Navaľného zadržanie môže spustiť využívanie európskeho Magnitského zákona

Opozičného politika odvádza polícia po prílete do Moskvy. [EPA-EFE/Sergej Ilnitsky]

Nedávno schválený zákon EÚ podľa amerického vzoru Magnitského aktu, ktorý bloku umožňuje ukladať sankcie voči porušovateľom ľudských práv, by mohol čoskoro ožiť. V Únii totiž v súvislosti so zadržaním opozičného lídra Alexeja Navaľného narastá počet výziev na uplatnenie nových, represívnych opatrení voči Rusku. Pridáva sa aj Slovensko.

44-ročný kritik ruského prezidenta Vladimira Putina bol zatknutý v nedeľu (17. januára) na moskovskom letisku Šeremetevo. Do vlasti sa vrátil z Nemecka, kde sa liečil z otravy nervovým plynom. Do väzby boli vzaté aj desiatky jeho priaznivcov, ktoré sa zhromaždili na letisku. Sudca na narýchlo zorganizovanom výsluchu na policajnej stanici na okraji Moskvy nariadil, aby bol Navaľný zadržiavaný 30 dní, teda do 15. februára. Dôvodom zadržania malo byť vyhýbanie sa povinnosti hlásiť sa na väzenskej inšpekcii, ako mu to ukladajú podmienky stanovené súdom v rámci podmienečného trestu.

Eurokomisia predstavila návrh európskeho Magnitského zákona

Sankcie voči cudzincom, ktorí podľa Únie porušujú ľudské práva, sa zjednotia. Nový režim by mohol Európskej komisii dohliadať nad implementáciou zákazov cestovania, čo bolo doteraz výsadou členských štátov.

Západné krajiny doteraz neprijali represívne opatrenia. Vlani v októbri členské štáty Únie schválili zmrazenie majetku a zákazy cestovania šiestim ruským predstaviteľom, vrátane šéfa tamojšej spravodajskej agentúry a popredných Putinových spolupracovníkov v prípade Navaľného otravy.

„EÚ bude pozorne sledovať vývoj v tejto oblasti a bude to naďalej brať do úvahy pri formovaní svojej politiky voči Rusku,“ uviedol v pondelok (18. januára) v mene bloku hlavný diplomat EÚ, Josep Borrell v mene bloku.

K politikom, ktorí odsúdili Navaľného zadržanie a vyzývajú na jeho prepustenie, sa v pondelok pridala aj šéfka Európskej komisie Ursula von der Leyen.

„Odsudzujem zadržanie Alexeja Navaľného,“ uviedla. „Ruské úrady ho musia okamžite prepustiť a zaistiť jeho bezpečnosť,“ dodala šéfka európskej exekutívy.

Von der Leyen tiež zopakovala výzvu Bruselu na nezávislé vyšetrenie pokusu o Navaľného otrávenie z augusta minulého roku, z ktorého sa zotavoval v Nemecku.

Žiadny z európskych predstaviteľov však doteraz nenaznačil, že by sa Únia zaoberala možnosťou uvalenia ďalších sankcií voči Putinovej vláde. Nové sankcie by však schvaľovali členské štáty.

Hovorca Európskej komisie však v pondelok takýto postup nevylúčil. „Medzi členskými štátmi prebiehajú diskusie o tom, aké by boli najlepšie a najefektívnejšie kroky v nadväznosti na túto veľmi nešťastnú udalosť,” povedal novinárom.

Tlak na Moskvu

Pobaltskí susedia Ruska – Litva, Lotyšsko a Estónsko – však začínajú na ostatných členov EÚ vyvíjať tlak. Na pondelňajšom stretnutí ministrov európskych záležitostí navrhli, aby sa represívne opatrenia, ktoré v októbri blok zaviedol, ešte viac rozšírili.

Zákonodarcovia Výboru pre zahraničné veci Európskeho parlamentu zároveň vyzvali členské štáty, aby „sprísnili sankcie, uvalené na ruských predstaviteľov, zapojených do otravy Navaľného a rozšírili ich pôsobnosť“.

„V tejto súvislosti pripomíname, že od decembra 2020 má EÚ v rukách nástroj globálneho režimu sankcií za porušovanie ľudských práv, takzvaný Európsky Magnitského zákon, a v prípade potreby ho nebude váhať použiť,“ uviedli.

Nový sankčný režim EÚ umožňuje bloku uložiť sankcie voči jednotlivcom a organizáciám, zodpovedným za porušovanie ľudských práv kdekoľvek na svete. Sankcie bude možné uplatniť proti činom ako genocída, zločiny proti ľudskosti, mimosúdne zabíjanie či svojvoľné zatýkanie. Pridať však možno aj ďalšie akty, vrátane tých, ktoré sa považujú za „rozšírené, systematické alebo akty vzbudzujúce vážne znepokojenie“.

Únia začne s prípravou sankčného režimu proti porušovateľom ľudských práv

Globálny sankčný režim, známy ako európska verzia Magnitského zákona, by mal umožniť zmraziť aktíva a zakázať cestovanie jednotlivcom, zapojených do porušovania ľudských práv kdekoľvek na svete.

Pôvodný americký Magnitského akt bol prijatý za prezidenta Baracka Obamu v roku 2012 a jeho cieľom bolo zamerať sa na ruských úradníkov, ktorí podľa Washingtonu zodpovedali za smrť ruského daňového právnika Sergeja Magnitského. Ten zomrel v moskovskom väzení na následky zlého zaobchádzania.

Zahrnutie Magnitského mena do návrhu sankcií EÚ sa však stalo predmetom sporu v bloku. Nesúhlasili s tým krajiny ako Grécko, Cyprus, Taliansko a Maďarsko.

Reagovala aj slovenská diplomacia

„Miesto Alexeja Navaľného je v slobodnej a bezpečnej politickej súťaži, nie vo väzbe,“ napísal šéf slovenskej diplomacie Ivan Korčok len niekoľko hodín po zatknutí ruského opozičného politika.

Korčok tak v rétorike nadviazal na zmeny, ktorými slovenská zahraničná politika prešla za vlády Igora Matoviča, a ktoré súvisia nielen s asertívnejšími postojmi slovenskej diplomacie, ale aj jej jasnejšieho zakotvenia.

Európsky týždeň | Zavedením európskeho Magnitského aktu získa Únia nové právomoci

Po príklade Spojených štátov zavádza aj EÚ legislatívu o zahraničných sankciách voči osobám, porušujúcim ľudské práva. V tejto oblasti Brusel doteraz podobné práva nemal. Tradičné európske sankčné právomoci sú totiž geograficky zamerané.

Na zatknutie Navaľného reagovala aj slovenská prezidentka. „Navaľného zadržanie nezlomí tých Rusov, ktorí veria v slobodu. O politických oponentoch by sa malo diskutovať spravodlivo a otvorene, za svoje názory by nemali byť uväznení,“ napísala Zuzana Čaputová na sociálnu sieť.