Slovensko je siedmou krajinou, ktorú ukrajinský režisér, pôvodom z Krymu, od svojho septembrového prepustenia navštívil. V ruskom väzení strávil laureát Sacharovovej ceny za slobodu myslenia vyše päť rokov. Podľa neho robí Európa aj NATO pre Ukrajinu dosť: „Problémy doma sa musíme naučiť riešiť sami,“ povedal.
Oleg Sencov sa dnes (4. decembra) v Bratislave po prvýkrát stretol aj s bývalým europoslancom Eduardom Kukanom. Práve on stál za Sencovovou nomináciou na prestížnu Sacharovovu cenu, ktorú Európsky parlament už 31 rokov udeľuje jednotlivcom a organizáciám za slobodu myslenia a boj za ľudské práva.
Kukan ocenil, že ukrajinský režisér pricestoval do Bratislavy už tri mesiace po svojom prepustení. „Aj u nás na Slovensku máme stále množstvo ľudí, ktorí sympatizujú s režimom prezidenta Putina. A kto im lepšie môže osvetliť reálnu ruskú politickú situáciu ako človek, ktorý mal s nimi dočinenia. Nebude nám rozprávať o tom, čo sa dočítal v novinách, alebo videl v televízii. Bude hovoriť o tom, čo sám zažil,“ uviedol Ukrajinca bývalý šéf slovenskej diplomacie.
Ocenenie od Európskeho parlamentu si minulý rok nemohol Sencov prebrať osobne. Po septembrovom prepustení ho však v Štrasburgu europoslanci privítali minulý týždeň (26. novembra).
Krymského rodáka, aktivistu a filmára zatkli v jeho dome v Simferopole v máji 2014 po tom, ako sa zúčastnil na protestoch proti anexii Krymského polostrova Ruskom. O rok neskôr ho za sprisahanie s cieľom vykonať teroristický útok v Rusku odsúdili na 20 rokov väzenia.
„Ocenenie si veľmi vážim, no pre meno, ktoré nesie, cítim ešte väčšiu zodpovednosť a záväzok,“ povedal dnes Sencov v Bratislave. Sovietsky nukleárny fyzik a nobelista Andrej Sacharov, po ktorom je cena Európskeho parlamentu pomenovaná, bol bojovníkom za odzbrojenie, mier a ľudské práva.
Sencov tvrdí, že Sacharovova cena, podobne ako ďalšie občianske aktivity, aktivity kolegov z filmovej obce, ale aj vyhlásenia politikov na najvyššej úrovni, vytvorili tlak na prezidenta Putina. Aj vďaka nim Sencov podľa vlastných slov neprestal ani na chvíľu pochybovať o tom, že sa z väzenia dostane a neodsedí si celý 20 ročný trest.
Ukrajinský filmár opustil ruské väzenie 7. septembra ako súčasť výmeny 69 väzňov medzi Kyjevom a Moskvou.
„Na Kryme nie je ticho preto, že je tam dobre“
Na tlačovej konferencii v Bratislave pripomínal Oleg Sencov slovenským novinárom dôležitosť písať a hovoriť o tom, akú agresiu vedie Moskva voči Ukrajine.
„Som smutný z toho, že aj po piatich rokoch vlastného väzenia musím stále mnohých presviedčať o ruskej agresii,“ hovorí režisér, ktorý za tri mesiace predstavil svoj príbeh už v sedmich krajinách.
Aktivista zdôrazňoval nástroje propagandy, ktoré Kremeľ neustále zneužíva vo svoj prospech. V Rusku, ako tvrdí Sencov, „neexistuje nič, čo by bolo nezávislé od Putina“.
„Rusko dokáže napríklad ukázať pekný obrázok toho, čo sa deje na Kryme, hoci v skutočnosti sú za ním hrozné veci,“ hovorí režisér o anexii svojho rodného polostrova. Napriek pozitívnym správam, ktoré vykresľujú ruské médiá, tam podľa neho panuje zlá atmosféra. Oblasť stagnuje, neexistuje sloboda podnikania, fungujú len štátne podniky a v oblastiach sa pohybuje množstvo vojakov a policajtov, tvrdí.
„Obyvatelia sú rozčarovaní, no nemôžu o tom nahlas hovoriť,“ povedal Sencov. „Ticho okolo Krymu nie je preto, že sa tam dobre žije, ale preto, lebo sa ľudia boja hovoriť.“
Pripomína, že Vladimír Putin sa ani po 24 rokoch vlády „nechystá nikam odísť“. „Čakáme na revolúciu a veríme, že ruský národ sa prebudí,“ povedal na margo možných politických zmien na čele Kremľa.
Od budúcotýždňových rokovaní Normandského formátu v Paríži o riešení konfliktu na Ukrajine, na ktoré sa chystajú lídri Ruska, Ukrajiny, Nemecka a Francúzska, Sencov vôbec nič neočakáva. Napriek tomu, že sa traja prezidenti a nemecká kancelárka stretnú po troch rokoch, si režisér nemyslí, že dôjde k posunu.
„Jediný spôsob, ako dosiahnuť na Ukrajine mier, je zložiť zbrane,“ tvrdí. Na to však „nepristúpi ani ukrajinský prezident a už vôbec nie Vladimír Putin“, ktorý „chce dostať Ukrajinu na kolená“, dodáva. „Kým je Putin pri moci, Donbas sa za ukrajinských podmienok Kijevu určite nevráti.“
Novému ukrajinskému prezidentovi nechce v tejto súvislosti posielať rady, no svojich krajanov vyzýva k aktivite: „Nemyslím si, že Európa robí málo pre Ukrajinu. Nie sme deti, musíme sa naučiť riešiť problémy sami.“
Filmár odmieta, že sám vstúpi do politiky, ktorú považuje za „špinavú“. Naďalej sa chce venovať občianskym aktivitám a pripravuje päticu filmov. Žiadny z nich ale nebude o jeho osobnej skúsenosti z ruského väzenia.