Bieloruský vodca Alexander Lukašenko sa snaží prísť na to, ako sa vysporiadať s novými hĺbkovými kontrolami tovaru na spoločnej hranici s Poľskom. Varšava ich iniciovala v snahe obmedziť pašovanie z Bieloruska, čo však autoritársku krajinu môže pripraviť o značné príjmy. Nespokojnosť so situáciou rastie aj v Pekingu.
Poľsko sa rozhodlo klepnúť po prstoch svojmu autoritárskemu susedovi. Každá zásielka tovaru, ktorá doň z Bieloruska dorazí, bude odteraz vystavená podrobnej kontrole. Varšava chce novými opatreniami obmedziť pašovanie tovaru, ktorý sa do krajiny dostáva cez jej najväčší železničný priechod a Minsku generuje značné finančné príjmy.
Nové poľské plány uviedli Lukašenkov režim rýchlo do pozoru, informoval v stredu (3. júla) poľský portál Dziennik Gazeta Prawna (DGP).
„Podľa našich vedomostí Lukašenko zvolal dve uzavreté zasadnutia vlády a jedno zasadnutie Bezpečnostnej rady,“ povedal pre DGP bývalý bieloruský veľvyslanec v Poľsku, v súčasnosti opozičný aktivista Pavel Latuška.
Ak by si tento postup osvojili aj Litva a Lotyšsko, podľa Latušku by to prakticky viedlo k zablokovaniu toku tovaru medzi Bieloruskom a EÚ. Na izolovanú krajinu by to malo vážne hospodárske dôsledky, čoho si je Lukašenko vedomý.
Aby toho nebolo málo, na vládu v Minsku už tlačí aj Čína, keďže prísne kontroly na poľsko-bieloruskej hranici by spomalili aj prepravu tovaru z Ďalekého východu do Únie. Podľa Latušku Peking už dvakrát požiadal Lukašenka, aby mu situáciu na poľskej hranici vysvetlil.
Hraničné kontroly by znamenali veľké straty aj pre Lukašenka osobne. Podľa bývalého diplomata Latušku si bieloruský vodca „vytvoril štátom chránený obchod s pašovaním tabaku a alkoholu v hodnote desiatok miliónov eur, ktorý mu ide priamo do vrecka“.
Pri migrácii je Lukašenko neoblomný
Poľsko od roku 2021 čelí vážnemu migračnému tlaku na svojej východnej hranici, čo Varšava aj Brusel považujú za súčasť hybridných aktivít Minsku a Kremľa.
Poľsko a pobaltské štáty minulý týždeň vyzvali Európsku úniu, aby vytvorila spoločne financovanú pozemnú obrannú líniu na východnej hranici Európy. Táto iniciatíva by podľa nich posilnila obranu a bezpečnosť regiónu pred potenciálnymi hrozbami, ako sú dezinformácie, kyberútoky, hospodársky tlak a pretláčanie migrantov cez hranice.
Plánovanie a realizácia by sa podľa Poľska a pobaltských krajín mali uskutočňovať v spolupráci s NATO a jeho vojenskými požiadavkami. Lídri EÚ však naďalej nie sú jednotní v názore na to, ako takéto projekty financovať.
Čína oficiálne navrhla, aby sa Varšava a Minsk pokúsili vyriešiť otázku migrácie prostredníctvom bilaterálnych rozhovorov. Ich realizovanie je však veľmi nepravdepodobné, keďže vzťahy medzi oboma krajinami sú na bode mrazu.
Lukašenko v utorok oznámil, že neustúpi a nebude držať migrantov ďalej od hraníc EÚ. „Nemám v úmysle nariadiť pohraničnej stráži a ďalším civilistom, aby chránili Európsku úniu na poľsko-bieloruských hraniciach,“ povedal podľa ruskej televízie NTV.
„Uviazali ste nám slučku (sankcií) okolo krku a stále nás nútite, aby sme vás chránili pred týmito nešťastníkmi,“ odkázal Európskej únii na margo nelegálnych migrantov.
Sankcie za krvavé potlačenie protestov
Brusel začal uvaľovať sankcie na Minsk po tom, ako Lukašenkov režim brutálne potlačil protesty proti prezidentským voľbám v roku 2020, ktoré boli podľa nezávislých pozorovateľov zmanipulované. Vo väzení skončili desiatky významných predstaviteľov opozície a Lukašenkova vyzývateľka Sviatlana Cichanovská bola donútená ujsť z krajiny.
Ďalšie sankcie pokračovali pre následnú kolaboráciu s Ruskom, ktoré 24. februára 2022 napadlo susednú Ukrajinu aj z bieloruského územia. Lukašenko odvtedy pomáha ruskej agresii rôznymi spôsobmi. Z Bieloruska napríklad štartujú lietadlá a rakety bombardujúce ukrajinské mestá a ruským vojakom pomáha aj so zásobovaním.
Pred zavedením sankcií Bielorusko a EÚ spolupracovali v boji proti nelegálnej migrácii, ale situácia sa zmenila, zhodnotil Lukašenko s tým, že povinnosťou jeho vlády je „chrániť bieloruský ľud“.
Political trials & arrests continue without a break in #Belarus. Human rights defenders at @viasna96 have just recognized eight more political prisoners. On Monday, 20 individuals were sentenced in absentia. Repression doesn't stop for a day & we won't stop our fight for freedom. pic.twitter.com/eeNvhJQfXl
— Sviatlana Tsikhanouskaya (@Tsihanouskaya) July 3, 2024
Zdá sa však, že sankcie skutočne fungujú, uviedol denník DG, pričom poukázal na vyhlásenie nečakanej čiastočnej amnestie. Lukašenko v utorok (2. júla) povedal, že niektorých politických väzňov s vážnymi chorobami možno prepustí na slobodu.
Počet amnestovaných väzňov nie je jasný, opozičná líderka Cichanovská však upozornila, že ide o „prvý prípad prepustenia niektorých politických väzňov v Bielorusku“. Tamojšia ľudskoprávna organizácia Viasna (v preklade Jar) odhaduje, že v krajine je viac ako 1 400 politických väzňov.