Kremeľ sa chystá spustiť novú dezinformačnú kampaň proti ukrajinským utečencom v Európe, aby ich presvedčil nevrátiť sa z krajín, v ktorých našli dočasné útočisko pred vojnou, varovala ukrajinská vojenská rozviedka. V EÚ má tento status okolo 4,2 milióna Ukrajincov, na Slovensku približne 125-tisíc.
Zástupca šéfa ukrajinskej vojenskej rozviedky (HUR) Vadym Skibitskyj na stredajšom podujatí v Kyjeve varoval pred príchodom novej vlny ruských dezinformácií namierenej proti ukrajinským utečencom, informoval denník The Kyiv Independent.
Podľa Skibitského sa ruská vláda pokúsi medzi utečencov rozšíriť informácie, ktoré ich v budúcnosti odradia od návratu z krajín EÚ späť na Ukrajinu.
Vysvetlil, že Moskva už napríklad z tohto dôvodu do Talianska vyslala „novinárov“ z okupovaných území na Ukrajine, ktorí ospravedlňujú rolu Ruska vo vojne. Dezinformačné aktivity podľa HUR zahŕňajú aj šírenie beletristických a dokumentárnych kníh o údajných zločinoch Ukrajincov na Donbase.
Naratívy o „genocíde ruskojazyčného obyvateľstva“ na východe Ukrajiny sú jedným z najčastejších vyvrátených lží ruskej propagandy. Napriek tomu sú naďalej šírené a operujú s nimi aj niektorí slovenskí vládni politici.
„Rusi tu spustili veľmi rozsiahlu aktivitu. Vytvárajú rôzne komunity, podsúvajú takéto informácie deťom a cirkvi, a to všetko za cieľom, aby Ukrajinci stratili svoju identitu a aby sa k nám už nikdy nevrátili,“ cituje Skibitského ukrajinský portál.
Agentúra Bloomberg v júni informovala, že sa agent ruskej tajnej služby snažil ovplyvniť európskych novinárov, aby šírili falošné proruské naratívy po celom kontinente. Daný agent už bol medzičasom identifikovaný ako šéf kremeľskej dezinformačnej kampane v Afrike.
Ako pripraviť krajinu o budúcnosť
V Európskej únii je na základe štatútu dočasného útočiska v súčasnosti približne 4,2 milióna ukrajinských utečencov. Najviac z nich sa nachádza v Nemecku (okolo 1,2 milióna) a v Poľsku (960-tisíc). Na Slovensku ide podľa údajov ministerstva vnútra približne o 125-tisíc ľudí.
Návrat ukrajinských občanov do vlasti, až to bude pre nich opäť bezpečné, je pre napadnutý štát dôležitý z viacerých hľadísk. Okrem ekonomickej sily Ukrajina pre vojnu prišla aj o mnohých členov inteligencie a mladých ľudí, ktorí sú kľúčom k budúcemu rozvoju štátu.
Západ má už bohaté skúsenosti s ruskými dezinformačnými operáciami, ktoré zaznamenali najväčší rozkvet v roku 2014, teda v čase rusko-ukrajinskej vojny na Donbase a ruskej okupácii Krymu.
V posledných mesiacoch však hybridná vojna Ruska eskaluje tempom, pred ktorým už varovala aj Severoatlantická aliancia.
„Tieto incidenty sú súčasťou intenzívnych aktivít Ruska v celej euroatlantickej oblasti, a to aj na území spojencov (združených v Aliancii) vrátane aktivít vykonávaných cez prostredníkov,“ uviedlo NATO v májovom vyhlásení.
Podľa Aliancie Rusko voči spojencom podniká okrem dezinformačných kampaní aj sabotáže, špionáž, násilné činy, kyberzásahy a ďalšie hybridné operácie. K aktivitám najväčšieho rozsahu sa zaradila napríklad špionážna sieť za internetovým portálom Voice of Europe, ktorú odhalili českí vyšetrovatelia.
Špeciálnu úlohu zohrávajú aj ruské veľvyslanectvá. Z dát monitorujúcich činnosť zastupiteľských úradov na Facebooku vyplýva, že najaktívnejším z nich v rámci EÚ je práve Ruská ambasáda na Slovensku.
Predpokladá sa, že rôzne kampane ešte viac zosilnenú s blížiacimi sa prezidentskými voľbami v Spojených štátoch. Tie sa konajú v novembri a ich výsledok môže značne ovplyvniť budúcu rolu Washingtonu v podpore Ukrajiny, pre ktorú ide o kľúčového partnera.
