Ruská polícia zadržala počas protestu stovky demonštrantov, Berlín a Paríž to kritizujú

Ruská polícia odvádza zadržaného účastníka protestu. [EPA-EFE/Maxim Shipenkov]

Ruská vláda musela znova potláčať protesty ľudí, volajúcich po zmenách v krajine a v politickom systéme. Podľa Francúzska a Nemecka bol policajný zásah počas demonštrácie zásadným porušením demokratických princípov.

V sobotu (3.augusta 2019) prebehla v Moskve ďalšia vlna protestov volajúcich po slobodných voľbách. Podľa medializovaných správ zadržala moskovská polícia približne 600 až 1 000 demonštrantov, vrátane  aktivistky Lyubov Sobol, ktorá bola násilne vytiahnutá z taxíka cestou na protest. Opozícia sa však odmieta vzdať a plánuje budúcu sobotu (10. augusta 2019) znova vyjsť s požiadavkami do ulíc.

Protesty boli spočiatku vyvolané vylúčením opozičných kandidátov z volieb do mestského zastupiteľstva, ktoré sa budú konať budúci mesiac (8. septembra). Registrácia opozičných kandidátov bola úradmi zamietnutá kvôli údajne neplatným a sfalšovaným registračným podpisom.

Mnohí demonštranti však využili situáciu na vyjadrenie frustrácie z celkového stavu demokracie a životnej úrovne v Ruskej federácii.

Západné sankcie a klesajúce ceny ropy za posledných päť rokov uštedrili Rusku tvrdý úder. Miera chudoby v Rusku v súčasnosti predstavuje približne 14,3 percenta, čo je asi 20,6 milióna ľudí z celkového počtu 144 miliónov obyvateľov Ruska, uvádza ruská štátna štatistická služba (Rosstat).

Protesty mnohí prirovnávajú k „úvodnej salve“ pred situáciou, ktorá nastane v roku 2024. Súčasnému prezidentovi Vladimírovi Putinovi vyprší funkčné obdobie a na základe ústavných zákonov sa nemôže uchádzať o znovuzvolenie. Ústava Ruskej federácie totiž umožňuje len dve po sebe nasledujúce funkčné obdobia. Opozícia a demonštranti sa však obávajú, že sa zopakuje situácia z roku 2008, keď sa súčasný prezident Putin stal premiérom, avšak zostal skutočnou autoritou v krajine. V roku 2012 sa vrátil do prezidentskej funkcie a predĺžil ústavnou zmenou prezidentské obdobie zo štyroch na šesť rokov.

„Verím, že Putin zabíja celú našu krajinu,“ uviedla opozičná aktivistka Lyubov Sobol, ktorá patrí medzi opozičných kandidátov, vylúčených z volieb do mestského zastupiteľstva.

Aktivistka momentálne drží protestnú hladovku. „Ignorovali všetky naše výzvy, takže musím bojovať radikálnejším spôsobom.“

Francúzsko a Nemecko žiada prepustenie demonštrantov

Posledné týždne zaplavujú sociálne médiá fotky a videá prevažne pokojných demonštrantov, ktorých rozháňajú policajti s obuškami. Policajti majú tiež využívať ďalšie neprimerané prostriedky.

Negatívne sa o policajných zásahoch v nedeľu (4.augusta 2019) vyjadrili aj autority z Nemecka a Francúzska, pričom kritizovali prevažne „nadmerné použitie sily“.

Berlín ďalej argumentoval, že sobotňajšia policajná akcia porušila medzinárodné záväzky Ruska a podkopáva právo na spravodlivé voľby v krajine. Rovnako nemecká vláda odsúdila aj zatknutia, ktoré sa odohrávali počas protestu. Podľa vlády tým Rusko porušilo mierovú podstatu protestu, ktorý vznikol ako odpoveď na vylúčenie nezávislých kandidátov z nadchádzajúcich volieb.

Francúzsko vyzýva Rusko, aby prepustilo ľudí, uväznených v posledných dňoch a plnilo si svoje záväzky ako člen OBSE a Rady Európy. „Trváme na slobode prejavu vo všetkých jeho formách, vrátane možnosti pokojnej demonštrácie a účasti na slobodných a transparentných voľbách,“ uviedol hovorca francúzskeho ministerstva zahraničných vecí.

Nemecká a francúzska vláda taktiež žiada prepustenie 1 400 demonštrantov, ktorí boli zadržaní ešte počas júlových protestov.