Sankcionované ruské bohatstvo má smerovať na Ukrajinu

Skonfiškovaný ruský majetok má slúžiť na povojnovú obnovu Ukrajiny. [EC/Lukasz Kobus]

Európska komisia pripravuje plán, ako vo všetkých členských štátoch umožniť zhabanie zmrazeného ruského majetku, čo by otvorilo dvere na využitie stoviek miliónov eur na povojnovú obnovu Ukrajiny.

Popri medzinárodných snahách o zastavenie ruskej agresie na Ukrajine sa otvára aj otázka budúcnosti brániacej sa krajiny. V centre diskusií je kandidátsky status a členstvo v EÚ, Slovensko sa blyslo návrhom na pomoc s reformami. Posledný týždeň sa viac začala riešiť aj pragmatická otázka – kto obnovu zbombardovaných miest, infraštruktúry a priemyslu zaplatí.

Riešenie sa ponúka vo forme stámiliónov eur v sankciami zmrazenom majetku ruských oligarchov. A Únia už pripravuje plán, ako to urobiť s čistým štítom.

Európsky týždeň | Komisia navrhla embargo na ruskú ropu, Slovensko chce dlhšiu výnimku

Ďalší balík sankcií proti Rusku obsahuje aj embargo na dovoz ruskej ropy. Viacero krajín však žiada výnimky, Slovensko je medzi nimi.

O čo ide

Doterajšie škody z bombardovania ukrajinských miest sú odhadované na 60 miliárd eur, no po skončení vojny sa môžu zväčšiť aj na desaťnásobok. Ekonomika krajiny už tento rok poklesne o 35 percent a je jasné, že sama sa po vojne nespamätá.

Západné krajiny pritom vďaka sankciám môžu získať nemalé financie zo zmrazenia zdrojov ruskej centrálnej banky, ale aj účtov, jácht a nehnuteľností ruských oligarchov. Európska únia v apríli hovorila o viac ako 200 miliardách, Spojené kráľovstvo malo zamraziť vyše 700 miliárd eur a Spojené štáty americké aspoň ďalšiu stovku.

A práve po presunutí týchto peňazí začínajú volať vysokopostavení ľudia – šéf Rady EÚ Charles Michel, vysoký predstaviteľ Únie pre zahraničné veci a bezpečnostnú politiku Josep Borrell, americký prezident Joe Biden aj 72 europoslancov v otvorenom liste určenom európskym inštitúciám. K znárodneniu ruského majetku v krajine v stredu pristúpila aj Ukrajina.

Martin Klus: Príbeh „plnoletého“ Slovenska je pre susedov Únie inšpiráciou i poučením

Pozitívny vplyv členstva v EÚ na našu krajinu je nespochybniteľný a som presvedčený, že rovnakú príležitosť si zaslúžia aj ďalšie európske krajiny, ak splnia stanovené kritériá, píše štátny tajomník rezortu zahraničných vecí Martin Klus.

Kde je problém

Využiť zhabané ruské peniaze nemusí byť jednoduché. Únijní právnici už hľadajú spôsoby, ako ruské zdroje zhabať tak, aby to nenarušilo zásady právneho štátu. Problémom totiž je, že členské štáty majú vlastné pravidlá pre to, kedy a ako sa môže konfiškovať majetok. Vyhýbanie sa sankciám nie je zločin vo všetkých krajinách.

Podobná situácia pritom už má medzinárodný precedens, keď tento rok Spojené štáty americké zhabali zmrazené zdroje z Afganistanu a použili ich na vyplatenie kompenzácie pre obete Talibanu a humanitárnu pomoc. To však bolo možné len na základe súdneho rozhodnutia, v ktorom získali obete teroristických útokov z 11. septembra nárok na odškodnenie od Talibanu, ktorý neskôr prevzal nadvládu nad krajinou.

Mohlo by teda pomôcť, ak by Medzinárodný trestný súd rozhodol o tom, že sa ruský režim dopustil genocídy alebo zločinu proti ľudskosti. Aj v takom prípade však bude jednoduchšie argumentovať o použití zdrojov ruskej vlády než jednotlivcov.

To však chce zmeniť Európska komisia, podľa portálu Politico predstaví návrh už o dva týždne. Na základne neho by mali členské štáty môcť pristúpiť k zhabaniu ruského majetku aj bez právoplatného rozsudku. Návrh by si však vyžadoval súhlas všetkých členských štátov a väčšiny europoslancov.

Medzičasom sa na stôl dostáva aj možnosť, že by členské krajiny znovu vydali spoločný dlh a pokryli tak potreby Ukrajiny na najbližšie tri mesiace, na čo by malo stačiť 15 miliárd eur, z ktorých tretinu zaplatí USA. Spoločnému dlhu sa krajiny EÚ dlhé roky vyhýbali a tabu prelomili až počas pandémie, keď sa takto financoval program kurzarbeitu SURE. A niektoré krajiny vrátane Nemecka a Rakúska už vopred žiadajú o zváženie iných možností.

Článok bol súčasťou Týždňa v európskej ekonomike, pripravovaného v spolupráci s Denníkom N