Ukrajinský týždeň | Bielorusko dovolí tranzit ukrajinského obilia, ak Únia odblokuje jeho embargo

Ilustračný obrázok. [TASR/Martin Baumann]

Ukrajina aj tento týždeň riešila prevoz obilia, no plán bieloruského prezidenta odmieta. Kyjev nie je podľa prezidenta Zelenského pripravený pomáhať znepriatelenému Rusku ani Bielorusku, ktoré Rusom umožnilo využiť svoje územie na inváziu severnej Ukrajiny.

Týždenný prehľad udalostí na Ukrajine pripravuje redakcia EURACTIV Slovensko v spolupráci so skupinou študentov a študentiek medzinárodných vzťahov a politických vied Národnej univerzity Kyjevsko-Mohylskej akadémie, z ktorých väčšina stále pôsobí v Kyjeve alebo po presídlení na západe Ukrajiny, respektíve v zahraničí. 

Obilný koridor pre Ukrajinu cez Bielorusko je nemožný

Čo sa deje?

Zatiaľ čo sa globálna potravinová kríza zhoršuje a ukrajinské prístavy blokujú ruské ozbrojené sily, štáty hľadajú spôsoby, ako pomôcť Ukrajine vyvážať obilie. V máji litovská vláda navrhla zorganizovať humanitárny koridor cez Bielorusko a umožniť tak prepravu ukrajinského obilia po mori cez baltské prístavy. Ruský prezident povedal, že Ukrajina by mala odblokovať svoje prístavy, ktoré Rusko samo zablokovalo, alebo si zvoliť jednoduchšiu cestu a obilie vyvážať cez Bielorusko. Alexander Lukašenko, ktorý sa bieloruským prezidentom stal pravdepodobne nezákonne, kontaktoval prezidenta Zelenského s návrhom, že Bielorusko bude garantovať zabezpečenie potrebného rozsahu železničného tranzitu ukrajinského obilia do baltských prístavov.

Ukrajinský prezident 6. júna uviedol, že Ukrajina nebude uvažovať o vývoze úrody po železnici cez Bielorusko. Dodal, že krajina nie je pripravená takýto formát dohody dodržiavať a pomáhať znepriateleným krajinám – Rusku a Bielorusku.

Ukrajinský týždeň | Medzinárodné spoločenstvo má viacero plánov na prevoz ukrajinského obilia

Nedostatok zásob obilia môže mať nezvratné následky pre celý svet, viaceré krajiny preto chystajú plán, ako dostať ukrajinské obilie cez Čierne more. Ukrajina sa medzitým môže stať čistým dovozcom soli.

Prečo je to dôležité?

Alexander Lukašenko v telefonáte s generálnym tajomníkom OSN Antóniom Guterresom povedal, že chce umožniť tranzit ukrajinského obilia výmenou za prístup bieloruského tovaru do pobaltských prístavov. Putin svojho bieloruského partnera vo výrokoch podporil a dodal, že zrušenie súčasných sankcií uvalených na Bielorusko je jedinou možnosťou pre vývoz ukrajinských plodín cez krajinu.

Litovský prezident Nauseda sa pripojil k pozícii Ukrajiny, keď uviedol, že ukrajinské obilie nemôže ísť cez Bielorusko, keďže Lukašenko podporuje ruskú inváziu. Konkrétne umožnil ruským ozbrojeným silám využiť územie Bieloruska na inváziu severnej Ukrajiny a ostreľovanie ukrajinských miest. Navyše neexistuje záruka, že sa to po dobudovaní železničnej infraštruktúry na vývoz nezopakuje.

Únia navyše uvalila sankcie na vývoz bieloruského tovaru, najmä hnojív, takže ich tranzit cez Litvu, ako požaduje Lukašenko, nie je možný. Generálny riaditeľ spoločností TIS a MV Cargo Andrij Stavnicer tiež upozornil, že realizácia ukrajinského vývozu cez Bielorusko by bola pre Lukašenka výhodná, pretože by mohol získať peniaze zo železničných taríf a platby z vývozu hnojív, najmä draslíka, ktorého svetová cena sa zvýšila.

Aký to môže mať význam v budúcnosti?

Podľa ministra zahraničných vecí Dmytra Kulebu Ukrajina potrebuje na vývoz plodín bezpečný koridor. Územie Bieloruska ani zablokované baltské prístavy bezpečné nie sú. Napriek tomu, že Rusko sľúbilo bezpečnú cestu, situáciu môže využiť a zaútočiť na ukrajinské prístavné mesto Odesa.

Ukrajina spolu s partnermi diskutuje o vytvorení medzinárodnej misie, ktorá by umožnila obnovenie vývozu po mori. Jedna z prvých požiadaviek je, aby Rusko stiahlo svoje sily z mora. Ukrajinský prezident Zelenskyj zároveň tvrdí, že dodávky zbraní od partnerov budú najlepšou zárukou na odmínovanie námorných prístavov a obnovenie vývozu obilia.

„Hoci je ukrajinské školstvo zranené, stále žije a bojuje“

Čo sa deje?

Aj napriek vojne vzdelávací proces na ukrajinských školách a univerzitách pokračuje v zmenenej podobe, 23. mája o tom informoval na Svetovom vzdelávacom fóre v Londýne minister školstva a vedy Serhij Škarlet. V rámci vojnového stavu sa mohli jednotlivé inštitúcie rozhodnúť, ako efektívne vzdelávanie organizovať a zároveň aj určiť deň ukončenia školského roku 2021/2022. Školy v dočasne okupovaných územiach so vzdelávaním skončili skôr ako v iných regiónoch, pretože niektoré deti nemohli pre boje chodiť do školy.

Niektorí pedagógovia zároveň z práce odišli, pretože boli nútení učiť podľa ruských vzdelávacích noriem. Hlavné spravodajské riaditeľstvo ukrajinského Ministerstva obrany uviedlo, že okupačná správa Chersonu zorganizovala stretnutie riaditeľov miestnych škôl, na ktorom požadovala, aby sa od 1. septembra vzdelávalo podľa ruských vzdelávacích programov. Z približne 60 prítomných riaditeľov prijali ponuku dvaja.

Ministerstvo školstva a vedy Ukrajiny vytvorilo interaktívnu mapu s názvom Vzdelávanie v ohrození, ktorá sleduje deštrukciu ukrajinských vzdelávacích inštitúcií v dôsledku ruskej agresie voči Ukrajine. Keďže bombardovanie a ostreľovanie zasiahlo 1 939 vzdelávacích inštitúcií, z ktorých 184 vojenské akcie zničili úplne, vzdelávanie prebieha na diaľku s ohľadom na bezpečie študentov a zamestnancov.

Ukrajinské feministky: Požiadavka nedodávať zbrane Ukrajine nepomáha, ale škodí

Hoci princípy feministickej politiky majú aj pacifistické prvky, podľa aktivistiek z Ukrajiny je obrovskou chybou očakávať, že Ukrajinci a Ukrajinky nepodporia svoju armádu, či dodávky zbraní.

Prečo je to dôležité?

Hoci sú školy zatvorené, aj naďalej distančne vzdelávajú 3,7 milióna ukrajinských študentov. Dlhodobý vplyv vojny na kvalitu výuky a jej dostupnosť je však aj naďalej znepokojujúci. Oprava škôl si bude vyžadovať veľa času a peňazí a vyučovanie môže sťažiť aj stres či trauma študentov a pedagógov. Otázkou zostáva, koľkí sa do škôl vrátia, pretože deti z oblastí zasiahnutých vojnou a krízou majú dvakrát menšiu pravdepodobnosť vo vzdelávaní pokračovať ako tie z iných oblastí.

Aby mohlo distančné vzdelávanie pokračovať, Ministerstvo školstva komunikuje s partnermi o poskytnutí potrebného počítačového vybavenia pedagógom a akademickým pracovníkom z vojnou zasiahnutých oblastí. O vývoji aktuálnych projektov na podporu Ukrajiny v rámci Globálnej vzdelávacej koalície UNESCO diskutovali 2. júna na online stretnutí Škarlet so zástupkyňou generálneho riaditeľa UNESCO pre vzdelávanie Stefaniou Giannini.

Aký to môže mať význam v budúcnosti?

Učitelia, vzdelávanie a inštitúcie sú ohrozené nie len na Ukrajine, ale na celom svete. Podľa Globálnej koalície na ochranu vzdelávania pred útokmi pripadá na jeden deň v rokoch 2020 a 2021 priemerne šesť atakov na vzdelávacie inštitúcie. V dvojročnom období ide takmer o päťtisíc útokov vojenského charakteru. Zničené a obsadené školy a univerzity nielenže narúšajú vzdelávanie, ale aj ohrozujú komunitnú a ekonomickú obnovu po skončení konfliktu.

Na príklade druhej intifády na Západnom brehu Jordánu výskumníci z Centra pre výskum hospodárskej politiky zistili, že konflikt znížil pravdepodobnosť úspešného zloženia záverečnej skúšky palestínskych stredoškolákov, celkové skóre v testoch, a teda aj pravdepodobnosť prijatia na univerzitu. To môže mať za následok brzdenie hromadenia ľudského kapitálu a hospodárskeho rastu. Preto je obzvlášť dôležité, aby ukrajinská vláda chránila deti pred priamymi aj nepriamymi dôsledkami násilného konfliktu. Ďalej potrebuje zabezpečiť, aby sa deti prispôsobili vzdelávaciemu procesu v novej realite.

Ukrajinský týždeň | Vláda vylepšuje stav protileteckých krytov po celej Ukrajine

Ruskí okupanti kradnú na Ukrajine úrodu v okupovaných oblastiach. Ohrozujú aj jednu z najväčších veterných elektrární v strednej a východnej Európe.

Ruská invázia znamená pre ukrajinské deti neistú budúcnosť

Čo sa deje?

Podľa oficiálnych údajov prezidenta Zelenského k 1. júnu zamrelo 243 detí, 446 bolo zranených a 139 nezvestných. Podľa generálnej prokuratúry čísla nie sú konečné, pretože je potrebné spraviť odhady v miestach aktívnych bojov, dočasne okupovaných územiach a oslobodených mestách. Medzi regióny s najväčším počtom obetí z radov detí patria Doneck, Kyjev a Charkov.

Námestník ministra vnútra 19. mája informoval, že z Ukrajiny utieklo viac ako 6,2 milióna ľudí. Podľa UNICEF ide v 90 percent prípadov o ženy a deti, a to najmä pre stanné právo platné pre mužov vo veku 18 až 60 rokov. Organizácia k 30. marcu tiež informovala, že Ukrajinu opustili takmer dva milióny detí. Celkový počet utečencov odvtedy vzrástol a predpokladá sa, že úmerne k tomu rastie aj počet detí, ktoré krajinu opustili.

Podľa rovnakého odhadu organizácie UNICEF bolo pred viac ako dvomi mesiacmi vnútorne vysídlených dva a pol milióna detí. Celkovo bolo vnútorne vysídlených viac ako osem miliónov Ukrajincov.

S finančným programom pre týchto ľudí začala vláda koncom marca. Tí, ktorí si status vnútorne vysídleného občana oficiálne zaregistrujú v miestnych centrách administratívnych služieb alebo v aplikácii Diia, majú dostávať mesačné platby vo výške dvetisíc hrivien (asi 63 eur) pre dospelú osobu a tritisíc hrivien (asi 94 eur) pre dieťa.

Deti bez rodičov sú buď vnútorne presídlené, alebo ukryté v zahraničí. Napríklad dojčatá zo štyroch charkovských detských zariadení evakuovali do jedného z rekreačných zariadení na západe Ukrajiny a päťdesiat detí z Kramatorska bolo na základe pozvania poslaných do švajčiarskeho Bernu. Celkovo bola Ukrajina nútená evakuovať viac ako šesťtisíc detí z 270 zariadení s celodennou starostlivosťou. Niektoré choré deti prijali v zahraničných nemocniciach. Viac ako tritisíc detských onkologických pacientov previezli na európske, americké a kanadské kliniky.

Prečo je to dôležité?

Milióny ukrajinských detí už tri mesiace trpia pre vojnu v rôznych ohľadoch. Ukrajinská vláda sama aj s pomocou zahraničných partnerov poskytuje pomoc a vytvára programy, ktoré môžu pomôcť deťom a ich rodičom. Keďže čísla často nie sú konečné a o situácii na Ukrajine nie sú presné správy, špeciálne programy a pomoc rôzneho druhu ešte len bude pokračovať a rozvíjať sa.

Aký to môže mať význam v budúcnosti?

Počet zranených a vojnou zasiahnutých detí sa bude s pokračujúcim konfliktom zvyšovať. Ukrajina bude ešte len čeliť najväčším materiálnym a psychologickým problémom a mala by preto vypracovať dlhodobú stratégiu, ako ich riešiť. Okrem iného bude čoskoro potrebné priniesť riešenia pre deti zo zničených domov, detských domovov a siroty. Otázkou budú aj deti, ktoré odišli do zahraničia a spôsoby, ako ich prilákať na Ukrajinu späť.

Riaditeľka výskumu Growfordského inštitútu Tetiana Bogdan navrhuje využiť skúsenosti západného Balkánu ako možnú orientáciu pre povojnovú obnovu a procesy návratu utečencov. Ako príklad uvádza program obnovy Bosny a Hercegoviny, pričom spomenula, že v tejto krajine fungovalo niekoľko reintegračných programov pre utečencov s podporou medzinárodných darcov. Na procese sa môžu podieľať aj hostiteľské krajiny, čoho príklad je možné nájsť v Spojenom kráľovstve a Dánsku. Je na vláde, akým spôsobom reintegruje značnú časť celej generácie Ukrajincov.