Nový arménsky premiér chce po protestoch zlepšiť vzťahy s Úniou aj Ruskom

Nový arménsky premiér Nikol Pashinyan. [EPA-EFE/ZURAB KURTSIKIDZE]

Arménsky parlament v utorok (8. mája) schválil krajine a najmä demonštrantom nového premiéra, opozičného lídra Nikola Pashinyana. Počas prvého dňa svojej vlády sľúbil prehĺbenie vzťahov s Európskou úniou, ale aj Ruskom.

Takmer mesiac prebiehajúce protesty v Arménsku boli úspešné. Demonštranti, ktorí sa po celé týždne intenzívne mobilizovali, získali nielen požadované odstúpenie dlhoročného prezidenta a prednedávnom menovaného premiéra Serzha Sargsyana, ale podarilo sa im vybrať si aj novú tvár vlády.

Bývalý novinár a vodca opozície Nikol Pashinyan sa po parlamentnom hlasovaní stal predsedom vlády, ktorá má krajinu priviesť k predčasným voľbám.

Arménsky premiér po masových protestoch odstúpil

Arménsky predseda vlády Serzh Sargsyan 23. apríla oznámil, že na svoj post rezignuje. Po tom, čo po desiatich rokoch pôsobenia ako prezident nastúpil na novovytvorenú funkciu hlavy exekutívy, prebiehali po celej krajine masové protesty.

Premiérom na druhý pokus

Pashinyanovi, ktorý si za protivládne protesty odsedel v roku 2008 aj väzobný trest, sa po prvom hlasovaní 1. mája nepodarilo zaistiť potrebný počet hlasov a poslanci jeho nomináciu neschválili.  Ulice Jerevanu aj ďalších miest však opäť zaplavili demonštranti.

Na druhý pokus, počas ostatného víkendu, ho na čele dočasnej vlády odobrilo 59 zo 105 poslancov. Stal sa tak prvým opozičným politikom v modernej histórii krajiny, ktorý ju bude viesť.

Predčasné voľby by mali v krajine prebehnúť približne o dva až tri mesiac, pričom Pashinyan musí presadiť ešte niekoľko zmien vo volebnom zákone.

Podľa Armena Gregoryana, aktivistu a jedného z organizátorov protestov, demonštranti žiadali vymenovanie dočasnej vlády, ktorú budú tvoriť zástupcovia ľudu. „Základnými cieľmi tejto vlády bude zmena volebného zákona, transformácia ústrednej volebnej komisie a úprava zákona o politických stranách,“ uviedol pre EURACTIV Slovensko.

Demonštranti aj Gregoryan veria, že Pashinyanova Aliancia za cestu von získa v najbližších voľbách nad republikánmi značnú prevahu. Nový premiér sľubuje, že v dočasnej vláde, ktorú vymenuje, nebude „žiadny oligarcha“.

Organizátor arménskych protestov: Zapojenie zahraničia sme nedovolili

V exkluzívnom rozhovore pre EURACTIV Slovensko ARMEN GRIGORYAN hovorí o tom, ako sa z malých stretnutí jeho občianskeho hnutia v Jerevane stali masové celonárodné demonštrácie, ktoré donútili z čela štátu odstúpiť premiéra Sergsjana. Ten v Arménsku vládol od roku 2007.

S Úniou tak, ako s Ruskom

Nikol Pashinyan už avizoval aj zahraničnopolitické smerovanie Arménska. Potvrdil, že nemieni odstaviť krajinu od Euroázijskej hospodárskej únie, kde intenzívne spolupracuje aj s Ruskom. Práve tento vstup v roku 2014 spomalil vyjednávania o dohode o voľnom obchode s Európskou úniou.

Na tlačovej konferencii pred pre arménskymi a medzinárodnými novinármi počas prvého dňa na čele vlády Pashinyan potvrdil, že verí v „skorú“ implementáciu dohody s krajinami Európskej únie a prechod aj na rokovania o liberalizácii vízového režimu. Dohodu (CEPA) zatiaľ odobrilo len minimálne množstvo členských štátov bloku.

Dočasný arménsky premiér je presvedčený, že Arméni si „zaslúžia“ po Európe cestovať slobodne, tak ako to už dosiahli obyvatelia susedného Gruzínska a Ukrajiny.

V Arménsku a Azerbajdžane sa hrá o tróny

Víťazom prezidentských volieb v Azerbajdžane sa v stredu 11. apríla určite stane súčasná hlava štátu, Ilham Aliyev. Dôvodom skorších volieb sú však napäté vzťahy s Arménskom a ďalšími krajinami.

Ruský prezident Vladimir Putin bol prvým svetovým lídrom, ktorý Pashinyanovi v telefonáte zablahoželal. Arménsky premiér potvrdil, že išlo o „úprimný rozhovor“. So staronovým ruským prezidentom sa stretne už 15. mája na summite Organizácie zmluvy o kolektívnej bezpečnosti v Soči.

Premiérovi gratulovala aj šéfka európskej diplomacie Federica Mogheriniová. Pashinyana pozvala aj na stretnutie do Bruselu.

Vo všeobecnosti aj demonštranti, aj nový premiér považujú zahraničnopolitické záležitosti za vedľajšie témy protestov. Ešte počas nich totiž Arméni trvali na tom, že revolúcia, ktorá v krajine prebieha, je čisto internou záležitosťou a žiadne zahraničné mocnosti do nej nezasahovali.

Pashinyan však využil príležitosť a už počas prvého dňa na čele vlády navštívil aj sporné územie Náhorného Karabachu. Kvôli tomuto územiu je krajina v súčasnosti v zmrazenom konflikte so svojim susedom Azerbajdžanom. Arménsky premiér verí, že si obe strany, aj prezident samozvanej republiky Artsakh na tomto území, sadnú opäť za rokovací stôl.

Arméni masovo protestujú proti zvoleniu doterajšieho prezidenta za premiéra

Približne šesťtisíc Arménov protestovalo 16. apríla proti snahe bývalého prezidenta Serzha Sargsyana stať sa novým premiérom. V potýčkach s políciou sa zranilo niekoľko ľudí.

Protesty v Arménsku prebiehali niekoľko týždňov, a to len s minimálnymi zásahmi polície. Samotní demonštranti boli hrdí na pokojný priebeh celoštátnych zhromaždení. Obrat nastal najmä vo chvíli, kedy sa k protestujúcim pridali vojenské jednotky.