Budovanie mostov európsko-ruskej spolupráce? Keď prídu problémy, mosty padajú prvé

Panel Rusko a EÚ: Realita a vyhliadka vzájomných vzťahov. [Štefan Bako]

Cesta spolupráce medzi Moskvou a Bruselom vedie cez Kyjev. Bez riešenia na Ukrajine sa vzťahy nezlepšia a európske sankcie preto musia pokračovať, hovoria experti.

„Európsko-ruské vzťahy sú dôležitým komponentom mieru a stability v Európe,“ uviedol na úvod diskusie Rusko a Európska únia: Realita a vyhliadka vzájomných vzťahov europoslanec Eduard Kukan. Pripomenul ale, že bez snahy ruskej strany napĺňať Minské dohody, ktoré platia vyše tri roky, ako aj bez snahy ukončiť sponzorovanie dezinformačných kampaní a nepriateľských aktivít, sa dnešné napäté vzťahy nezlepšia.

Slovenský europoslanec pripomína, že stále existujú oblasti, v ktorých Rusko a Európska únia „môžu a vedia“ spolupracovať. Patria medzi ne dohoda o nukleárnych zbraniach Iránu, dvoj-štátne riešenie izraelsko-palestínskeho konfliktu, či dodržiavanie Parížskych klimatických dohôd.

„Toto sú však limity dialógu, ktorý momentálne môžeme mať,“ dodáva Kukan.

Sankcie nemožno podceňovať, ale ani preceňovať.

Podľa Alexandra Dulebu, riaditeľa Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku je pohľad na európske sankcie voči Rusku zasadený často do jedného z dvoch extrémov: buď sa preceňujú, alebo úplne podceňujú.

V súčasnosti má Únia podľa odborníka zavedenú minimalistickú verziu sankcií. Tie platia od roku 2014 a po niekoľkonásobnom predlžovaní a rozširovaní sa o ich osude bude opäť v Únii diskutovať na budúci rok. V súčasnosti predstavujú zmrazenie aktív a víz pre 155 osôb a 44 entít, limitovanie prístupu ku kapitálovému trhu pre štátne finančné inštitúcie a limitovanie prístupu k citlivým technológiám v ropnom a zbrojnom priemysle.

Ekonomické sankcie, ktoré obmedzujú investície do ruských spoločností, nemajú vplyv na bežný život v krajine okamžite, no ich sila sa môže preukázať v priebehu desiatich až 15 rokov, tvrdí Duleba. Zákaz obchodovania s tovarmi zbrojného priemyslu a tovarmi s možnosťou využitia v tomto priemysle rovnako „nie je pre ruskú ekonomiku dramatické“, vysvetľuje odborník na Rusko.

Najzásadnejšie sú podľa Dulebu finančné sankcie.

Viac ako polovica príjmu krajiny závisí od vývozu plynu a ropy a vzhľadom na ich nízku cenu na trhu s komoditami ruská ekonomika trpí. Ruské spoločnosti si aj preto za posledných 15 rokov požičali od západných bánk viac ako 500 miliárd amerických dolárov a „svoj dlh musia teraz jednouchou splatiť“, hovorí Duleba. „Na to ale potrebujú prístup ku krátkodobému financovaniu.“

Režisér Oleg Sencov dostane od europarlamentu Sacharovovu cenu, nominoval ho Eduard Kukan

Konferencia predsedov Európskeho parlamentu dnes rozhodla o udelení Sacharovovej ceny za slobodu myslenia ukrajinskému režisérovi Olegovi Sencovovi. Jeho nomináciu na návrh poslanca Eduarda Kukana a jeho politickej strany EĽS dnes podporili predsedovia strán v Európskom parlamente.

Kvôli finančným obmedzeniam Rusi nemôžu využívať krátkodobé financovanie cez západné banky, a preto „zdarne zalobovali u ruskej vlády a začali využívať ruské rezervné fondy“.

Mikrofinančná stabilita a hotovosť, ktorú má ruská vláda k dispozícii, sú aj preto obmedzené. Zatvorený bol fond, založený v roku 2008, ktorý mal vyrovnávať fluktuáciu cien ropy, nakoľko bol úplne vyčerpaný. Od začiatku roka bol potom pripojený na fond národného zabezpečenia. Ten okrem iného plánoval prezident využívať aj na vytváranie štátom riadených monopolov, vytvorených  na príklade gigantu Gazprom v rôznych priemyselných oblastiach krajiny.

„Plán bol vytvoriť šesť či sedem Gazpromov,“ hovorí Duleba.

Zjednotený fond sa od začiatku roka využívajú na vyrovnávanie príjmov do štátneho rozpočtu a dôchodkového systému, ktorý len v minulom roku vytvoril deficit dve miliardy amerických dolárov. Spoločnosti z neho teraz získavajú peniaze na splácanie svojich dlhov a obmedzujú jeho pôvodný zámer podporovať investície do ekonomiky.

„Pre mňa je to dôkaz, že sankcie zaberajú a pre Rusko sú aj bolestivé,“ hovorí Duleba.

Cesta k lepším vzťahom vedie cez Kyjev

„Cesta k lepším vzťahom medzi Bruselom a Moskvou vedie cez Kyjev,“ hovorí politická riaditeľka konzultačnej spoločnosti Rasmussen Global, Jana Kobzová. Práve na Ukrajine bol totiž „tento vzťah prelomený“.

„S Ruskom nezdieľame rovnakú knihu pravidiel a dovtedy, kým sa na nej nezhodneme, môžeme mať možno debatu o Sýrii, či Iráne, ale nikdy nebudeme mať rozsiahlejšiu debatu, ktorá by bola obojstranne výhodná a priniesla skutočné zlepšenie vzťahov medzi Bruselom a Moskvou,“ tvrdí analytička.

Putin, Merkelová, Erdoğan a Macron: Zjednotení v otázke Sýrie?

Podľa štvorice lídrov je jedinou možnosťou v sýrskej občianskej vojne politické riešenie. V rozsiahlom vyhlásení po stretnutí žiadajú postup v príprave novej sýrskej ústavy a odmietajú akékoľvek snahy o delenie krajiny.

Podľa Kobzovej je potrebná citlivejšia, kreatívnejšia ale najmä účinnejšia diplomacia. „Doteraz sme mali 97 kôl rokovaní, ktoré nepriniesli nič substantívne,“ tvrdí a dodáva, že Rusko napriek dohodám pokračuje v podporovaní separatistov na Ukrajine, pripravuje voľby na Donbase, ktorú sú „nelegálne a úplne v rozpore s dohodami z Minsku“, a v neposlednom rade narúša ukrajinský prístup k Azovskému moru.

Analytička a odborníčka na východnú Európu hovorí, že neexistuje jediné „zlaté riešenie“ konfliktu, no Brusel môže v každom prípade robiť viac aj na vlastnej strane. Základom má byť rozširovanie zdrojov a budovanie odolnosti.

Ukrajina sa na budúci rok ocitne v citlivých časov, nakoľko v roku 2019 prebehnú v krajine voľby prezidenta aj parlamentu. Jana Kobzová pripomína, že napätie narastá pri Azovskom mori a rovnako sa už čoskoro dozvieme, ako veľmi ovplyvní ruskú politiku odtrhnutie Moskovskej ortodoxnej cirkvi od patriarchu Konaštantínopola pre konflikt s Kyjevom.

„Všetky tieto faktory vplývajú na Ukrajinu a robia ju zraniteľnejšou so sklonom k tomu, aby sa dala ľahko ovplyvniť. Naša reakcia bude preto veľmi dôležitá,“ hovorí Kobzová.

Porošenko navrhuje členom Únie patronát nad vojnou zničenými obcami Donbasu

Ukrajinský prezident Petro Porošenko navrhuje, aby ukrajinskí diplomati v krajinách svojho pôsobenia lobovali za poskytnutie financií na obnovu vojnou zničeného Donbasu.

Kobzová odporúča tri spôsoby, ako môže EÚ Ukrajinu v tejto situácii podporiť. V prvom rade odporúča neustále rozširovanie poznatkov a vnímania o tom, čo sa na Ukrajine deje. Hoci EÚ aj OSCE už majú na Ukrajine misie, ich ďalšia podpora je nevyhnutná. Podľa analytičky nemožno zabúdať ani na nepokojné pobrežie Azovského mora a zvážiť rozšírenie pozorovateľských aktivít aj v tejto oblasti.

Vzhľadom na riziko ovplyvňovania volieb je v druhom rade potrebné zabezpečiť, aby boli budúcoročné voľby čisté, transparentné a demokratické. Európska únia a členské krajiny môžu napríklad poskytnúť svoje zaužívané systémy, navrhuje Kobzová.

Do tretice analytička nabáda, aby predstavitelia Únie poskytli Ukrajine dostatočnú podporu v oblasti transformácie. Krajine by tak bolo umožnené pokračovať v reformách, ktoré sa v ostatnom období naštartovali, a ktoré pomohli posunúť krajinu omnoho výraznejšie, ako kedykoľvek predtým.

Budovanie mostov je nedôveryhodné

Slovenská republika má v postoji voči Rusku jasnú politiku, niektorí vrcholní predstavitelia však svojimi výrokmi túto jednoznačnosť podkopávajú, zhodli sa experti v paneli.

„Nemyslím, že je na dlhých chodbách Európskeho parlamentu cítiť to, ako sa niektorí predstavitelia Slovenska vyjadrujú o Rusku,“ hovorí europoslanec Eduard Kukan. „Nemali by sme však podobné výroky podceňovať a nechať si ich prerásť cez hlavu,“ dodáva.

Téma sankcií bola podľa neho na Slovensku „ukradnutá idealistickým vnímaním niektorých miestnych politikov“. Slovenskí politici navyše nie sú „dostatočne počuteľní v snahe protirečiť podobným nebezpečným eskapádam, aké používa predseda slovenskej národnej rady,“ prízvukuje europoslanec.

Niektorí predstavitelia slovenského parlamentu, ale aj niektorí talianski či rakúski politici tvrdia, že diskusiou s ruskými politikmi, či osobnosťami, ktoré priamo figurujú na európskych sankčných zoznamoch, sa snažia vytvárať most medzi Úniou a Ruskom. Eduard Kukan oponuje a hovorí, že sám už dlhú dobu neverí „na filozofiu mostov“.

„Keď dôjde na problémy, mosty sú prvé, ktoré explodujú,“ pripomína.

Lajčák: So statusmi a selfie Andreja Danka nemôžem súhlasiť

Minister zahraničia Miroslav Lajčák sa vyhranil voči aktivitám predsedu Národnej rady, ktoré podľa neho vybočujú zo zahraničnopolitickej orientácie Slovenska.

Miroslav Lajčák nevnímal dobre ani retweet Shootyho karikatúry na oficiálnom twitterovom účte nemeckého veľvyslanca na Slovensku Joachima Bleickera, o ktorom …

Napriek politickým výrokom sankcie voči Rusku nie sú európskou stratégiou, ale skôr politickým nástrojom, tvrdí europoslanec za Európsku ľudovú stranu. Podľa Michala Slivoviča, riaditeľa tretieho teritoriálneho oddelenia Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí, pod ktorý spadá aj Rusko a východná Európa, sankcie rovnakým spôsobom vníma aj Slovensko.

„Rusko bolo v minulosti strategickým partnerom Európskej únie, dnes sa stalo strategickou dilemou,“ hovorí.

„Politika ministerstva zahraničných vecí je jasná“ a Slovensko ostáva partnerom Európskej únie aj v tejto oblasti, tvrdí Slivovič.