Juncker: Čím viac reforiem sa uskutoční na Ukrajine, tým väčšia bude pomoc Únie

Traja najdôležitejší muži summitu - ukrajinský prezident Petro Porošenko, predseda Komisie Jean-Claude Juncker a predseda Rady EÚ Donald Tusk. Brusel, 9. júl 2018. [Olivier Hoslet/EPA/EFE]

Lídri Európskej únie využili summit EÚ – Ukrajina a zatlačili na prezidenta Petra Porošenka. Prezident má zefektívniť boj proti rozsiahlej korupcii. Eurokomisár Maroš Šefčovič spomenul aj nedostatky v energetike.

Summit EÚ – Ukrajina, ktorý sa konal v pondelok (9. júla), sa riešil zacielil najmä na reformný proces a vývoj Ukrajiny.

Lídri, ktorí sa dostali k moci po zvrhnutí pro-ruského prezidenta v roku 2014,  prisľúbili svojim západným podporovateľom protikorupčné reformy. Zahraniční donori prepojili poskytovanie finančnej pomoci v hodnote niekoľkých miliárd dolárov práve s úspechom týchto zmien.

Po štyroch rokoch od euromajdanu  je korupcia stále všadeprítomná a najnovšie pôžičky Medzinárodného menového fondu sú pozastavené práve z dôvodu oneskorenia reforiem.

Junckerov sľub

Na spoločnej tlačovej konferencii s prezidentom Porošenkom vysvetlil predseda Komisie Jean-Claude Juncker, že posledná miliarda eur je podmienená ďalšími reformami a dôveryhodnou snahou bojovať proti korupcii. Ide o novú, makro-finančnú pomoc na podporu hospodárskej stabilizácie a štrukturálnych reforiem.

„Odkedy som sa ujal úradu, Európska únia a európske finančné inštitúcie zatiaľ zmobilizovali viac ako 11 miliárd eur z celkovej prisľúbenej sumy 12,8 miliárd eur. Ako Komisia sme vytvorili návrh pre Štvrtý program makro-finančnej pomoci. Pred niekoľkými dňami ho podpísala Rada ministrov aj Európsky parlament. Tento sľub som dal osobne prezidentovi Porošenkovi,“ povedal Juncker.

„Čím viac reforiem sa uskutoční na Ukrajine, tým väčšia bude pomoc Európskej únie,“ dodal.

Porošenko je odhodlaný pokračovať

Súčasný ukrajinský prezident, ktorý by sa v budúcoročných voľbách mohol pokúsiť o znovuzvolenie, tvrdí, že je proti korupcii odhodlaný bojovať. Pripomenul reformy v energetickom a bankovom sektore a systéme verejného obstarávania ako dôkaz svojej snahy.

Mikloš: Ukrajina za posledné štyri roky dosiahla viac ako počas predchádzajúcich dvadsiatich

Počas posledných štyroch rokov urobila Ukrajina niekoľko obrovských zmien, aby sa mohla stať fungujúcou trhovou ekonomikou a liberálnou demokraciou. Mnohí si to však sotva všimli, píše IVAN MIKLOŠ.

Jeho popularita v krajine však klesá. Ľudia prestali veriť v jeho schopnosti zreformovať krajinu. Vo svojom prejave ale trval na tom, že zmeny budú pokračovať.

„Som vďačný vedúcim predstaviteľom EÚ za objektívne a pozitívne hodnotenie našich úspechov, čo sa odzrkadľuje aj v našom spoločnom vyhlásení. Je pravda, že počas posledných štyroch rokov sa Ukrajine podarilo uskutočniť viac reforiem ako počas celého obdobia jej nezávislosti,“ povedal Porošenko.

„Ubezpečil som našich európskych priateľov, že nemáme v úmysle spomaliť proces reforiem,“ dodal ukrajinský prezident.a poďakoval za „podporu, ktorú Únia poskytuje pri realizácie reforiem, hospodárskej stabilizácii a raste“.

Predseda Rady Donald Tusk povedal, že reformy na Ukrajine sa v krátkodobom horizonte môžu zdať náročné, no z dlhodobého hľadiska by krajinu posilnili.

„Vítame nedávne zriadenie Vyššieho protikorupčného súdu a očakávame rýchle prijatie dodatkov potrebných na jeho riadne fungovanie. Protikorupčné reformy musia naďalej zostať prioritou,“ povedal Tusk.

Ivan Mikloš: Ukrajine sme pomohli s reformami, smeruje k fungujúcej ekonomike

Za takmer štyri roky sa urobilo viac ako za predchádzajúcich vyše dvadsať rokov, hovorí hlavný ekonomický poradca ukrajinského premiéra.

100 miliárd pre energetiku

Na summite sa zúčastnil aj eurokomisár pre energetiku, Maroš Šefčovič. Uviedol, že Európska únia je pripravená finančne podporiť ukrajinský fond pre energetickú efektívnosť, ktorá je stále na veľmi nízkej úrovni.

V najbližších dvoch rokoch Brusel prispeje sumou 100 miliónov eur. Fond podporí aj Svetová banka a OSN.

Únia ale svoju podporu podmieňuje pokrokom v reformách a prijatím zákonov o energetickej efektívnosti, pričom Šefčovič zdôraznil najmä posilnenie nezávislosti regulátora a plynárenskej spoločnosti Naftogaz.

Ukrajina plytvá energiou, Únia jej pomôže

Do nového ukrajinského fondu pre energetickú efektívnosť prispeje Európska komisia 100 miliónmi eur.

Eurokomisár sa v rámci summitu EÚ – Ukrajina stretol aj s ministrom zahraničných vecí Ukrajiny Pavlom Klimkinom, ktorý bude šéfom ukrajinskej delegácie počas trilaterálnych rokovaní o tranzite ruského plynu cez Ukrajinu do EÚ.

Ide o rokovania, ktoré inicioval slovenský eurokomisár, a ktoré bude viesť v pozícii mediátora. Prvé kolo trojstranných rokovaní, na ktorom sa  zúčastnia zástupcovia vlád oboch krajín ako aj hlavných obchodných subjektov, sa uskutoční na budúci týždeň (17. júla) v Berlíne.

„Naším cieľom je dohodnúť sa na dlhodobej agende ako aj na pracovnej metóde.“ dodal podpredseda Komisie.

Brusel podporuje územnú celistvosť Ukrajiny

Na summite sa hovorilo aj o geopolitických záležitostiach. Tusk vyhlásil, že pozícia Európskej únie voči nelegálnej anexii Krymu a Sevastopoľu zostáva nemenná. Zopakoval, že Brusel podporuje územnú celistvosť, suverenitu a nezávislosť Ukrajiny.

Po ruských prezidentských voľbách a postavení mostu cez Kerčský prieliv bez súhlasu Ukrajiny, pridal Brusel ďalšie mená na svoj zoznam osôb, ktorým odmieta udeliť víza.

Rada EÚ 6. júla uviedla, že Únia tiež predlžuje hospodárske sankcie voči Moskve o ďalších šesť mesiacov, teda do 31. januára 2019.

Toto rozhodnutie prišlo po poslednom samite EÚ, na ktorom sa hovorilo aj o aktuálnom stave Minského procesu. Minské dohody, ktoré mali ukončiť boje na Donbase, sa mali implementovať v decembri 2015. Kým sa tak nestane, sankcie sa nezrušia.

Prezident združenia Ukrajincov, žijúcich v zahraničí: Svet nesmie okupáciu Krymu nikdy akceptovať

„Cieľom ruskej dezinformačnej kampane je presvedčiť Ukrajincov, ako aj západné demokracie, že Ukrajina je zlyhávajúcim štátom,“ hovorí Eugene CZOLIJ, prezident organizácie, zastupujúcej 20 miliónovú komunitu Ukrajincov, žijúcich v 53 krajinách.

Tusk rovnako pripomenul aj prípad letu MH-17 a vyzval Rusko, aby sa k celej veci postavilo zodpovedne a začalo stíhať osoby zodpovedné za tragédiu, pri ktorej zomrelo 298 ľudí.

Holandskí prokurátori v máji zistili, že lietadlo zostrelila ruská raketa, no Moskva naďalej tvrdí, že s celou udalosťou nemá nič spoločné.

Pozícia Washingtonu?

Porošenko sa tento týždeň zúčastní aj na summite Severoatlantickej aliancie.Maďarský premiér Viktor Orbán však s jeho účasťou nesúhlasí a už teraz sa hovorí o bránení v prijatí  spoločného komuniké. Dôvodom môžu byť priateľské vzťahy medzi Orbánom a Putinom, ale aj sporný ukrajinský zákon o vzdelávaní sa menšiny žijúce na Ukrajine, s ktorým mala Budapešť v minulosti problémy.

Maďarsko žiada Úniu prehodnotiť asociačnú dohodu s Ukrajinou

K prehodnoteniu dohody o pridružení môže prísť už v pondelok. Dôvodom je zákon o vzdelávaní, ktorý vo viacerých krajinách vyvolal obavy o práva menšín.

Porošenko a generálny tajomník NATO Jens Stoltenberg chcú 12. júla urobiť spoločné vyhlásenie, ktoré bude nezávislé od summitu.

Ukrajinský diplomat, ktorý chcel podľa Reuters zostať v anonymite, uviedol že Kyjev dostal „jasné ubezpečenia z americkej strany, že ukrajinské záujmy budú (na summite) zaručené a chránené“.

Kyjev prekvapil nedavný výrok šéfa Bieleho domu, kedy Donald Trump na otázku, či Washington uzná anexiu Krymu, odpovedal iba lakonickým: „budeme sa na to musieť pozrieť“.