Južné susedstvo Únie: Oblasť ekonomických príležitostí alebo nebezpečných hrozieb?

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Federica Mogherini, vysoká predstaviteľka Európskej únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku, víta marockého ministra zahraničných vecí a medzinárodnej spolupráce Nassera Bouritu počas stretnutia európskych ministrov zahraničných vecí v Bruseli. [Olivier Hoslet/EPA]

Zatiaľ čo transatlantické vzťahy ohrozuje možnosť obchodnej vojny, posilnená ekonomická spolupráca by mohla byť kľúčom k stabilite v južnom susedstve Európskej únie, píše JAMES MORGAN.

James Morgan je výskumným pracovníkom Centra pre európske politické štúdie v Bruseli.

V polovici deväťdesiatych rokov vložila Európska únia svoje finančné prostriedky do multilaterálneho prístupu v rámci Barcelonskej deklarácie a Euro-stredomorského partnerstva.

Regionálna integrácia sa však nikdy naozaj nezrealizovala. Atmosféra na Strednom východe a v severnej Afrike sa naopak zhoršila. Zasahovanie do udalostí v Iraku, Sýrii, Izraeli a Palestíne, či inde len prispeli k chaosu v týchto krajinách a zamotali už aj tak zložité konflikty.

Nádeje mnohých arabských povstaní sa rozplynuli, zatiaľ čo EÚ začala bojovať s nelegálnou migráciou a terorom. Kedysi bolo „južné susedstvo“ vnímané ako oblasť príležitostí. Dnes je ale čoraz častejšie považované za miesto plné nebezpečných hrozieb.

Takéto hodnotenie však môže byť nespravodlivé vzhľadom na to, že niektoré krajiny v tomto regióne, najmä Maroko, ale aj Tunisko a Jordánsko, pokračujú v pomerne mierumilovnom pokroku. Jedna vec je však istá: európske vlády a národy si opakujú mantru globálnej stratégie Bruselu z roku 2016, že vonkajšia bezpečnosť, najmä v regióne MENA, je nevyhnutnou podmienkou pre vnútornú bezpečnosť Európy.

Libanon a Saudská Arábia: Úniu znepokojuje nové napätie na Blízkom východe

Európska diplomacia nalieha na bývalého libanonského premiéra, aby sa z Rijádu vrátil do Libanonu.

Nie je prekvapujúce, že prehodnotená európska susedská politika síce pokračuje v podpore regionálnych programov a organizácií, ako je Únia pre Stredomorie, no skôr sa zameriava na bezpečnosť a stabilitu ako kľúčové aspekty vzťahov Únie s južnými susedmi.

Rovnako nie je prekvapujúce, že kvôli súčasným obavám, ako je migrácia, radikalizácia a terorizmus, navrhuje Komisia výrazné navýšenie rozpočtu Únie určeného na vonkajšiu pomoc pre obdobie 2020 až 2027.

Pomoc je nevyhnutnou súčasťou riešenia, keďže zachraňuje životy a v kombinácii so zdravou hospodárskou politikou podporuje rozvoj. Sama osebe však nemôže priniesť mier a stabilitu. Ak sa bez dostatočných záruk poskytne krajinám, ktoré sú zle spravované, môže viesť k pravému opaku.

Podpora poskytnutá autoritárskym režimom ešte pred udalosťami Arabskej jari je príkladom toho, že zatváranie očí pred potrebou zodpovednosti a väčšej spravodlivosti prinieslo čosi úplne iné ako stabilitu.

Efektívnejší obchod a investície sú v dlhodobejšom horizonte lepšie. Únia je najdôležitejším obchodným partnerom svojho susedstva, v čom sa skrýva obrovský potenciál.

Skúsenosti však nie sú dobré. Mnohé krajiny, najmä tie, ktoré majú vo svojich vládach silný vojenský prvok, majú sklony k protekcionizmu a neodpovedajú na ponuky zo strany Únie na uzavretie dohody o rozsiahlej a komplexnej oblasti voľného obchodu (DCFTA). Existujú však výnimky.

Jednou z najzaujímavejších výnimiek je Maroko, ktoré podpísalo novú verziu dohody o rybolove a pokročilo aj smerom k uzavretiu dohody DCFTA. Bol by to dôležitý krok pre budovanie už teraz plodných sektorových partnerstiev, ktoré má táto krajina s Úniou. Ak majú byť tieto nové iniciatívy účinné, budú si vyžadovať pragmatické riešenie pre patovú situáciu Západnej Sahary.

Komisia chce dať Maroku ďalšie peniaze na zastavenie migrácie

Maroko sa stáva hlavnou prestupnou zastávkou migrantov smerujúcich do EÚ. Európska komisia mu prisľúbila finančnú pomoc.

Prínosy plynúce z DCFTA by mohli byť inšpiráciou aj pre ostatné krajiny v regióne. Najmä z hľadiska väčšieho počtu priamych zahraničných investícií z Európy a dopadu na ekonomické problémy, ale aj výzvy v oblasti zamestnanosti.

Vzhľadom na to, že počet mladých ľudí v krajinách MENA (viac ako polovica obyvateľov je mladších ako 18 rokov), je poskytovanie pracovných príležitostí absolútne nevyhnutným prvkom pri krotení takých šeliem, akými sú nelegálna migrácia a teror.

Pre riešenie základných problémov v južnom susedstve neexistuje žiaden všeliek. Samotný hospodársky rozvoj nemusí stačiť. Ale bez neho by sa veci mohli ešte viac zhoršiť. Potrebujeme úspešné príbehy.