Ukrajinský prezident vs. tisícky demonštrantov: V hre je rozpredávanie pôdy

Protest pred ukrajinským parlamentom v Kyjeve. [Twitter]

V centre Kyjeva došlo k zrážkam medzi demonštrantmi a políciou. Protestovali proti koncu moratória na predaj poľnohospodárskej pôdy. Práve Ukrajina má napriek nemu najviac medzinárodných zmlúv o nákupe alebo prenajme pôdy so zahraničnými investormi na svete.

V blízkosti budovy ukrajinského parlamentu v centre Kyjeva došlo v utorok (17. decembra) k zrážkam medzi demonštrantmi a políciou. Tisíce ľudí protestovali proti prijatiu návrhu zákona o predaji poľnohospodárskej pôdy a návrhu zákona o harmonizácii antidiskriminačných zákonov s právnymi predpismi Európskej únie, ktorý podľa nich ničí slobodu náboženského vyznania.

Podľa prezidenta Volodimira Zelenskeho je na Ukrajine sloboda protestovať, avšak sám tvrdí, že „viac ako hlasy poľnohospodárov sme počas protestov počuli politické slogany“, napísal na sociálnej sieti.

Zaberanie pôdy je fenoménom aj v Európe, najviac na Ukrajine

Nákup a prenájom rozsiahlych pozemkov zahraničnými spoločnosťami ešte stále rezonuje vo východnej Európe. Najviac akvizícií na svete registruje Ukrajina. Aby sa rozsiahla pôda nekoncentrovala v rukách mocnej menšiny, Európsky parlament odporúča zmeny v pravidlách aj Slovensku.

Ukrajina zaviedla moratórium na predaj pôdy v roku 2001 s platnosťou do 1. januára 2020. Ešte 13. novembra 2019 ukrajinskí poslanci v prvom čítaní schválili návrh zákona, ktorý umožňuje predaj poľnohospodárskej pôdy od októbra 2020.

Plán predaja pôdy na Ukrajine podporili aj medzinárodné subjekty vrátane Medzinárodného menového fondu a Európskeho súdu pre ľudské práva (ESĽP). Mnohí kritici sa však obávajú, že ukrajinskú pôdu vykúpia cudzinci.

Ukrajina navyše čelí fenoménu takzvaného zmocňovania sa pôdy (land grabbing), teda akvizície alebo prenájmu pozemkov o veľkej rozlohe. Najviac medzinárodných zmlúv so zahraničným investorom o nákupe, či prenájme pôdy na svete registruje práve Ukrajina. Až 140 „investícií“ prevažne do poľnohospodárskej pôdy, najmä z Cypru, Luxemburska a Spojených štátov amerických, dokázalo obsadiť vyše 2,7 milióna hektárov pôdy. Kritici hovoria v tejto súvislosti o neokolonializme.

Poradkyňa prezidentky: Špeciálny status Donbasu nemôže obmedziť euroatlantickú integráciu Ukrajiny

Hoci z parížskeho stretnutia Normandskej štvorky podľa Jany Kobzovej nevzišli prekvapenia, veci, na ktorých sa lídri dohodli, sú výnimočné a dôležité najmä pre ľudí, ktorí vo východnej Ukrajine žijú.

Potýčky a 16 zranených

Dvoch policajtov museli hospitalizovať. Niekoľko demonštrantov utrpelo zranenia a niekoľko ďalších polícia zadržala. Informovala o tom agentúra UNIAN.

Podľa agentúry UNIAN niekoľko tisíc demonštrantov zablokovalo Hruševského ulicu pri budove parlamentu. Kyjevská polícia uviedla, že „demonštranti sa pokúsili postaviť na Hruševského ulici vojenský stan“.

Podľa korešpondenta agentúry UNIAN ho polícia zbúrala a rozohnala demonštrantov. Do potýčky sa dostala najmä s tými protestujúcimi, ktorí sa na nich snažili hádzať predmety.

Ukrajinský Červený kríž informoval, že po zrážkach ošetrili jeho pracovníci 16 ľudí. 26 osôb bolo zadržaných.

Protesty sa konali aj v iných mestách, napríklad v Odese. Mali však formu pokojných zhromaždení.