Arménsky premiér po masových protestoch odstúpil

Demonštranti dva týždne požadovali odchod doterajšieho prezidenta a nového premiéra Serzha Sargsyana. [EPA-EFE/Hayk Baghdasaryan]

Arménsky predseda vlády Serzh Sargsyan v pondelok (23. apríla) oznámil, že na svoj post rezignuje. Podľa jeho slov tak urobí pre to, aby v post sovietskej republike udržal mier. Od začiatku apríla, kedy po desiatich rokoch pôsobenia ako prezident nastúpil na novovytvorenú funkciu hlavy exekutívy, prebiehali po celej krajine masové protesty.

Sargsyan, blízky spojenec ruského prezidenta Vladimira Putina, pôsobil ako hlava štátu v krajine celú dekádu. Na začiatku apríla, kedy jeho funkčné obdobie skončilo, hlasoval miestny parlament o jeho novej funkcii premiéra. Predsedom vlády s výrazne posilnenými právomocami sa stal 17. apríla.

Doterajší prezident podľahol celospoločenskému tlaku, keď sa po víkende na stranu demonštrantov v Jerevane pridali aj neozbrojení arménski vojaci. Protesty vypukli po celej krajine krátko po parlamentnom hlasovaní 13. apríla.

Študent na čele protestov

„V súčasnej situácii existuje niekoľko riešení, no nevyberiem si ani jedno z nich. Nie je to môj štýl. Opúšťam vedenie krajiny a post predsedu vlády Arménska,“ oznámil vo vyhlásení Serzh Sargsyan.

Kým doteraz bola funkcia premiéra obmedzená silnou pozíciou prezidenta, po skončení Sargsyanovho mandátu sa z jeho vlastnej iniciatívy mali právomoci predsedu vlády výrazne posilniť. Vďaka nemu sa v roku 2015 modifikovala aj ústava krajiny. Sargsyan už na post prezidenta po dvoch volebných obdobiach kandidovať nemohol, no post premiéra si nakoniec zaručil.

V Arménsku a Azerbajdžane sa hrá o tróny

Víťazom prezidentských volieb v Azerbajdžane sa v stredu 11. apríla určite stane súčasná hlava štátu, Ilham Aliyev. Dôvodom skorších volieb sú však napäté vzťahy s Arménskom a ďalšími krajinami.

Masové protesty vedené najmä študentami a mladými prebiehali už vyše dvoch týždňov. V nedeľu sa nový premiér stretol s lídrom opozície Nikolom Pashinyanom, pričom mali o podmienkach ústupkov rokovať spoločne. Pashinyan však stretnutie rýchlo opustil a bol následne spolu s ďalšími dvoma opozičnými lídrami zadržaný policajnými jednotkami.

Polícia cez víkend zadržala ďalších približne 200 demonštrantov, čo vyvolalo rozhorčenie aj Európskej únie.

„Právo na slobodu zhromažďovania mierovým spôsobom a v súlade so zákonom je univerzálnym a základným právom všetkých. Európska únia očakáva, že arménske orgány budú toto právo plne rešpektovať a uplatňovať ho (…) v súlade s medzinárodnými záväzkami Arménska,“ uviedla hovorkyňa šéfky európskej diplomacie, Maja Kocijancicová.

Arméni masovo protestujú proti zvoleniu doterajšieho prezidenta za premiéra

Približne šesťtisíc Arménov protestovalo 16. apríla proti snahe bývalého prezidenta Serzha Sargsyana stať sa novým premiérom. V potýčkach s políciou sa zranilo niekoľko ľudí.

Pád ďalšieho spojenca Moskvy?

Po Sargsyanovom ohlásení odchodu sa Námestie republiky v Jerevane zaplnilo tisíckami ďalších Arménov. Zadržaných opozičných politikov aj demonštrantov polícia prepustila.

Demonštranti považujú odstúpenie Sargsyana za víťazstvo arménskeho ľudu, je však otázne, kto moc v krajine prevezme. Opozícia doteraz pôsobila nesystematicky a mládež, prítomná v uliciach, nemá v národnom parlamente plnom veteránov z vojny v Národnom Karabachu silné zastúpenie.

105-členný parlament, ktorý v novom zložení pôsobí od apríla minulého roka, tvorí vo veľkej väčšine Sargsyanova Republikánska strana (HHK). So 140-tisícovou členskou základňou je najväčšou arménskou stranou, pričom je kritikmi najčastejšie spájaná s oligarchami.

Koaličným partnerom HHK je od roku 2016 Arménska revolučná federácia (HYD), ktorá po zmene ústavy podporila aj Sargsyanovu nomináciu. Ten sa tešil intenzívnej podpore aj z Kremľa. Jeho úplným odchodom by tak ruský prezident Vladimír Putin mohol prísť o spojenca v ďalšej z post-sovietskych republík.

Najbližšie parlamentné voľby by mali krajinu oficiálne čakať až v roku 2022. Mnohí demonštranti však už teraz žiadajú predčasné voľby.

Analytici tvrdia, že sám Sargsyan o post premiéra pôvodne nemal záujem a politiku chcel riadiť len zo zákulisia. Vhodný nástupca sa však neobjavil. Skúškou pre demonštrantov teraz bude, či akceptujú len kozmetické úpravy vo vláde a na pozícii premiéra tak, ako sa to udialo v iných krajinách s demokraticky zvolenou exekutívou, a či doterajší prezident skutočne ostane vedúcou osobnosťou v pozadí.

Karen Karapetyan, ktorý pôsobil ako premiér do Sargsyanovho zvolenia v apríli, bol nateraz opätovne poverený viesť arménsku vládu.