Ukrajinský týždeň | Medzinárodné spoločenstvo má viacero plánov na prevoz ukrajinského obilia

V roku 2021 sa Ukrajina stala druhým najväčším svetovým vývozcom obilia. [EPA-EFE/ Friedemann Vogel]

Nedostatok zásob obilia môže mať nezvratné následky pre celý svet, viaceré krajiny preto chystajú plán, ako dostať ukrajinské obilie cez Čierne more. Ukrajina sa medzitým môže stať čistým dovozcom soli. Jej zásoby na okraji Doneckej a Luhanskej oblasti, ktorú teraz ovládajú Rusi, totiž napĺňali väčšinu potrieb Ukrajincov.

Týždenný prehľad udalostí na Ukrajine pripravuje redakcia EURACTIV Slovensko v spolupráci so skupinou študentov a študentiek medzinárodných vzťahov a politických vied Národnej univerzity Kyjevsko-Mohylskej akadémie, z ktorých väčšina stále pôsobí v Kyjeve alebo po presídlení na západe Ukrajiny, respektíve v zahraničí. 

Soľ nad zlato? Rusi obsadili miesta, ktoré Ukrajinu zásobovali soľou

Čo sa deje?

Uplynulý týždeň Ukrajincov prekvapil nedostatok soli v bežných obchodoch s potravinami. Nešlo o náhodu. V rovnakých dňoch sa totiž Rusi rozhodli rozšíriť svoje jednotky v okolí Donecka tak, aby lemovali Luhanskú oblasť z juhozápadu. Severne od Luhanskej oblasti sa im nepodarilo dosiahnuť žiadne výraznejšie ciele, pričom čelný, jednosmerný útok bol zo strategického hľadiska príliš pomalý. Aj preto sa zvýšila intenzita paľby na osi Doneck.

A práve tu sa ťaží absolútna väčšina ukrajinskej soli. Malé mestečko Soledar, ktoré leží na pokraji Doneckej a Luhanskej oblasti, má obrovské zásoby kamennej soli. Podľa Protimonopolného výboru Ukrajiny tam približne 70 percent kuchynskej soli z ukrajinských domácností vyrába firma Artyomsalt.

Keďže Soledar sa ocitol pod paľbou aktívnejšieho ostreľovania, výrobca sa rozhodol zastaviť výrobu. Železnica, ktorá je nevyhnutná pre jeho dodávateľské reťazce, bola navyše neustále terčom útokov Rusov. Väčšina pracovníkov bola podľa výkonného riaditeľa spoločnosti evakuovaná z mesta.

Ukrajinský týždeň | Ruské vojská zamínovali časti Ukrajiny

Ruské vojská po sebe nechali zamínované územia, odstraňovanie mín môže trvať desaťročia. Stovky zabitých civilistov ležia v Buči a ďalších mestách. Bombardovanie v Belgorode mohlo byť operáciou pod falošnou vlajkou.

Prečo je to dôležité?

Nebol to prvý prípad, keď počas totálnej vojny zmizol výrobok z regálov obchodov, no pri ukrajinskej soli ide o hlboko emotívne symboly. V 18. storočí tento produkt prevážali tzv. chumaky, mulice, ktoré cestovali zo strednej Ukrajiny na Krym, kde sa vyrábala soľ. Symbolicky tak tvoril líniu medzi kontinentálnymi oblasťami a polostrovom.

Neprítomnosť soli zároveň veľa vypovedá o ruskej armáde, ktorá strávila väčšinu posledných troch mesiacov chválením svojich vysoko presných riadených striel, ktoré vždy zasiahli „zásoby západných zbraní“ alebo „veliteľstvá zahraničných žoldnierov“. Ruské zbraňové komplexy sú „vysoko presné“ len vtedy, pokiaľ sa za cieľ považuje každá jedna entita: plážové WC, múzeum v dedine, židovský cintorín a teraz soľná baňa.

Po zatvorení Artyomsaltu teraz Ukrajina nemôže s problémom soli veľa urobiť. V Slovjansku, juhozápadne od Soledaru, sa nachádzajú impozantné soľné panvy, ale aj tie sú teraz v blízkosti ruského ostreľovania. Tento zdroj sa nachádza aj na oboch stranách úpätia Karpát, no v súčasnosti sa tam ťaží málo alebo vôbec žiadna soľ. Ukrajina sa tak aspoň na nejaký čas stane čistým dovozcom soli.

Čo to môže znamenať pre budúcnosť?

Rusko bojuje opotrebovávaciu vojnu, ktorej cieľom je vyčerpať všetky ukrajinské zdroje, vypáliť pôdu, prerušiť zásobovacie línie a spôsobiť masovú emigráciu s cieľom prinútiť ukrajinské vedenie, aby sa podriadilo. Nedostatok soli je len jedným z jeho výsledkov, podobne ako to bolo začiatkom mája s nedostatkom benzínu. Ukrajine sa však podarilo vyjednať pomoc s benzínom z Poľska. Podobná cesta by mohla existovať aj pre soľ.

Medzitým už ukrajinskí maloobchodní predajcovia využili právne zjednodušenia, ktoré vláda prijala v dôsledku vojnového stavu. Reťazcom a supermarketom sa podarilo nahradiť niektoré chýbajúce tovary rýchlym presunom týchto produktov z Európy. Práve verejno-súkromné partnerstvo by malo byť protiopatrením voči ruskej stratégii opotrebenia, ktorá platí pre soľ rovnako ako pre akýkoľvek iný budúci chýbajúci tovar.

Ukrajina a Poľsko posilňujú vzťahy

Čo sa deje?

Poľský prezident Andrzej Duda uskutočnil 22. mája neohlásenú návštevu Kyjeva. Od začiatku vojny bol na Ukrajine už druhýkrát – v polovici apríla sa Duda zastavil pri čerstvo oslobodenej Borodyanke a Irpine. Bol navyše prvým zahraničným lídrom, ktorý mal od začiatku rozsiahlej ruskej invázie na Ukrajinu prejav v Najvyššej rade.

Prezident sa zaviazal urobiť všetko, čo je v jeho silách, aby pomohol Ukrajine stať sa plnohodnotným členom EÚ a ocenil Ukrajincov za obranu Európy pred Ruskom. Andrzej Duda na tlačovej konferencii uviedol, že povojnovú obnovu Ukrajiny by malo financovať Rusko s pomocou špeciálnych programov z Európy.

Ukrajinský týždeň | Parlament schválil zákon o konfiškácii ruského a bieloruského majetku

Ukrajinský parlament prijal zákon, ktorý umožňuje konfiškáciu majetku fyzických a právnických osôb podporujúcich ruský útok. Mení sa tiež vojenská stratégia Ukrajiny, cieľom je dobytie obsadeného územia.

Kým bol Duda v Kyjeve, spustil sa letecký poplach, čo bol podľa miestnych komentátorov ďalší pokus Ruska predviesť počas medzinárodnej návštevy svoje letectvo. Ruská armáda už predtým odpálila riadené strely v čase, keď boli na Ukrajine generálny tajomník OSN Guterres, predseda Európskej rady Michel a holandský minister zahraničných vecí Hoekstra.

Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj oznámil aj uzatvorenie bilaterálnej dohody s Poľskom, ktorá by uľahčila hraničné prechody medzi týmito dvoma národmi. Poďakoval poľskému Sejmu za prijatie zákona o pomoci ukrajinským občanom s tým, že ide o mimoriadnu akciu, ktorá Ukrajincom v Poľsku poskytuje takmer rovnaké práva a možnosti ako Poliakom.

Zelenskyj tiež predložil zákon na zlepšenie vyhliadok Poliakov na Ukrajine, aby vyjadril vďaku Poľsku za prijatie Ukrajincov, ktorí ušli pred vojnou.

Prečo je to dôležité?

Poľsko prejavuje bezprecedentnú solidaritu s Ukrajinou, jej ozbrojenými silami a obyvateľmi, ktorí boli nútení opustiť svoje domovy v dôsledku ruskej invázie. Zohráva dôležitú úlohu pri napredovaní Ukrajiny smerom k členstvu v Európskej únii a poskytuje aj aktívnu humanitárnu a vojenskú pomoc.

Navyše, situácia na trhu s potravinami, najmä nedostatok potravinárskych výrobkov, je podstatnou témou diskusie v rámci európskych krajín, čo Poľsko aktívne zdôrazňuje.

Duda počas panelového zasadnutia Svetového ekonomického fóra v Davose pripomenul, že ak vojna na Ukrajine spôsobí nedostatok potravín v severnej Afrike, bude to mať za následok rozsiahlu migráciu do Európy. „Dnes by sme sa mali zamerať na to, aby Ukrajina mohla vyvážať svoje obilie,“ hovorí Duda.

Čo to môže znamenať pre budúcnosť?

Volodymyr Zelenskyj vo svojom prejave v Najvyššej rade vyhlásil, že Rusku sa ešte začiatkom vojny podarilo zakopať všetky minulé rozpory medzi Ukrajinou a Poľskom: „Jedného dňa sa ukázalo, že všetky tieto spory nie sú v čase podobnej hrozby relevantné.”

Bilaterálne vzťahy medzi Poľskom a Ukrajinou plne odrážajú geopolitickú zložitosť a kultúrny kontext minulého storočia v dejinách východnej Európy. Na základe vývoja týchto vzťahov v posledných mesiacoch je ale možné predpovedať, že hnacie sily v podobe bezpečnostných úvah prispejú v budúcnosti k vzájomnému posilňovaniu spolupráce či dokonca spojenectvu.

Ukrajinský týždeň | Ukrajina by mohla ako prvá na svete žiadať náhradu za enviroškody

Aké dlhá bude cesta Ukrajiny do EÚ a kde potrebuje Kyjev v reformách pridať? Prečo je sektor zelenej energie stále v ohrození napriek napojeniu na energetický systém EÚ? Kto získa majetky pravoslávnej cirkvi Moskovského patriarchátu na Ukrajine po jej zákaze?

Ukrajina môže odblokovať prístup k Čiernemu moru, potrebuje však systémy MLRS

Čo sa deje?

Už 11. februára vyšlo najavo, že Rusko pod zámienkou vojenských cvičení zablokovalo viaceré oblasti Čierneho mora. Odtiaľ následne organizovali viaceré útoky na ukrajinské mestá, vrátane Odesy, Sumy, Charkova, Mariupoľa a mnohých ďalších.

Poradca vedúceho kancelárie prezidenta Ukrajiny Mykhailo Podolyak vo svojom príspevku na Twitteri písal, že na odblokovanie oblastí na pobreží Čierneho mora bude potrebné Ukrajine poskytnúť systémy MLRS, teda vysoko mobilný automatický systém, ktorý odpaľuje rakety zem-zem, ako aj ďalšie ťažké zbrane.

Pavlo Lakiychuk, vedúci bezpečnostných programov Centra pre globalizmus Stratégia XXI, rovnako zdôrazňuje potrebu zapojenia protitorpédových rakiet, MLRS a iných odpaľovacích zariadení. Práve vďaka nim by sa ukrajinská strana mohla dostať až na Krymský most.

Prečo je to dôležité?

V roku 2021 sa Ukrajina stala druhým najväčším svetovým vývozcom obilia. Ceny potravín začali rásť na jeseň 2021, keď zlé počasie na južnej pologuli, nedostatok pracovnej sily súvisiaci s pandémiou a rastúce ceny palív spôsobili prudké zvýšenie cien potravín. Teraz, keď Rusko blokuje námorný priestor okolo Ukrajiny, možno pozorovať ešte výraznejšiu potravinovú krízu.

Ešte vo februári vzrástli ceny obilia o 20 percent a v marci už o 40 percent oproti minulému roku. Stovky ton navyše vozia ruské jednotky do Sýrie, na Krym a na územie Ruska. OSN varovala, že zatvorenie prístavov v Čiernom mori môže vyvolať globálnu potravinovú katastrofu, ktorá povedie k masovej migrácii, hladomoru a politickej nestabilite vo svete.

Čo to môže znamenať pre budúcnosť?

Nedostatok zásob obilia môže mať nezvratné následky pre celý svet. Novinári z The Economist predpovedajú, že kvôli vojne Ruska proti Ukrajine môže byť 1,6 miliardy ľudí podvyživených a stovky miliónov sa môžu ocitnúť pod hranicou chudoby.

Na stretnutí Kontaktnej skupiny pre obranu Ukrajiny 23. mája, ktoré zvolal minister obrany Spojených štátov, 40 krajín oznámilo nové podporné balíčky, ktoré by mohli zásadne ovplyvniť priebeh ruskej vojny proti Ukrajine.

Kanada a Austrália, ktoré boli medzi účastníkmi stretnutia, dodali v priebehu štyroch týždňov Ukrajine húfnice M777. Spojené kráľovstvo zase poslalo rakety Brimstone a nový systém protivzdušnej obrany. Podobne Česká republika nedávno poslala na Ukrajinu helikoptéry, tanky a raketové systémy, zatiaľ čo Dánsko odovzdalo protilodné rakety.

Okrem toho 19. mája americký Senát odhlasoval balík pomoci pre Ukrajinu v hodnote 40 miliárd dolárov, ktorý bude zahŕňať 20 miliárd dolárov na zbrane a iné vojenské vybavenie, osem miliárd dolárov na ekonomickú pomoc, päť miliárd dolárov na riešenie možného globálneho nedostatku potravín a ďalšiu miliardu dolárov na podporu utečencov. Prezident Biden už zákon podpísal.

Ukrajinský týždeň | Vláda vylepšuje stav protileteckých krytov po celej Ukrajine

Ruskí okupanti kradnú na Ukrajine úrodu v okupovaných oblastiach. Ohrozujú aj jednu z najväčších veterných elektrární v strednej a východnej Európe.

Krajiny G7 ešte 12. mája diskutovali na stretnutí o tom, ako prelomiť ruskú blokádu vývozu obilia z Ukrajiny. Zhodli sa, že je potrebné hľadať alternatívne spôsoby prepravy, najmä železničné, avšak Ukrajina má momentálne nedostatok dostupných vlakov.

Generálny riaditeľ Ukrajinského agropodnikateľského klubu uviedol, že najväčší potenciál by malo zorganizovanie prepravy na desiatich tisícoch nákladiakoch, ktoré by sprevádzala armáda. Obilie by previezli do rumunských a pobaltských prístavov. Ukrajina by tak mohla využívať až 40 obilných terminálov EÚ. V súčasnosti vie denne hranice do Poľska prekročiť len 350 nákladiakov s obilím.

Ďalším z ponúkaných riešení by bolo vytvorenie ochrannej zóny v Čiernom mori, ktorú by presadilo medzinárodné spoločenstvo. Jednou z možností je zriadenie humanitárneho navigačného koridoru, v ktorom budú hliadkovať lode a lietadlá NATO. V prípade odmietnutia by sa mohlo zvážiť vytvorenie koalície štátov.

Vedúcu úlohu pri presadzovaní tejto ochrannej námornej zóny by mohlo získať turecké námorníctvo, pretože má prístup k Čiernemu moru a aj relatívne normálne vzťahy s Ruskom. Krajiny ako Rumunsko a Bulharsko by sa tiež mohli zúčastniť takejto operácie, zatiaľ čo iné členské štáty NATO by mohli poskytnúť menšie plavidlá. Na kontrolu vzdušného priestoru by zúčastnené krajiny mohli využiť existujúce základne NATO v oblasti.