tanky môžu ponúknuť kontext vzťahov s Čínou a ich výhodách a hrozbách, novinári majú potrebné schopnosti a nástroje, aby jednotlivé projekty a transakcie ďalej skúmali. Výsledkom bude nie len lepšie mediálne pokrytie Číny v Európe, ale aj lepšie informovaná analýza  a formulovanie verejných politík.