Expert: Moldavsko je po rozhodnutí ústavného súdu v stave dvojvládia

Samuel Goda, výskumný pracovník SFPA. [Štefan Bako / EURACTIV Slovensko]

Moldavsko je v politickej kríze. Ďalšie udalosti sa budú odvíjať od toho, či sa líder doterajšej vládnej strany vzdá moci dobrovoľne alebo nie, hovorí v rozhovore SAMUEL GODA zo Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku.

Samuel Goda je výskumný pracovník a projektový manažér v SFPA. Ako pedagóg pôsobí na Fakulte medzinárodných vzťahov EUBA.Venuje sa problematike (zamrznutých) konfliktov v Euroatlantickom a Eurázijskom priestore, OBSE, NATO, EU – CFSP, CSDP a EaP, Latinskej Amerike, klasickým a novým prístupom k bezpečnosti a rozvojovej pomoci. Je reprezentantom SFPA a SR v „OSCE Network of Think Tanks and Academic Institutions“.

Čo sa za posledných pár dní udialo v Moldavsku?

Ústavný súd prikázal prezidentovi rozpustiť parlament, pretože sa vyslovil, že tri mesiace, čo v jeho ponímaní znamená 90 dní, uplynuli a strany nedokázali zostaviť vládnu koalíciu. Problematických je práve tých 90 dní. Potvrdené boli parlamentné voľby 9. marca, 3 odvtedy by mali byť až 9. júna. Súd ale povedal, že tri mesiace sa rovná 90 dní, teda 7. júna. Strana socialistov (PSRM) a blok ACUM prišli s vládou 8. júna. Otázka teraz znie, či je to rozhodnutie ústavného súdu správne, legitímne a legálne alebo je politicky motivované a skôr sa zdá, že je to ten druhý prípad.

V dôsledku tohto nariadenia súdu je v Moldavsku isté dvojvládie.

Akí sú v ňom hlavní hráči? Predpokladám, že je nejaký dôvod, prečo sa prekvapivú koaličnú dohodu podarilo dosiahnuť až na poslednú chvíľu.

Kľúčoví hráči sú tri politické strany a traja ich lídri. Je to strana socialistov (PSRM), ktorých de facto lídrom je prezident Igor Dodon ale de iure líderkou je Zinajda Greceanii. Potom je to demokratická strana (PDM), ktorej lídrom je Vladimir Plahotniuc, ktorá bola doteraz vládnou stranou. Posledným je blok ACUM, ktorý je novým aktérom a vzišiel z občianskych protestov a jej lídrami sú Maia Sandu a Andrej Nastase.

Tieto tri strany sa mali dohodnúť. Navonok ACUM aj socialisti hovorili, že s Plahotniucom sa rozprávať nebudú za žiadnych okolností. Pravda je, že minimálne Dodon s Plachotniucom vyjednával. Plahotniuc vypustil von kompromitujúcu videonahrávku, kde s ním Dodon sedí a okrem iného sa rozprávajú o tom, koľko dávali Rusi socialistom na chod strany. Rokovania tam teda boli a stroskotali. Potom sa stalo niečo, čo nečakal nikto – socialisti sa dohodli s ACUM. Prekvapivé je to preto, lebo ACUM je absolútne proeurópsky a socialisti sú úplne proruskí. Geopolitická karta išla do úzadia a spojili sa práve preto, aby odstavili Plahotniuca.

Je to tým, že sa demokratická strana zdiskreditoval?  

Áno, demokratická strana je pri moci už niekoľko rokov. Systém, ktorý vytvorila je veľmi korupčný a veľmi nestabilný. Všetky kľúčové pozície ovláda práve táto strana respektíve jej líder Vladimir Plahotniuc. Túto sobotu nový parlament prijal rezolúciu, v ktorej pomenoval Moldavsko ako captured state, čo by sme mohli preložiť ako unesený štát. Spočíva to v tom, že všetka politická a ekonomická moc je koncentrovaná u jedného človeka a jednej strany. Socialisti a ACUM sa spojili, aby ju odstavili od moci. Demokratická strana má však stále podporu ľudí, väčšinou v regiónoch a ľudí v štátnej správe.

Spojenectvo socialistov a ACUM malo byť tiež len dočasné a malo tiež smerovať k predčasným voľbám. O predčasných voľbách hovorí aj ústavný súd. V čom je rozdiel?

Ide o to, akým spôsobom sa k  predčasným voľbám dostať. Socialisti a ACUM hovoria, že sa musia zmeniť ľudia na kľúčových pozíciách – protikorupčný úrad, súdy, centrálna banka, centrálna volebná komisia a ľudia v nej. Aby voľby boli skutočne spravodlivé, slobodné a podľa medzinárodných štandardov. Majú strach z toho, že ak by Plahotniuc ostal pri moci, tak sa toto nestane. Existujú dôvodné podozrenia, pretože Plahotniuc vlastní niekoľko médií. Keď nový parlament v sobotu zasadal, tak najväčšia moldavská televízia, ktorá patrí Plahotniucovi, vysielala národné tance.

Aké scenáre ďalšieho vývoja pripadajú do úvahy. Generálny tajomník Rady Európy požiadal Benátsku komisiu o stanovisko k rozhodnutiu ústavného súdu.

Vidím dva scenáre. Buď sa Plahotniuc vzdá moci dobrovoľne alebo nie. Ak sa vzdá, tak to, čo povedal ústavný súd je neplatné a ACUM a socialisti prevedú krajinu k predčasným voľbám. Ak sa nevzdá dobrovoľne moci, čo je pravdepodobnejšie, tak tu môžu nastať rôzne problémy. Nevieme ako dlho bude pretrvávať dvojvládie, nevieme ku komu sa priklonia silové zložky alebo ako bude reagovať verejnosť. Druhá vec je, že v Moldavsku sa odohráva geopolitická súťaž. Nie je to len Rusko a EÚ ale sú to aj USA a čiastočne aj Turecko. Podľa mojich informácií to vyzerá tak, že EÚ, Rada Európy, OBSE, Spojené štáty ale aj Ruská federácia hovoria, že o tom, čo sa bude diať, by mali rozhodnúť legitímne zvolení zástupcovia, teda novozvolený parlament, nie ústavný súd. Aj domáca verejnosť aj vonkajšie sily sú skôr naklonené proti Plahotniucovi.

Moldavsko stratilo záujem o európsku integráciu

Nový moldavský prezident Igor Dodon vyhlásil, že dohody s EÚ sú pre jeho krajinu nevýhodné a možno ich odvolá.

Je možné, že sa  bude ako mediátor angažovať OBSE prípadne slovenské predsedníctvo v OBSE?

Ťažko povedať. OBSE malo dobré vyhlásenie, ale či bude potrebný mediátor a kto by ním mal byť je dnes veľmi ťažko povedať. Niektorí hovoria, že by to malo byť OBSE, ďalší hovoria že by to mala byť EÚ, prirovnávajú to k Macedónsku v roku 2015.

Nakoľko je Podnestersko téma v tejto kríze?

Naratív, ktorý používa Plahotniuc je, že Dodon je zapredanec, ktorý sa snaží o federalizáciu Moldavska s Podnesteskom. Časť pravdy je v tom, že Dodon veľmi často hral s kartou Podnesterska.  Na druhej strane neoficiálne vzťahy Plahotniuca s lídrom Podnesterska, ktorý nie je (Vadim) Krasnoselsky, ale (Viktor) Gušan, ktorý je biznismen a ovláda všetko, boli nadštandardné. Rokovania videli s Podnesterskom obaja. Teraz je Podnestersko karta na stole, o ktorej sa debatuje. Zatiaľ to vyzerá pokojne, lebo najväčšie riziko  – ruské sily, ktoré sa na tomto území nezákonne nachádzajú – sú v pokoji, nie sú v pohotovosti. To čo sa deje v Kišiňove na nich priamy dopad nemá.

Plahotniuc hrá kartou, že je jediný, ktorý dokáže s Podnesterskom pohnúť. Čiastočne sa to ukázalo na rokovaní vo formáte 5+2, kde došlo k istému progresu. Gušan a Plahotniuc sa vtedy dohodli a on to vzťahuje na seba. Túto kartu používa aj smerom von k EÚ a aj k Američanom, ale je otázne nakoľko mu to ešte vydrží.

Na čom sa ACUM podarilo vybudovať platformu? Vzťahy Moldavska s EÚ nie sú momentálne veľmi dobré.

Vzťahy s EÚ za zhoršili sa vlády demokratickej strany a to najmä kvôli tomu, že reformy v oblasti súdnictva, neprebiehali, ani reforma štátnej správy, sociálna situácia sa zhoršovala. Boli tam sprenevery peňazí a korupcia. ACUM vzniklo z verejného hnutia, ktoré sa sformovalo vtedy, keď sa v Moldavsku ukradla miliarda dolárov. Bola to obrovská kauza, ktorá dodnes nie ej úplne vyšetrená. Vtedy boli v krajine obrovské protesty v krajine, práve lídri ACUM ich vtedy viedli. Nepodarilo sa im však pretransformovať túto dynamiku na vládnu úroveň. Vtedy sa rozhodli, že keď to nejde z ulice musia urobiť politickú stranu. ACUM má tichú podporu väčšiny EÚ, lebo vyzerá byť o dosť dôveryhodnejší projekt ako strana Plahotniuca.

Venuje sa problematike (zamrznutých) konfliktov v Euroatlantickom a Eurázijskom priestore, OBSE, NATO, EU – CFSP, CSDP a EaP, Latinskej Amerike, klasickým a novým prístupom k bezpečnosti a rozvojovej pomoci. Je reprezentantom SFPA a SR v „OSCE Network of Think Tanks and Academic Institutions“.