Uznanie Únie ako hráča v OSN je stále problematické

POZNÁMKA: Všetky názory v tomto stĺpčeku sú názormi autora(ov), nie názormi EURACTIV.sk

Valné zhromaždenie OSN. [EPA-EFE/Peter Foley]

EÚ je na pôde OSN pozorovateľom už takmer dekádu. Mnohé krajiny so silným štáto-centrickým usporiadaním to však stále vnímajú ako kontroverzné. Napriek tomu sa bloku pri rokovaniach o Agende 2030 podarilo v organizácii presadiť svoje hodnoty a následne ich aj uviesť do praxe aj v členských krajinách.  

Terézia Marušáková je študentkou magisterského VŠE v Prahe, odboru Medzinárodné štúdiá a diplomacia. Text je syntézou jej bakalárskej práce, obhájenej na Stredisku medzinárodných štúdií Jana Masaryka, Fakulty medzinárodných vzťahov, ktorá získala cenu Excelentných odborných prác VŠE v Prahe.

Spoločná zahraničná politika EÚ priniesla bloku aj mnohé strasti, týkajúce sa uznania Únie na poli svetovej politiky. Nejasné sú úlohy EÚ v nej, vrátane otázky identity: či je EÚ napríklad skutočným globálnym aktérom? To súvisí  s vnímaním bloku inými krajinami, ako aj so schopnosťou Únie presadiť v tomto ringu vlastné hodnoty, priority a napĺňať potreby svojich obyvateľov.

Problémy s uznaním EÚ v OSN

Nejednoznačnú vnútornú povahu EÚ je možné ilustrovať na jej postavení v štruktúrach OSN. EÚ totiž nie je typickou medzinárodnou organizáciou, ale skôr ide o špecifického aktéra, ktorého tvoria členské štáty, ako aj inštitúcie Únie. Jednotlivé členské štáty majú samostatné a suverénne postavenie v zahraničnej politike, vlastné priority a ciele. Sú však aj súčasťou štruktúr EÚ, v rámci ktorej presadzujú svoje ciele a záujmy. Inštitúcie EÚ sú tak zapojené do presadzovania spoločnej zahraničnej politiky Únie ako celku, ako aj jej členských štátov.

EÚ ako medzinárodná organizácia sa výrazne odlišuje od členských štátov OSN. Členské štáty sa môžu zúčastňovať a hlasovať na Valnom zhromaždení OSN. Oproti tomu  má EÚ v rámci OSN „iba” status stáleho pozorovateľa. Rezolúcia, ktorú schválilo Valné zhromaždenie OSN v roku 2011 však udelila EÚ výnimku: možnosť vyjadrovať sa v mene členských krajín. Organizácia preto Úniu vyzvala, aby poskytovala vyhlásenia v rámci všeobecných debát počas otvorenia Valného zhromaždenia. Blok týmto aktom začal byť v OSN vnímaný ako formálna štruktúra.

Pre krajiny so silným štáto-centrickým pohľadom, ako je napríklad Čína, je však takáto pozícia EÚ problematická. Možnosť Únie podieľať sa na príprave Agendy 2030 bola pre Peking navyše politicky nevýhodná.

Šéf OSN: To najhoršie v konfliktných zónach ešte len príde

Koronavírus sa šíri ďalej a v krajinách postihnutých konfliktom, v ktorých sa zdravotné systémy už zrútili, „najhoršie ešte len príde“, myslí si generálny tajomník OSN Antonio Guterres. Žiada globálne prímerie.

Rokovania o Agende 2030 – preverenie úlohy EÚ

Presadzovanie tzv. „zelených tém” udržateľného rozvoja a dosahovanie klimatických cieľov, patrí medzi najvyššie priority EÚ. Tieto témy tvoria aj piliere Agendy 2030, ktorá bola v roku 2015 prijatá na pôde Valného zhromaždenia OSN. Ide o robustný plán pre ľudí, planétu, prosperitu, aj posilnenie mieru vo svete. Jej hlavnou myšlienkou je dosiahnuť udržateľnosť vo všetkých oblastiach, na celom svete.

Na tvorbe cieľov udržateľného rozvoja a Agendy 2030 sa okrem orgánov EÚ podieľalo aj množstvo iných európskych inštitúcií a think-tankov. To malo za následok nejednotnosť vnímania EÚ ako globálneho aktéra, čo komplikovalo aj uznanie Únie na jednaniach.

Na druhej strane bola EÚ pri formulácii Agendy 2030 ochotná do veľkej miery podieľať sa na tvorbe cieľov, a pritom spolupracovať s inými regionálnymi organizáciami.

Keďže rezolúcia OSN umožnila vyjadriť pozície EÚ na fórach OSN, vystúpil ešte v roku 2013 vtedajší prezident Európskej komisie José Manuel Barroso s úvodným prejavom. „Trvalo udržateľný rozvoj by mal byť stredobodom lepšie koordinovaného systému OSN. A táto posilnená súdržnosť a účinnosť OSN je odrazom širšej strategickej súdržnosti, o ktorú by sme sa mali usilovať“.

Predmetom rokovaní bolo stanoviť si presné a merateľné ciele udržateľného rozvoja do roku 2030. EÚ tak v praxi využila právo ústne prezentovať svoje návrhy. To potvrdilo výnimočnú pozíciu bloku pri rokovaniach v OSN.

OSN kritizuje Európu za odmietavý postoj k migrantom

Vysoký komisár OSN pre utečencov Filippo Grandi karhá krajiny, ktoré odmietajú prijať migrantov. Zdĺhavé zvažovanie, či povolia migrantom, ktorých zachránia na mori, vylodiť sa, je podľa neho „hanebné“.  

Únia zároveň preukázala kapacitu zapojiť sa nielen do tvorby, ale aj realizácie Agendy 2030. Pokiaľ ide o tvorbu, zástupcovia EÚ sa zúčastnili na všetkých typoch rokovaní, súvisiacich s prípravou Agendy 2030. Okrem toho, na každom z nich oficiálne vystupovali. Z analýz navyše vyplýva, že zástupcovia Únie v počte samostatných výstupov značne prevážili aj Čínu. EÚ samostatne vystúpila 25-krát, Čína 18-krát.

Okrem toho dokázala Únia jasne presadiť aj svoje hodnoty, ako inkluzivita, či transparentnosť. Do Agendy 2030 sa tak EÚ podarilo začleniť vlastné priority, vyplývajúce z deklarovaných nedostatkov u členských krajín.

Napokon, príkladom implementácie Agendy 2030 je aj presadzovanie environmentálnych politík v členských štátoch, ako aj prijatím tzv. Zelenej dohody a ďalších stratégií (ako sú Stratégia o biodiverzite a stratégie F2F – Z farmy na stôl) do sekundárneho práva. EÚ dokázala rovnako zaistiť financovanie implementácie cieľov udržateľného rozvoja: to dokazuje zahrnutie plnenia klimatických cieľov medzi rozpočtové priority Únie. V rozpočtovom období 2021-2027 sa predpokladá vyčlenenie až tretiny výdajov na boj s klimatickou zmenou.