Eurokomisia predstavila dlhodobé ciele pre krajiny Východného partnerstva

Eurokomisár pre susedstvo a rozšírenie Olivér Várhelyi. [EFE-EPA/Malton Dibra]

Lepší obchod, hlbšia hospodárska integrácia aj posilňovanie demokracie a odolnosti klímy v šiestich krajinách za východnou hranicou Únie. Na tieto priority sa chce zamerať eurokomisia po roku 2020.

Európska komisia a vysoký predstaviteľ EÚ pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell v stredu (18. marca) predložili návrh dlhodobých politických cieľov Východného partnerstva na obdobie po roku 2020.

Tieto ciele sú zamerané na zintenzívnenie obchodu, posilnenie vzájomných prepojení a prehĺbenie hospodárskej integrácie s Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou.

Eurokomisia sa tiež snaží posilniť demokratické inštitúcie, právny štát, zvyšovanie odolnosti životného prostredia a odolnosti proti zmenám klímy, podporiť digitálnu transformáciu a presadzovať spravodlivú a inkluzívnu spoločnosť v skupine šiestich východoeurópskych susedov.

Poradkyňa prezidentky: Špeciálny status Donbasu nemôže obmedziť euroatlantickú integráciu Ukrajiny

Hoci z parížskeho stretnutia Normandskej štvorky podľa Jany Kobzovej nevzišli prekvapenia, veci, na ktorých sa lídri dohodli, sú výnimočné a dôležité najmä pre ľudí, ktorí vo východnej Ukrajine žijú.

Borrell v správe pre médiá uviedol, že i Východné partnerstvo zostáva aj naďalej jedným z kľúčových prvkov zahraničnej politiky EÚ, pričom sa dôraz bude klásť na spoločné priority a výzvy.

Spolupráca aj v čase pandémie

Eurokomisár pre susedstvo a rozšírenie Olivér Várhelyi v tejto súvislosti skonštatoval, že Únia vyslala svojim východným partnerským krajinám jasný signál. Podľa jeho slov EÚ pomôže krajinám z tejto skupiny budovať silné hospodárstva a vytvárať rast a pracovné miesta prilákaním priamych zahraničných investícií a posilnením konektivity v kľúčových sektoroch ako je doprava, energetika a životné prostredie.

„Budeme úzko spolupracovať na riešení súčasných výziev vo všetkých oblastiach vrátane prebiehajúcej pandémie COVID-19,” opísal situáciu Várhelyi.

Spolupráca medzi EÚ a krajinami Východného partnerstva bude zameraná na nové politické priority, aby sa podporila ekologická transformácia, digitálna transformácia a rozvoj hospodárstiev, ktoré by prinášali výhody pre všetkých, najmä viac pracovných príležitostí pre mládež a presadzovanie rodovej rovnosti.

Oleg Sencov: V Rusku očakávam revolúciu a prebudenie národa, lebo Putin sa odísť nechystá

Slovensko je siedmou krajinou, ktorú ukrajinský režisér, pôvodom z Krymu, od svojho septembrového prepustenia navštívil. V ruskom väzení strávil laureát Sacharovovej ceny vyše päť rokov. Podľa neho robí Európa pre Ukrajinu dosť: „Problémy doma sa musíme naučiť riešiť sami,“ povedal.

Východné partnerstvo vzniklo v roku 2009 s cieľom posilniť a prehĺbiť politické a hospodárske vzťahy medzi EÚ, jej členskými štátmi a Arménskom, Azerbajdžanom, Bieloruskom, Gruzínskom, Moldavskom a Ukrajinou.

Partnerstvo sa vyvíja v súlade so záujmami, ambíciami a pokrokom každého partnera, čím umožňuje ku každému z nich pristupovať jednotlivo, zároveň však umožňuje pružne riešiť spoločné a globálne výzvy a posilňovať regionálnu integráciu.

Komisia a Európska služba pre vonkajšiu činnosť očakávajú, že členské štáty EÚ a krajiny Východného partnerstva schvália návrh dlhodobých politických cieľov ešte pred summitom EÚ – Východné partnerstvo v júni 2020.