Prezident združenia Ukrajincov, žijúcich v zahraničí: Svet nesmie okupáciu Krymu nikdy akceptovať

Eugene Czolij (vpravo uprostred) na stretnutí s ukrajinským prezidentom Petrom Porošenkom v roku 2016. [UWC]

„Cieľom ruskej dezinformačnej kampane je presvedčiť Ukrajincov, ako aj západné demokracie, že Ukrajina je zlyhávajúcim štátom,“ hovorí Eugene CZOLIJ, prezident organizácie, zastupujúcej 20 miliónovú komunitu Ukrajincov, žijúcu v 53 krajinách.

Ukrajinský svetový kongres (UWC) je medzinárodná organizácia, koordinujúca združenia ukrajinských komunít a diaspory, žijúcej mimo Ukrajiny v 53 krajinách. Eugene Czolij je jej prezidentom od roku 2008.

Akým spôsobom Ukrajinský svetový kongres organizuje 20 miliónovú komunitu Ukrajincov, ktorí žijú mimo Ukrajiny?

Zastupujeme záujmy ukrajinského ľudu na celom svete. Naše úsilie sa sústreďuje najmä na podporu solidarity. V minulom roku sme si pripomenuli 50. výročie našej organizácie. Prvých 24 rokov sa UWC venovalo najmä pomoci Ukrajine pri znovunadobudnutí svojej nezávislosť. Ďalších 26 rokov po vyhlásení nezávislosti Ukrajiny v roku 1991 bolo zameraných na pomoc Ukrajine vybudovať silnú, modernú, európsku, reformovanú krajinu.

Na základe Memoranda o spolupráci pracuje UWC spoločne s ukrajinskou vládou na otázkach vzdelávania, kultúry, športu a mládeže. Medzi prioritné oblasti, ktoré dnes diktuje súčasný stav, patrí prekonávanie ruskej hybridnej agresie, snaha o zastavenie okupácie Krymu Ruskou federáciou, podpora procesov európskej a euroatlantickej integrácie a zapojenie medzinárodného spoločenstva do podpory reforiem na Ukrajine a poskytovania humanitárnej pomoci.

Začnime domácou politikou. Ako Ukrajinci, žijúci v zahraničí, vnímajú prebiehajúce reformy v krajine?

Je zrejmé, že toho ešte treba urobiť oveľa viac. Zároveň však veríme, že Ukrajina sa od EuroMaidanu a Revolúcie dôstojnosti pravdepodobne reformovala viac, ako v prvých dvadsiatich rokoch svojej nezávislosti.

Pri pohľade na rok 2017 by bolo ťažké nájsť ďalšiu krajinu, ktorá implementovala taký počet reforiem v toľkých oblastiach, ako Ukrajina v jednom roku, a to za veľmi náročných okolností. Tie zahŕňali nezákonnú okupáciu Krymu, ako aj vojenskú agresiu Ruskej federácie vo východnej Ukrajine. Za týchto okolností sú reformy, ktoré boli implementované, úžasné.

Ivan Mikloš: Ukrajine sme pomohli s reformami, smeruje k fungujúcej ekonomike

Za takmer štyri roky sa urobilo viac ako za predchádzajúcich vyše dvadsať rokov, hovorí hlavný ekonomický poradca ukrajinského premiéra.

Existujú isté naliehavé kroky, ktoré by mala ukrajinská vláda podniknúť čo najskôr?

Ľudia chcú vidieť potrestaných tých, ktorí počas EuroMaidanu porušili zákon alebo zapríčinili vraždy počas revolúcie. Ukrajinci chcú tiež za mrežami vidieť mnoho skorumpovaných úradníkov.

Ukrajina už zaviedla veľa dôležitých opatrení a reforiem, vrátane vytvorenia protikorupčnej agentúry a vymenovania prokurátora na riešenie týchto otázok. Zostáva ešte potreba vytvoriť protikorupčný súd, ktorý vypočuje prípady prostredníctvom kompetentných, nezávislých sudcov. Ľudia totiž čakajú na hmatateľné výsledky práve v korupčných prípadoch.

Ukrajina ale úspešne pokračuje v reformách, najmä v oblastiach vzdelávania a zdravotnej starostlivosti, dôchodkov aj protikorupčného súdu a ja sám som pre to optimista.

Ukrajinci považujú vojnu na východe za „dočasnú ruskú okupáciu“

Legislatíva ukrajinského parlamentu vymedzuje pretrvávajúce násilie medzi ukrajinskými silami a Ruskom podporovanými povstalcami. Prichádza po takmer štyroch rokoch bojov, ktoré si vyžiadali viac ako 10 tisíc životov.

Kroky Ruska, okupácia Krymu aj vojna na východe krajiny boli pre Ukrajincov, ale aj medzinárodnú komunitu šokom a určite prekvapila aj Ukrajincov, žijúcich v zahraničí.

Sú znepokojení. Nejde len o to, že sme dnes svedkami niečoho, čo bolo v Európe nepredstaviteľné pred piatimi rokmi. Toto porušenie základnej zásady územnej celistvosti štátov ohrozuje mier, stabilitu a bezpečnosť v celej Európe aj vo svete.

Na základe správ, ktoré máme z Krymu, ide o mimoriadne znepokojujúce skutočnosti, ktoré súvisia nielen s porušením územnej celistvosti. Na Kryme pretrváva porušovanie ľudských práv. Existujú správy o nepríjemnej rusifikácii.

Pred inváziou pôsobilo na polostrove 600 škôl s ukrajinským vyučovacím jazykom. Dnes tam neostala ani jedna. Predtým na Kryme školy navštevovalo 13,5 tisíc ukrajinských študentov. Teraz ich môže byť do 350.

Ak chcú ľudia pôsobiť na pracovnom trhu, nájsť si prácu alebo využívať zdravotnú starostlivosť, musia prijať ruský pas. Každý, kto sa postaví proti ruským okupačným silám alebo sa proti nezákonnému pripojeniu Krymu vysloví, môže očakávať obzvlášť brutálne dôsledky.

Kyjev žiada Úniu, aby neuznala ruské prezidentské voľby na Kryme

Ukrajinský prezident Petro Porošenko vyzval členské krajiny Európskej únie, aby neuznali výsledky ruských prezidentských volieb na území Krymského polostrova.

Ako hodnotíte reakcie a súčasné aktivity Európy a Západu v tejto súvislosti? Robí Európska únia v otázke okupácie Krymu a pokračujúcemu konfliktu vo východnej Ukrajine dostatok?

Ak chceme Krym opäť vidieť pod ukrajinskou kontrolou, musí medzinárodné spoločenstvo konať zodpovedajúcim spôsobom. Najdôležitejšie je, aby nikdy neuznalo nezákonnú okupáciu Krymu Ruskou federáciou.

Navyše, Západ zachováva dôležité uplatňovanie sankcií voči Ruskej federácii, v reakcii na hybridnú agresiu Ruska na východe Ukrajiny. Tieto sankcie musia byť nielen zachované, ale naďalej posilňované, až kým Rusi nesplnia svoje záväzky, vyplývajúce z Minskských dohôd, kým nestiahnu svoje jednotky z východnej Ukrajiny a kým nezrušia okupáciu Krymu.

Únia predlžuje sankcie voči Krymu aj Rusku

Podľa Kremľa sú sankcie škodlivé aj pre samotné krajiny EÚ.

V tejto fáze je veľmi dôležité, aby OSN vo východnej Ukrajine zriadila mierovú misiu a aby OBSE vyslala monitorovaciu misiu na Krym. Samozrejme, žiadna medzinárodná organizácia nesmie v súčasnosti na Krym vstúpiť. To by ale OBSE nemalo brániť v tom, aby monitorovala situáciu na diaľku. Ľudia, ktorí prekračujú hranice, môžu byť vypočutí a situácia sa dá posúdiť aj takýmto spôsobom.

Medzinárodné organizácie, ktoré pracujú na ochrane ľudských práv, by mali tento typ monitorovania praktizovať a neustále tlačiť na Ruskú federáciu, aby im umožnila na Krym vstúpiť a situáciu mohli sledovať priamo.

Zdá sa ale, že Rusi sa pre Európu stali zdrojom „dôležitejších“ problémov, najmä v súvislosti s hybridnou agresiou a šírením dezinformácií, ktoré ste spomínali. Existujú konkrétne dezinformácie, ktoré z vášho pohľadu Rusko o Ukrajine rozširuje?

Často citujem štatistické údaje zástupcu námestníka ministra zahraničných vecí Spojených štátov, Benjamina Ziffa. Ten ešte pred podvýborom amerického senátu pre zahraničné vzťahy v roku 2015 vyhlásil, že ruská dezinformačná kampaň stojí ročne 1,4 miliardy dolárov, zasahuje 600 miliónov ľudí v 130 krajinách v 30 jazykoch.

Existuje konkrétna, jednoduchá agenda, ktorej cieľom je dosiahnuť rozšírenie dezinformácií aj o Ukrajine. Cieľom je presvedčiť Ukrajincov, ako aj západné demokracie, že Ukrajina je zlyhávajúcim štátom.

Aký druh odhaľovania propagandy a dezinformácií môžete z vašej pozície robiť?

Predstavujeme fakty a zabezpečujeme, aby sa oči pozorovateľov zameriavali na skutočnú situáciu. Niektorí ľudia to nazývajú podpora dobrého imidžu Ukrajiny, ja hovorím, že ide o skutočné fakty. Keď sú skutočnosti správne pochopené, mnohí vidia, že Ukrajina je krajinou, ktorá sa reformuje a modernizuje.

Maďarsko žiada Úniu prehodnotiť asociačnú dohodu s Ukrajinou

K prehodnoteniu dohody o pridružení môže prísť už v pondelok. Dôvodom je zákon o vzdelávaní, ktorý vo viacerých krajinách vyvolal obavy o práva menšín.

Počas návštevy Slovenska ste sa mali možnosť stretnúť aj s predstaviteľmi ukrajinskej menšiny. Ako sa žije ukrajinskej komunite na Slovensku?

Keď som sa ich zástupcov pýtal, či majú zo života na Slovensku nejaké obavy, povedali, že žiadny bezprostredný strach nemajú. Tvrdili, že sa cítia integrovaní a dobre prijatí.

Kultúrna blízkosť a mnohokrát aj požadované technické vzdelanie či prax v informačných technológiách je výhodou aj pre slovenský pracovný trh.

V IT oblasti sa Ukrajina vyznačuje najvýraznejšou pozíciou a disponuje množstvom vzdelaných odborníkov, po ktorých je v rámci vládnych aj súkromných podnikateľských odvetví významný dopyt. Odborníci, ktorí opúšťajú Ukrajinu, budú môcť vždy nájsť príležitosť v ktorejkoľvek krajine, vrátane Slovenska.

Diskutovali ste aj o ďalších témach, spoločných pre Ukrajinu a Slovensko?

Počas môjho stretnutia s vládnymi orgánmi na Slovensku sme diskutovali aj o projekte Nord Stream II, s ktorým Slovensko, rovnako ako UWC, naďalej nesúhlasí. Tento konkrétny projekt predstavuje hrozbu pre energetickú bezpečnosť a stabilitu v Európe. Naše posolstvo bolo preto dobre prijate a sme radi,  že na Slovensku máme naozaj silného partnera.