Organizátor arménskych protestov: Zapojenie zahraničia sme nedovolili

Armen Grigoryan počas aprílovej demonštrácie. [aysor.am]

V exkluzívnom rozhovore pre EURACTIV Slovensko ARMEN GRIGORYAN hovorí o tom, ako sa z malých stretnutí jeho občianskeho hnutia v Jerevane stali masové celonárodné demonštrácie, ktoré donútili z čela štátu odstúpiť premiéra Sergsjana. Ten v Arménsku vládol od roku 2007.

Armen Grigoryan je občiansky aktivista a jeden z lídrov občianskej iniciatívy „Odmietame Serja“, ktorá stojí za organizáciou najväčších protestov v Arménsku. Od apríla sa demonštranti snažili zabrániť tomu, aby doterajší prezident Serj Sergsjan prebral úrad predsedu vlády.

Grigoryan sa podieľal na organizácii protestov aj v roku 2015, kedy vtedajší prezident inicioval ústavné zmeny. Vďaka nim sa posilnili právomoci premiéra a po skončení Sergsjanovho prezidentského mandátu mu novú pozíciu začiatkom apríla 2018 schválil aj miestny parlament.

EURACTIV sa s Armenom zhováral tri dni po tom, čo ho prepustili z cely predbežného zadržania. Spoločne s ďalšou desiatkou aktivistov, opozičných politikov a aj lídrom miestnej opozície Nikolom Pašinjanom boli zadržaní, keď odmietli ďalej so Sergsjanom rokovať. Ich zadržanie spustilo doteraz najväčšiu demonštráciu – 160 tisíc osôb. Kvôli tlaku z ulíc Sergsjan deň na to oznámil, že z postu premiéra odstupuje.

Arménsky premiér po masových protestoch odstúpil

Arménsky predseda vlády Serzh Sargsyan 23. apríla oznámil, že na svoj post rezignuje. Po tom, čo po desiatich rokoch pôsobenia ako prezident nastúpil na novovytvorenú funkciu hlavy exekutívy, prebiehali po celej krajine masové protesty.

Ako sa teraz, po prepustení, ale najmä úspechu vášho hnutia cítite?

Veľmi inšpirovaný. Moje zadržanie nebolo ťažké, akosi som vedel, že ma čoskoro prepustia. Veril som tiež, že tento boj vyhráme.

Čo sa vlastne stalo, že ste sa ocitli v policajných rukách?

Nový premiér (Sergsjan) zvolal rokovania a keďže som jeden z organizátorov protestov a považujem ho za klamára, odmietol som diskutovať. Preto ma ešte v ten deň zadržali spolu s ďalšími vedúcimi osobnosťami demonštrácií.

Celkovo sa k nám polícia správala s rešpektom, no úplne ma odstrihli od komunikácie s verejnosťou. Niekedy mi dokonca odmietali udeliť súhlas na kontaktovanie môjho právnika.

Základom boli ale vaše občianske aktivity. Ako sa z malého hnutia, ktoré pôvodne ironicky vyzývalo na príspevky na Sergsjanov dôchodok, zmenilo na celospoločenský fenomén, ktorý dokázal z postu dostať dlhoročného lídra Arménska?

Politické strany sú u nás aktívne a reprezentujú ich iniciatívy. Ako občianska spoločnosť sme ale založili vlastné iniciatívy. V určitom bode sme sa spojili a začali sa nazývať „Odmietame Serja“.

Na náš prvý protest začiatkom mája prišlo asi 150 ľudí, na ten ďalší asi 750. Keď sa k nám pridala iniciatíva „Môj krok“, ktorú vedie Nikola Pašinjan, koordinovali sme sedem tisícový dav demonštrantov, ktorý sa rozrástol na to, čo tu máme dnes.

Čo považujete za poslednú kvapku v aktivitách vlády, ktorá presvedčila ľudí vyjsť do ulíc?

On (Serj Sergsjan) sám bol tým, ktorý tohto „ducha“ popudil. Externá zadlženosť krajiny presiahla päť miliárd dolárov; viac ako milión obyvateľov žije v chudobe; nepôsobil dobre ani na zahraničnopolitickej scéne; dokonca privatizoval štátnu prezidentskú rezidenciu, aby v nej mohol ďalej žiť. Bolo to teda priveľa kvapiek, ktoré nakoniec vytvorili obrovský prúd vody.

Verejnosť presvedčilo aj niekoľko akcií občianskej spoločnosti. Raz sme sa v demonštrácii dostali do Jerevanskej štátnej univerzity a zvolávali študentov, aby sa k nám pridali. Iný deň sme šli do štátneho rozhlasu a požadovali, aby sme mohli prehovoriť k verejnosti. Aj keď nám riaditeľ rozhlasu hovoril, že v tom čase rádio aj tak nikto nepočúva, bolo to pre nás veľmi symbolické.

Polícia dokonca použila silu, čo nahnevalo ďalších. Najväčšia demonštrácia ale nasledovala, keď boli 22. apríla zadržaní lídri opozície a občianskej spoločnosti, teda asi 15 osôb. Na demonštráciu vtedy prišlo 160 tisíc osôb.

Arméni masovo protestujú proti zvoleniu doterajšieho prezidenta za premiéra

Približne šesťtisíc Arménov protestovalo 16. apríla proti snahe bývalého prezidenta Serzha Sargsyana stať sa novým premiérom. V potýčkach s políciou sa zranilo niekoľko ľudí.

Medzi spomínanými zadržanými ste boli aj vy a najväčšieho protestu ste sa preto nemohli zúčastniť. A práve táto demonštrácia vyvolala najsilnejšiu reakciu aj u vlády a premiér ohlásil odchod. Ako ste sa o tom dozvedeli?

Ráno, po tom, ako ma zadržali, ma dopravili pred špeciálnu vyšetrovaciu komisiu na vypočúvanie. Vtedy ma ako aktivistu ešte považovali za kriminálnika. Do večera sa ale postoj vyšetrovateľov úplne zmenil a sám so sa pre nich stal akýmsi hrdinom. Mal som vtedy pocit, že sa revolúcia v štátnych inštitúciách odohráva priamo pred mojimi očami.

O Sergsjanovom rozhodnutí som za dozvedel zo sociálnej siete. Môj právnik mi ho ukázal na telefóne. Mobil som si vzal, otočil som ho do tváre vyšetrovateľa a povedal som mu: „Počúvajte, už nepokračujte.“ Trvalo mu asi desať minút, kým si to overil z viacerých zdrojov, a potom bol ako vymenený.

Skutočne teraz Sergsjan odloží svoje politické ambície? Napríklad v strednej Európe vidíme, že mnohí lídri ostávajú v zákulisí. V Arménsku prebehli voľby len pred rokom. Neostane aj Sergsjan hrať prvé husle mimo viditeľnej politickej scény?

Bolo by to veľmi ťažké viesť krajinu z úzadia. Práve preto sa chcel silou mocou pri moci aj udržať. V Arménsku sú inštitúcie stále veľmi silné, nie je to u nás ako v Poľsku, kde nepotrebujete byť ich súčasťou.

Ľudia požadujú predčasné voľby. Žiadame vymenovanie dočasnej vlády, ktorú budú tvoriť zástupcovia ľudu. Základnými cieľmi tejto vlády bude zmena volebného zákona, transformácia ústrednej volebnej komisie a úprava zákona o politických stranách.

Ako realistický je tento scenár?

Sme si tým istí. Stále je v uliciach množstvo ľudí a v spoločnosti je obrovská nádej. Súčasná vláda nedokáže ich požiadavky splniť. Najsilnejšia osobnosť (Serzh Sargsyan) navyše odstúpila a tí ďalší nebudú schopní odolať tlaku plných ulíc.

V Arménsku a Azerbajdžane sa hrá o tróny

Víťazom prezidentských volieb v Azerbajdžane sa v stredu 11. apríla určite stane súčasná hlava štátu, Ilham Aliyev. Dôvodom skorších volieb sú však napäté vzťahy s Arménskom a ďalšími krajinami.

Stane sa Nikola Pašinjan novým premiérom?

Pravdepodobne áno, ale to teraz nie je dôležité. Najdôležitejšie je zorganizovať slobodné voľby. Našim cieľom je zaistiť, aby sa vytvorili fungujúce a demokratické inštitúcie. Stále existuje možnosť, že bude akákoľvek ďalšia vláda podobne skorumpovaná, my ale chceme zaistiť, aby inštitúcie demokratickú voľbu zaručili. Vieme, že nezmeníme úplne všetko od základov, no musíme zmeniť aspoň pravidlá hry.

Pašinjan sa už stretol s predstaviteľmi Európskej únie aj Ruska. Akú úlohu hrá zahraničie vo vašich protestoch?

Je veľmi dôležité zdôrazniť to, že naša revolúcia je jedine našou internou záležitosťou. Zapojenie žiadnych zahraničných hráčov sme nedovolili. Európska únia, Rusi, západ: všetci mali záujem, no zahraničnú agendu sa nám podarilo udržať mimo protestov.

Podľa niektorých prichádza odchodom Sergsjana o významného spojenca v ďalšej postkomunistickej krajine Vladimír Putin.

To si nemyslím. Som si ale istý, že keď sa staneme demokratickou krajinou, budeme mať lepšie vzťahy s Úniou, Ruskom, Francúzmi aj Američanmi.

Ostane partnerstvo s EÚ prioritou Arménska aj po tom, keď prebehne reforma, ktorú demonštranti požadujú?

Ostane, no nielen s EÚ. Naše zahraničné vzťahy sa zlepšia vo všeobecnosti, aj s Rusmi aj so západnými krajinami. Keď bude v Arménsku vládnuť demokratická vláda s občianskou podporou, bude omnoho jednoduchšie upevňovať naše vťahy, a to transparentne. Bude to akási komplementárna politika, pretože sme presvedčení, že medzinárodné spoločenstvo bude našim silným partnerom v procese demokratizácie.

Aká je agenda nasledujúcich dní?

V najbližších dňoch ostaneme v uliciach, pretože máme pocit, že nie všetci vládni predstavitelia chápu požiadavky verejnosti. Napríklad, Karapetyan (dočasne úradujúci premiér) celý týždeň tvrdí, že pri moci ostane.

Včerajšie (25. apríla) demonštrácie mu ale ukázali, že sme tu stále, nikam sme neodišli. V noci sa zvolal protest a už ráno boli ulice a cesty zabarikádované demonštrantami. Navyše, ostávame pokojní a mieroví, aj keď nás polícia napadne, nemstíme sa. Táto revolúcia funguje absolútne fantasticky.