Rusko by malo byť v zamrznutých konfliktoch aj súčasťou riešení

Ruský element nemožno ako jeden z dôvodov vznikov niektorých sporov zanedbávať. [Flickr/SMM UA OSCE/Evgeniy Maloletka]

Mať Rusko za skutočného partnera pri riešení zamrznutých konfliktov v regiónoch OBSE by bolo ideálne, no v dnešnej situácii je to skôr teoretickou možnosťou. Šestica sporov totiž jednoznačne ovplyvňuje bezpečnostnú situáciu v celom európskom regióne a má dokonca potenciál byť jazýčkom na váhach rozhodovania svetových mocností, tvrdia experti.

Záznam z diskusie si môžete vypočuť aj na podcaste portálu EURACTIV.

Zamrznuté konflikty v regiónoch krajín Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe (OBSE) majú veľa spoločného, no mnoho faktorov je pre šesticu regiónov špecifických.

Napäté situácie v Abcházsku, Južnom Osetsku, Podnestersku, Náhornom Karabachu a na Ukrajine (na Kryme v na Donbase) spája najmä ich separatistický charakter. Spory na bývalom území Sovietskeho zväzu majú podľa poslanca Európskeho parlamentu Eduarda Kukana (EĽS) vlastnosti „spiacich sporov, no je ťažké predvídať, kedy a v akej sile sa opäť rozpútajú“.

Konflikty v krajinách OBSE: Dajú sa za zamrznuté spory rozmraziť?

Hoci mierové procesy v šiestich regiónoch krajín OBSE boli zmrazené, konflikty samé osebe pre miestne obyvateľstvo „zamrznuté“ určite nie sú.

Podľa panelistov diskusie Konflikty v krajinách OBSE: Dajú sa za zamrznuté spory rozmraziť? bude jedným z hlavných kľúčov k ich riešeniu správne zapojenie Ruska. Moskva by podľa expertov mala byť totiž súčasťou riešení. Otázok pri realizovaní týchto snáh je ale niekoľko.

Zmrazené konflikty môžu byť zneužívané pre väčšiu militarizáciu

Ruská federácia je v rôznych formách zapojená do každého zo šestice zamrznutých konfliktov a ruský element nemožno ako jeden z dôvodov vznikov niektorých z nich zanedbávať. No pri riešení sporov v rámci vyjednávaní OBSE je zapojenie Moskvy aj na strane riešiteľov nevyhnutné.

Príkladom je aj Ukrajina, kde však ide o stále viac horúci, ako zamrznutý konflikt, zhodujú sa panelisti. V priebehu ostatných rokov si strety na tomto území vyžiadali viac ako 13 tisíc obetí. Trilaterálna kontaktná skupina, ktorá bola vytvorená po eskalácii v marci 2013, reprezentuje zainteresované strany (OBSE, Rusko, Ukrajina), vrátane neuznaných entít z Donbasu a Luhanska  v ktorých sa diskutujú politické, bezpečnostné, humanitárne a ekonomické aspekty riešenia.

„Rusko sa vidí v konflikte len ako mediátor, spoločne s OBSE, a nie priamo na strane zapojených entít konfliktu,“ hovorí Marcel Peško, riaditeľ Centra pre prevenciu konfliktov OBSE.

Únia vyzýva Rusko a Ukrajinu k zdržanlivosti a deeskalácii napätia

Európska únia vyzvala Rusko a Ukrajinu, aby „konali s maximálnou zdržanlivosťou“ a deeskalovali napätú situáciu v Čiernom mori.

„Ak chceme nájsť správny prístup k riešeniu zamrznutých konfliktov, potrebujeme dobre porozumieť aj entitám, de facto či kvázi štátom,“ prízvukuje analytik Slovenskej spoločnosti pre zahraničnú politiku, Samuel Goda.

Podľa neho je zaujímavé, že tieto „entity a de facto štáty“ stále existujú. Analytik hovorí, že je to spôsobené kombináciou vnútorných a vonkajších faktorov: „Jednak sa snažia prezentovať ako národy, jednak sa celá spoločnosť v nich silne militarizuje. Nemenej dôležitá je ale aj úloha vonkajších „patrónov“, ktorým je najčastejšie Rusko a v neposlednom rade ide často aj o slabosti materských krajín,“ vysvetľuje analytik.

„Militantné uvažovanie nielen v Ruskej federácii, ale aj na celej globálnej scéne, by sa malo stratiť. Keď Moskva alebo Washington budú rozmýšľať iba v militantných rozpätiach a v logike geopolitiky, bude v tejto oblasti omnoho menší progres,“ myslí si Goda.

„Obávam sa, že čím dlhšie tieto konflikty pretrvajú, tým viac sa budú inštrumentalizovať aj vo východno-západnej konfrontácii a tiež sa na ne bude hľadieť ako na súčasť ospravedlnenia intenzívnejšej militarizácie Európy,“ dodáva Marcel Peško, ktorý už tieto snahy vidí pri rozmiestňovaní strategických zbraní a jednotiek na Kryme, v Pobaltí, či v Čiernom mori.

Únia musí dbať na to, aby nové konflikty nevznikali

„Mať Rusko za spojenca pri riešení konfliktov vo svete by bolo fantastické, no pokiaľ existujú sankcie voči Rusku, ako by sme s nimi chceli spolupracovať?,“ pýta sa Kukan, ktorý pripomína, že európske sankcie podporuje, no možnosti skutočného ruského zapojenia v diskusii napríklad s Bruselom považuje skôr za teoretické.

Zlepšenie podľa neho nenastane dovtedy, kým sa „Rusko nepohne v oblastiach, pre ktoré boli sankcie predstavené, pričom mnohé krajiny na tento krok čakajú a s radosťou by sankcie odstránili“.

Europoslanci: Rusko už nemožno považovať za strategického partnera Únie

Európsky parlament nabáda Úniu, aby bola pripravená rozšíriť sankcie na Rusko, a to najmä na ďalšie osoby. Za rezolúciu hlasovali aj všetci slovenskí europoslanci, okrem Moniky Beňovej, ktorá sa v pléne nevyjadrila.

Eduard Kukan, ktorého mandát poslanca Európskeho parlamentu za Európsku ľudovú stranu sa už o niekoľko týždňov oficiálne skončí potvrdzuje, že hľadanie riešení zamrznutých konfliktov bolo aj prioritou Európskeho parlamentu a Európskej komisie. Úniu v krajinách konfliktov zastupujú európske reprezentácie, jednu z nich – v Moldavsku, vedie slovenský diplomat Peter Michalko.

Europarlament prednedávnom požiadal aj o vytvorenie pozície pre špeciálneho vyslanca Únie pre Ukrajinu, ktorý by sa zaoberal Krymom a regiónom Donbasu, pripomína europoslanec. Veľvyslanec EÚ by mal monitorovať stav ľudských práv, implementáciu Minských dohôd, de-eskaláciu v Azovskom mori a dohliadať na podmienky vnútorne presídlených obyvateľov. Eduard Kukan pripravoval tieto plány a negocioval riešenia za Európsku ľudovú stranu.

„Európska únia by pri riešení zamrznutých konfliktov mala dbať na to, aby v regiónoch ďalšie konflikty nevznikali,“ dodáva.

Silná slovenská diplomacia

Významnú úlohu pri mediácií sporov v regiónoch OBSE v súčasnosti hrá aj Slovenská republika, ktorá 1. januára prebrala v organizácii predsednícku štafetu. Mottom slovenského predsedníctva v OBSE je „Pre ľudí, dialóg a spoluprácu“.

Medzi tri kľúčové priority patrí prevencia, sprostredkovanie a zmierňovanie konfliktov, pričom kľúčovou snahou je pomáhať ľuďom, ktorých sa konflikty priamo týkajú. Len konflikt na Donbase sám dennodenne ovplyvňuje takmer tri milióny ľudí, žijúcich na kontaktnej línii. Podľa Mercela Peška núti neriešenie situácie obyvateľov skôr k „apatii, nakoľko koniec tunela nevidia“.

Ako pripomína Róbert Kirnág, riaditeľ Odboru pre politicko-bezpečnostné otázky Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí je v prioritách slovenského predsedníctva mediácia a postupné prispievanie k riešeniu zamrznutých konfliktov na prioritnej priečke. Panelisti sa však zhodujú na tom, že realistický prístup je treba mať na pamäti počas celého procesu negociácií.

„Niektoré krajiny nám dokonca za náš neutrálny prístup ďakujú, no my nie sme neutrálni: medzi neutralitou, objektivitou a zaujatosťou sú jemné rozdiely a my by sme chceli byť naozaj objektívni,“ hovorí vedúci pracovnej skupiny pre predsedníctvo v OBSE.

Denník N: Režisér v ruskom väzení môže dostať Sacharovovu cenu, navrhol ho europoslanec Kukan

Ukrajinský režisér Oleg Sencov je nominovaný spolu s fotografom, ktorý zdokumentoval vojnové zločiny v Sýrii, či mimovládkami, čo zachraňujú utečencov v Stredozemnom mori.

Róbert Kirnág potvrdzuje, že ambíciou slovenských diplomatov bude v tomto roku aj zachovanie kontinuity v týchto procesoch. „Po Slovensku preberie predsedníctvo v OBSE Albánsko, ktoré nemá takú silnú expertízu v regióne východnej Európy, a preto by sme chceli by byť iniciatívni aj v nasledujúcom roku,“ dodáva.